Zdravotné pomôcky a komplexná starostlivosť pri Parkinsonovej chorobe

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje nervový systém a najmä oblasť pohyblivosti, ale zasahuje aj ďalšie súčasti ako nálada a telesná výkonnosť. Hoci sa výskumu tohto ochorenia venujú obrovské medzinárodné vedecké skupiny, lekárska veda zatiaľ nedokázala nájsť účinný liek - dokáže len spomaliť priebeh tejto choroby a obmedziť do určitej miery jej vonkajšie prejavy. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života pacientov. Okrem farmakologickej liečby existuje množstvo zdravotných pomôcok a podporných terapií, ktoré môžu pacientom s Parkinsonovou chorobou výrazne uľahčiť život a zlepšiť ich celkovú pohodu.

Parkinsonova choroba: charakteristika a priebeh

Parkinsonova choroba je chronické progresívne ochorenie, ktoré postihuje motorické funkcie. Je spôsobené úbytkom dopamínových nervových buniek v mozgu, ktoré majú kľúčovú úlohu v riadení pohybov. Dopamín je chemická látka, ktorá umožňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami. Keď tieto bunky zanikajú, pohyby u pacientov sa stávajú čoraz ťažšie koordinovateľné, čo vedie k typickým prejavom Parkinsonovej choroby.

Parkinsonova choroba patrí spolu s Alzheimerovou chorobou medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia vo svete. Sú to ochorenia, pri ktorých dochádza k strate nervových buniek (neurónov) a následnému poškodeniu centrálneho nervového systému - mozgu a miechy. Zo štatistických údajov je zrejmé, že Parkinsonova choroba postihuje asi 1,6x častejšie mužov ako ženy.

Príznaky a štádiá Parkinsonovej choroby

Prvé príznaky Parkinsonovej choroby môžu byť nenápadné a často sa začínajú postupne. Prvé príznaky sa objavujú až pri strate 30‑50% dopaminergných neurónov. Nedostatok dopamínu v CNS spôsobuje najmä poruchy motoriky - extrapyramídový syndróm, ktoré najprv začínajú na jednej strane tela a postupne sa šíria na stranu opačnú. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Triaška: Pri Parkinsonovej chorobe sa objavuje triaška v pokoji. Zvyčajne sa začína na jednej ruke. Postihuje väčšinu pacientov, až 80%. Vyskytuje sa v pokoji a počas spánku mizne. Tým sa odlišuje od esenciálneho trasu, ktorý sa, naopak, objavuje pri pohybe končatín.
• Spomalenosť pohybov (bradykinéza): Pohyby sa stávajú pomalšími a ťažšími na vykonanie. Prejavuje sa poruchami jemnej motoriky na rukách (napr. pri obliekaní, jedení), tupým výrazom v tvári (hypomímiou), zmenšením písma (mikrografiou), poruchami artikulácie a reči.
• Stuhnutosť svalov (rigidita): Svaly sú napäté a ťažko sa uvoľňujú. Zvýšená tuhosť niektorých svalových skupín spôsobuje u pacientov ťažkosti s vystretím končatín, ktoré sa nezlepšia ani po rozcvičení. Typické sú aj bolesti kĺbov a svalov, ktoré nereagujú na liečbu analgetikami.
• Problémy s rovnováhou a koordináciou: Zvyšuje sa riziko pádov. U parkinsonikov dochádza presunutím ťažiska tela dopredu k ohnutiu trupu a zhrbeniu. Chôdza je pomalá a „šuchtavá“, čo zvyšuje riziko pádov. Pri náhlej zmene smeru pohybu môže dochádzať až k tzv. "zamrznutiu" chôdze.

