Sociálny rozmer podpory environmentálnej infraštruktúry na Slovensku

Environmentálna infraštruktúra a jej podpora z európskych fondov má kľúčový sociálny rozmer, ktorý priamo ovplyvňuje kvalitu života občanov, zamestnanosť a celkový rozvoj spoločnosti. Hoci sa eurofondy stali bežným pojmom, mnohí nevedia, ako a prečo vznikli a aký konkrétny prínos majú pre Slovensko.

Eurofondy a ich význam pre Slovensko

Eurofondy sú nástrojom regionálnej politiky Európskej únie, ktorá je jednou z jej kľúčových oblastí. Jej cieľom je dosiahnutie ekonomickej a sociálnej kohézie, ako aj zmiernenie regionálnych rozdielov poskytovaním finančnej podpory menej rozvinutým oblastiam Európy. Slovensko je oprávnené čerpať prostriedky z týchto fondov odo dňa vstupu do EÚ.

Hlavnými finančnými nástrojmi európskej regionálnej politiky sú dva štrukturálne fondy:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)
• Európsky sociálny fond (ESF)

Štrukturálne fondy nefinancujú individuálne projekty, ale viacročné programy regionálneho rozvoja, ktoré spoločne pripravujú regióny, členské štáty a Európska komisia.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD)

EFRD sa zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov EÚ. Podporuje investície do infraštruktúry, inovácií, výskumu a vývoja, ako aj do malých a stredných podnikov. Na Slovensku EFRD prispieva k modernizácii dopravnej infraštruktúry, zlepšeniu energetickej efektívnosti a podpore inovatívnych projektov.

Európsky sociálny fond (ESF)

ESF sa zameriava na podporu zamestnanosti, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Investuje do programov celoživotného vzdelávania, rekvalifikácie a podpory znevýhodnených skupín na trhu práce.

Kohézny fond a jeho prínos pre životné prostredie a dopravu

Kohézny fond (KF) je jedným z mladších eurofondov a vznikol v 90. rokoch 20. storočia ako osobitný fond solidarity na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským štátom (Grécko, Portugalsko, Írsko a Španielsko). Kohézny fond je určený predovšetkým na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií v oblasti životného prostredia a dopravy, vrátane transeurópskych sietí.

Pre roky 2000 až 2006 bol pre KF stanovený rozpočet 18 miliárd eur, Slovenská republika mala z fondu na skrátené programové obdobie 509,7 miliónov eur. Pre obdobie 2007-2013 Únia schválila Kohéznemu fondu takmer 69,707 mld. eur, pričom Slovensko mohlo čerpať takmer 3,9 mld. eur.

Oprávnené aktivity v rámci podpory environmentálnej infraštruktúry

Environmentálny fond zverejnil novú Špecifikáciu činností podpory formou dotácie na rok 2025 pre oblasť Program obnovy dediny. Podpora je možné získať aj na budovanie, obnovu a revitalizáciu zelenej infraštruktúry s cieľom zlepšiť kvalitu života, podporiť biodiverzitu a regulovať mikroklímu na území obce. Medzi oprávnené aktivity patrí:

• Výsadba vegetácie, alejí, vegetačných pásov vhodných pre opeľovače, ovocných sadov, brehových porastov, vetrolamov, stromoradia, izolačnej zelene, remízok, krovín, líniovej zelene.
• Vyčistenie verejných plôch od inváznych druhov rastlín.
• Obstaranie rastlín, stromov, záhradného náradia, ochranných pomôcok súvisiacich s údržbou.
• Výsadba a regenerácia parkov, mobilnej zelene, komunitných záhrad, detských ihrísk, oddychových zón, vertikálnej a horizontálnej zelene (napr. zelené steny a strechy na verejných budovách).
• Revitalizácia starých stromov, parkov a stromoradí a podpora ich mikroklimatických funkcií.
• Líniová zeleň pozdĺž ciest a chodníkov.
• Mobiliár, vyvýšené záhony, terénne úpravy, stavebné práce, závlahový systém.
• Výmena nepriepustných plôch za priepustné/polopriepustné.
• Budovanie a rekonštrukcia kruhových objazdov s podmienkou využitia prvkov zelenej infraštruktúry s cieľom optimalizovať dopravnú priepustnosť, znížiť emisie a prispieť k zlepšeniu životného prostredia obce.