Priebeh Parkinsonovej choroby sa delí do niekoľkých štádií:

1. Prvé štádium: Príznaky sú mierne a ťažko rozpoznateľné a patrí sem triaška, pomalé pohyby a stuhnutosť svalov.
2. Druhé štádium: Príznaky sú výraznejšie, nastávajú zmeny v písaní a reči a problémy s rovnováhou.
3. Tretie štádium: Je nutná pomoc zo strany rodiny alebo profesionálna starostlivosť.
4. Štvrté štádium: Svalové kŕče, zápaly a bolesti svalov, extrémne problémy s rovnováhou a koordináciou a absolútna neschopnosť bežných činností a pohybu.
5. Parkinsonova choroba posledné štádium: Problémy s dýchaním, podvýživa, demencia, ťažkosti s pamäťou a koncentráciou.

Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby

So zvýšeným rizikom Parkinsonovej choroby boli spojené niektoré environmentálne faktory, ako napríklad vystavenie pesticídom a vidiecky spôsob života. Toxické hladiny mangánu, trichlóretylénu alebo oxidu uhoľnatého zas môžu viesť k výskytu určitej formy parkinsonizmu, ale s klinickými a patologickými znakmi odlišnými od Parkinsonovej choroby. Do vzniku Parkinsonovej choroby je okrem faktorom životného prostredia preukázateľne zahrnutá aj genetika - bolo objavených viacero mutácií v génoch, ktoré sa spájajú s poškodením a smrťou neurónov v CNS (napríklad gén pre bielkovinu parkín). Hoci väčšina prípadov Parkinsonovej choroby je sporadická, teda sa vyskytuje bez zjavnej rodinnej histórie, familiárne formy ochorenia predstavujú približne 5 - 15% prípadov.

Diagnostika a liečba Parkinsonovej choroby

Diagnostika Parkinsonovej choroby aj v dnešnej dobe vychádza predovšetkým z posúdenia anamnézy pacienta a klinických prejavov, ktorými pacient trpí. Následne sa zisťuje, či je tento stav u pacienta s parkinsonizmom vyvolaný Parkinsonovou chorobou. Diagnostiku Parkinsonovej choroby môže doplniť vyšetrenie jednofotónovou emisnou tomografiou (SPECT) po podaní rádiokontrastnej látky - joflupánu. Toto rádiofarmakum sa v oblasti mozgu substantia nigra viaže na dopamínový transportér a umožňuje u pacientov vizualizovať úbytok dopaminergných neurónov, ktorý je práve pre Parkinsonovu chorobu typický. Vyšetrenia zobrazovacími metódami, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) môžu síce odhaliť určité zmeny na mozgu, ale nie sú dostatočne špecifické pre potvrdenie Parkinsonovej choroby.

Farmakologická liečba Parkinsonovej choroby

Súčasná farmakoterapia Parkinsonovej choroby je symptomatická, pomocou ktorej sa potláčajú príznaky ochorenia. Parkinsonovu chorobu, podobne ako iné neurodegeneratívne ochorenia, nie je možné v súčasnosti vyliečiť. Cieľom liečby je preto aspoň stabilizácia ochorenia a zmiernenie symptómov. Základom liečby je doplniť chýbajúci dopamín v mozgu, ktorý je zodpovedný za prejavy Parkinsonovej choroby.

• Levodopa: Podávanie levodopy zostáva základným, najúčinnejším a najefektívnejším liekom pri liečbe Parkinsonovej choroby. Levodopa sa pomocou enzýmov premieňa v mozgu na chýbajúci dopamín. Je liekom prvej voľby v prípade výskytu vážnych porúch hybnosti. Levodopa sa vždy podáva s karbidopou alebo benserazidom, ktoré potláčajú jej odbúranie v tele a zvyšujú jej množstvo v mozgu. Levodopa sa podáva vo forme tabliet alebo kapsúl a u vážnych stavov aj vo forme gélu pomocou pumpy priamo do tenkého čreva. Levodopa sa odporúča užívať s menším množstvom jedla, ideálne bez obsahu bielkovín.
• Dopamínoví agonisti: Sú vhodné ako monoterapia v skorých štádiách Parkinsonovej choroby, najmä u mladších pacientov. Nie sú účinné u pacientov nereagujúcich na liečbu levodopou. Lieky z tejto skupiny zreteľne znižujú výskyt motorických komplikácií. Pacienti môžu byť liečení dopamínovými agonistami bez pridania levodopy niekoľko rokov. Pri podávaní spolu s levodopou v pokročilom štádiu PCH znižujú dávku levodopy, predlžujú „on“ fázu a skracujú „off“ fázu.
• Inhibítory MAO-B: Sú menej účinné a používajú sa ako monoterapia v skorých štádiách Parkinsonovej choroby alebo ako prídavná liečba k iným antiparkinsonikám.
• Inhibítory katechol O-metyltransferázy (COMT): Predlžujú účinok levodopy a často sa používajú vo fixnej kombinácii s levedopou a karbidopou.
• Anticholinergiká: Blokujú tzv. cholinergné prejavy (tras). Podávajú sa najmä pacientom s trasom bez výraznej zmeny pohyblivosti. Nie sú vhodné pre starších pacientov nad 70 rokov a pacientov s demenciou.
• Amantadín: Je slabé antiparkinsonikum používané v skorých štádiách Parkinsonovej choroby, najmä u mladších pacientov, aj v kombinácii s inými antiparkinsonikami. Je to liek blokujúci glutamát (NMDA).

U pacientov, ktorí dobre reagujú na levodopu, môže byť prínosom i hĺbková mozgová stimulácia, pri ktorej sa zavedú elektródy do špecifických oblastí k mozgovému jadru.

Nefarmakologické postupy a zdravotné pomôcky

Okrem farmakologickej liečby zohrávajú dôležitú úlohu aj nefarmakologické postupy a používanie zdravotných pomôcok. Moderná liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a navrátenie pacienta do bežného života. Okrem liečby je dôležité zabezpečiť pacientovi vhodné pomôcky, ktoré mu uľahčia každodenné fungovanie.

Rehabilitácia a pohybová terapia

Hoci v prvých štádiách ochorenia sú prejavy ochorenia (spomalenosť, tras, stuhnutosť apod.) len minimálne viditeľné, už vtedy má význam pohybová liečba - tj. rehabilitácia. V pokročilejších štádiách potom tvorí rehabilitácia kľúčovú súčasť liečby, takpovediac základný kameň, na ktorom sa dá „z liekov stavať dobrá hybnosť“. Treba pripomenúť, že hoci rehabilitácia sa zameriava najmä na ovplyvnenie fyzických schopností, výrazne pôsobí i na psychiku - s každým zvládnutým cvikom alebo zlepšením pohyblivosti prichádza ruka v ruke i zlepšenie nálady a pocit sebauspokojenia a lepšieho sebavedomia z nadobudnutých zručností. Kľúčom k správnej rehabilitácii je však predovšetkým každodenné, pravidelné domáce cvičenie. Každé cvičenie pritom môže byť len celkom krátke - 10 až 15 minút. Hlavné oblasti, ktoré sa snažíme rehabilitáciou ovplyvniť je spomalenosť pohybov, stuhnutosť tela, tras, neobratnosť, únava a nestabilita stoj a chôdze.