Minimálna výška žiadanej dotácie je stanovená na 20 000 EUR, maximálna výška na 30 000 EUR na jednu žiadosť.

Príklady projektov financovaných z Kohézneho fondu na Slovensku

Slovenská republika čerpala a naďalej čerpá finančné prostriedky z Kohézneho fondu na rôzne projekty. V programovom období 2004 - 2006 bolo z KF schválených 7 projektov zo strategických priorít, ktoré sa zameriavali na zásobovanie pitnou vodou, zber a čistenie odpadových vôd a protipovodňovú ochranu. Konečnými prijímateľmi boli Regionálne vodárenské spoločnosti a Slovenský vodohospodársky podnik.

Medzi príklady projektov, ktoré získali podporu, patria:

• Modernizácia železničných tratí
• Výstavba čistiarní odpadových vôd
• Zlepšenie kvality pitnej vody
• Protipovodňové opatrenia
• Projekt „Elektronický šrot - Výzva na tretie tisícročie.“ (Slovenská agentúra životného prostredia)
• Projekt „EnviroGeoPortál“ (Slovenská agentúra životného prostredia)
• Projekt „Systému odkanalizovania odpadových vôd“ (Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Banská Bystrica)
• Projekt „ Trenčín - pravobrežná čistiareň odpadových vôd“ (Trenčianske vodárne a kanalizácie, a.s., Trenčín)
• Projekt „Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova" (Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s.)

Oneskorenie čerpania finančných prostriedkov z fondu môže nastať hlavne z dôvodu investičného charakteru projektov, ktorý neumožňuje rýchle čerpanie v prvých mesiacoch realizácie, ale rovnomerné čerpanie prostriedkov počas celej doby oprávnenosti.

Národná stratégia SR pre programové obdobie 2007 - 2013

Základným strategickým dokumentom SR na programovanie využívania fondov EÚ je Národný strategický referenčný rámec, ktorý bol postavený na troch prioritách a ich troch cieľoch:

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť: Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb.
2. Vedomostná spoločnosť: Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb.
3. Ľudské zdroje: Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej spoločnosti a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín.

Z analýzy situácie vyplynulo, že environmentálna infraštruktúra SR stále zaostáva za vyspelými krajinami EÚ. Stratégia Operačného programu Životné prostredie bola nastavená tak, aby smerovala k napĺňaniu vízie hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR.

Sociálny dopad regionálnej politiky na Slovensku

Regionálna politika EÚ má priamy vplyv na sociálnu situáciu na Slovensku. Investície do infraštruktúry, vzdelávania a zamestnanosti prispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov a zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov. Zameranie sa na rozvoj vidieckych oblastí a podporu priemyslu pomáha vytvárať pracovné miesta a zvyšovať konkurencieschopnosť regiónov.

Cieľom bolo zvýšenie prístupu obyvateľov k základným environmentálnym službám s cieľom zvýšenia životnej úrovne obyvateľstva, zlepšenia zdravotného stavu populácie a zvýšenia priemernej dĺžky života. Rovnako dôležité bolo vytváranie pracovných príležitostí v súvislosti s výstavbou environmentálnej infraštruktúry, ako aj prevádzkovaním environmentálnych služieb, čo prispeje k rastu zamestnanosti v rámci SR.

Teritoriálny rozmer

Podpora má tiež zabezpečiť vyvážený rozvoj územia EÚ v oblasti jeho pokrytia environmentálnou infraštruktúrou a podporiť racionálne a vyvážené využívanie územia SR, ako aj jej regiónov. Činnosti podporované finančnými prostriedkami z fondov EÚ by sa mali sústreďovať na podporu trvalo udržateľného rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, ako je to stanovené v Lisabonskej stratégii.

Riešenie problémov spojených s čerpaním eurofondov

Medzi negatívne stránky, ktoré odrádzajú mnohých podnikateľov od využívania eurofondov, patrí najmä zložitá a neprehľadná legislatíva, veľká byrokracia a zdĺhavý proces predkladania a schvaľovania projektov. Aby sa predišlo týmto problémom, je dôležité:

• Definovať si jasný cieľ.
• Preveriť si oprávnenosť - či patrí žiadateľ medzi príjemcov pomoci a je oprávneným žiadateľom na čerpanie týchto financií.

tags: #socialny #rozmer #podpory #enviromentalnej #infrastruktury #sa