• Cvičenia na tras: Na túto oblasť je najvhodnejšie využiť akékoľvek loptové hry, alebo jednoduchšie ručné práce. V počiatočných štádiách ochorenia je vhodné čo najviac zachovávať telesné cvičenie, pri ktorom ruky intenzívne pracujú - napr. hádzanie a chytanie lopty, frisbee (lietajúci tanier), petanque… v pokročilých štádiách, keď je pohyb rúk už značne obmedzený je vhodné trénovať napr. posúvanie žetónov alebo mincí po vopred nakreslenej dráhe alebo ich úchop do ruky a presun na iné miesto. Takisto historické detské hračky či skladačky majú prekvapujúci efekt - ako dospelí sme si odvykli skladať Lego alebo Merkúr, no práve tieto hry nám ako deťom priniesli potrebnú zručnosť.
• Nácvik chôdze: Väčšina parkinsonikov má ako kľúčovú potrebu pre zachovanie sebestačnosti práve chôdzu. Pritom nestabilita, neobratnosť chôdze alebo riziko pádov spôsobuje obavy, neistotu a následnú sociálnu izoláciu. Na nácvik obratnosti chôdze je najlepšie využiť rytmus. Tento rytmus môže byť zvukový alebo obrazový - skutočný alebo len myslený. Pri začatí chôdze (vykročení) je vhodné odpočítať si samotný úkon (raz, dva, tri, teraz…), alebo rytmicky počítať kroky (ľavá, pravá, ľavá, pravá). Podobne je možné využiť napr. rytmickú hudbu z rádia alebo použiť walkman (MP3 apod.). Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter). Ako vizuálnu rytmickú stimuláciu je možné využiť akúkoľvek podlahu s pravidelným vzorom (ideálne sú pásiky alebo štvorce so vzdialenosťou čiar 30-40 cm), tj. koberce, dlažba apod. Keď sa podarí zlepšiť samotnú chôdzu, treba sa zamerať na vstávanie zo sedu, otočenie sa na mieste alebo náhle zmeny smeru - tu je podobne možné využiť rytmus.
• Rečová terapia: Hlas a reč je u niektorých pacientov prvým príznakom ochorenia. V pokročilejších štádiách je narušená takmer u všetkých pacientov. Odborne sa tichšia, menej zreteľná alebo menej obratná reč u parkinsonikov označuje ako hypokinetická dysartria. „Obratnosť“ jazyka je vhodné cvičiť denno-denne. Treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Nejde pritom ani tak o „recitáciu“ alebo básnický prednes, pomáha napríklad prečítať text vyšším a nižším hlasom, trénovať hlasový rozsah (dlhé samohlásky trénovať od najhlbšieho hlasu až po najvyšší) a taktiež striedať čítanie či rozprávanie pomalšie a rýchlejšie - tieto cviky pomôžu nielen urobiť reč zreteľnejšou, no odstraňujú i „robotický“ nádych parkinsonského hlasu (tzv. aprozódiu). Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia - reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ i spev, tj. občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav.

Ergoterapia a muzikoterapia

• Ergoterapia: Liečba prácou má v prípade ergoterapie iný význam než fyzická alebo duševná práca v zamestnaní. Jej náplňou sú špeciálne vybrané činnosti, aby sa ich vykonávaním u pacienta trénovali práve problematické pohyby alebo zručnosti.
• Muzikoterapia: Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec resp. rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov - napr. chôdzu).

Kúpeľná liečba

Kúpeľná liečba môže taktiež významne pomáhať v zlepšení pohybových a výkonnostných schopností parkinsonikov. Parkinsonova choroba je zaradená podľa platných zákonov o zdravotnom poistení v tzv. zozname diagnóz typu B, tj. pri týchto ochoreniach zdravotná poisťovňa prepláca len liečebné procedúry a rehabilitačné výkony. Znamená to, že pri kúpeľnej liečbe si pacient musí platiť ubytovanie a stravu v kúpeľoch.

Kompenzačné pomôcky a úprava domáceho prostredia

Parkinsonovej chorobe musia pacient a jeho blízki prispôsobiť bežný život, ktorý je chorobou výrazne ovplyvnený. Inteligentné pomôcky pre Parkinsonovu chorobu pomáhajú pacientom zvládať bežné činnosti, ako je jedenie, pohyb, obliekanie či osobná hygiena. V domácom prostredí je potrebné upraviť nábytok, kúpeľňu a odstrániť čo najviac nástrah a prekážok. Pri pohyblivosti pacientom pomáha správne nastavená výška postele a stoličiek alebo napríklad pripevnenie úchytiek na toaletu. Vytvorte doma bezpečné prostredie - zbavte sa kobercov, aby ste minimalizovali riziko zakopnutia. Upravte kúpeľňu a toaletu. Produkty ako stabilizačná lyžička Bravo Twist detegujú nechcené pohyby ruky a okamžite ich kompenzujú. Inteligentná technológia pomáha udržať komfort, sebavedomie a dôstojnosť pri jedle.

Zdravotné pomôcky pre imobilných pacientov

V závislosti od stupňa imobility máte nárok na rôzne pomôcky do kúpeľne, na polohovanie a podobne - patria sem nielen vozíky, ale napríklad aj polohovateľné postele, antidekubitné matrace, toaletné kreslá a mnoho iných. Zoznam všetkých zdravotných pomôcok pre imobilných ľudí, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou, nájdete na stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. To, na aké zdravotné pomôcky hradené poisťovňou má váš blízky nárok, sa vo veľkej miere odvíja aj od stupňa jeho postihnutia. Čím vyšší je stupeň imobility, tým viac opatery a asistencie pacient potrebuje. Od toho teda závisí aj nárok na získanie pomôcky. Potrebu predpisu pomôcky posúdi rehabilitačný lekár, ktorý zváži zdravotný stav a vystaví poukaz. Na základe poukazu si potom môžete vybrať pomôcku v lekárni alebo špecializovanom obchode.

Opatrovanie ležiaceho pacienta a hygiena

Pri opatrovaní ležiaceho pacienta je dôležité venovať dostatočnú pozornosť predovšetkým dôkladnej a pravidelnej hygiene. Pomôcky na ranné a večerné umývacie rituály, prípadne na hygienu počas dňa po vykonaní potreby, sú preto veľmi dôležitou súčasťou výbavy. Veľkú úlohu pritom zohráva, do akej miery je váš blízky imobilný. Pokiaľ je stupeň jeho postihnutia nižší, môže byť schopný vykonávať niektoré úkony sám. Napríklad v prípade toalety vám v takomto prípade môžu pomôcť rôzne typy madiel, ktoré pomáhajú pacientovi so sadaním a vstávaním, nadstavce na toaletu, prípadne stoličky a sedadlá do vane, uľahčujúce sprchovanie a kúpanie. Pri hygiene pacientov, ktorí sú ležiaci, sa najčastejšie vykonáva takzvaný kompletný posteľový kúpeľ. Pri tomto type kúpeľa sa hygiena vykonáva pomocou vedra s teplou vodou a žinky alebo umývacej rukavice.

Toaletné kreslá

Pri imobilných pacientoch, ktorým zdravotný stav umožňuje použiť toaletu, no majú problém napríklad s chodením, sú vhodnou pomôckou toaletné kreslá. Na prvý pohľad vyzerajú ako bežné kreslá, majú však v sedáku skrytý výrez a nádobu na moč a stolicu.

Polohovateľné postele a antidekubitné pomôcky

U ľudí pripútaných na lôžko či invalidný vozík je vysoké riziko vzniku dekubitov, ktoré zrejme poznáte ako preležaniny. Preležaniny sú bolestivé a ťažko sa hojace rany, vznikajúce tlakovým poškodením tkaniva. Aby ste ich vzniku zabránili, je potrebné vášho blízkeho pravidelne polohovať. Ideálne je zmeniť jeho polohu zhruba každé dve hodiny.

Elektrické a mechanické invalidné vozíky do interiéru aj exteriéru

Rehabilitačný lekár môže pacientovi vystaviť poukaz i na elektrický alebo mechanický invalidný vozík. S poukazom je potrebné ísť do zdravotnej poisťovne, pričom stav pacienta bude ešte posúdený posudkovým lekárom poisťovne. V prípade, že je suma schváleného poukazu nižšia než cena vybratého vozíka, je potrebné na vlastné náklady doplatiť zvyšnú časť sumy.

• Mechanické invalidné vozíky: Sú prispôsobené na manuálne ovládanie pacientom alebo druhou osobou. Vozíky sú zväčša určené pre pohyb v interiéri aj exteriéri, no nájdete tiež rôzne kombinácie vozíkov a sprchovacích stoličiek či toaletných kresiel. Tento typ vozíkov však nemusí byť ideálny pre každého.
• Elektrické invalidné vozíky na predpis: Bývajú indikované predovšetkým pacientom, ktorí v dôsledku svojho zdravotného postihnutia nie sú schopní samostatne ovládať mechanický vozík. Podmienkou je však i to, aby bol pacient schopný elektrický vozík ovládať samostatne a bezpečne. Výhodou elektrických vozíkov je, že ich možno ovládať jednou rukou pomocou bočného panela.

Okrem predpisu od lekára je možné získať invalidný vozík i žiadosťou na peňažný príspevok na kompenzáciu zdravotného postihnutia od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Finančná a sociálna podpora

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Imobilní pacienti, prípadne ich rodinní príslušníci, často nevedia, na čo všetko majú nárok. Štát poskytuje rôzne peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Podmienkou je, že peňažný príspevok jej bol navrhnutý v integrovanom posudku. Úprava pomôcky je jej prispôsobenie individuálnym potrebám osoby s ŤZP, vrátane zavedenia upravenej pomôcky do prevádzky.

• Peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky: Ak potrebujete získať vedomosti a zručnosti na používanie pomôcky, môžete získať príspevok na výcvik. Výcvik používania pomôcky je činnosť potrebná na získanie vedomostí, zručností a schopností na používanie pomôcky alebo overenie schopností používať pomôcku.
• Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo peňažný príspevok na úpravu pomôcky rovnakého druhu je možné poskytnúť, ak pomôcka neplní svoj účel.

Ďalšie možnosti kompenzácie

• Pes so špeciálnym výcvikom: Osoby s Parkinsonovou chorobou môžu mať nárok na asistenčného psa, vodiaceho psa alebo signálneho psa.
• Príspevok na osobnú asistenciu: Na to, aby sa títo pacienti mohli opätovne začleniť do spoločnosti, majú na základe Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia právo na osobného asistenta. Každému pacientovi, ktorý má vyššiu ako 50 % invaliditu, je osobný asistent pridelený podľa jeho zdravotného stavu, na určitý počet hodín na mesiac, z ktorého môže čerpať. Maximálne však môže využiť 1 460 hodín ročne osobnej asistencie.

Preukaz ZŤP a s ním spojené výhody

Zdravotne ťažko postihnutým sa môže človek stať vplyvom rôznych diagnóz aj v priebehu života. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent. Ide o nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Mieru poruchy určuje posudkový lekár na základe zdravotnej dokumentácie. Osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ktorý je určený na uplatnenie rôznych zliav a výhod. Žiadosť treba podať na oddelení posudkových činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého bydliska. K žiadosti o tento doklad sa prikladá aj aktuálny lekársky nález, ktorý vyplní ošetrujúci lekár, a lekárske nálezy z odborných vyšetrení.

Príspevky a zľavy

Podľa zákona má zdravotne ťažko postihnutá osoba nárok na rôzne kompenzácie:

• príspevok na osobnú asistenciu
• príspevok na kúpu, úpravu a opravu zdravotnej pomôcky
• príspevok na výcvik používania pomôcky
• príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia
• príspevok na kúpu a úpravu osobného motorového vozidla
• príspevok na prepravu
• príspevok na úpravu bytu či rodinného domu
• príspevok na úpravu garáže
• príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
• príspevok na opatrovanie

Môžu sa vás týkať aj limity pri doplatkoch na lieky. Požiadať si tiež môžete o príspevok na diétne stravovanie. Ide o výdavky na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním diétneho režimu pri rôznych črevných ochoreniach či diabete. Pri závažných ochoreniach kože a inkontinencii máte zas nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov spojených s udržiavaním hygieny. Pri rôznych chronických stavoch a pri používaní niektorých pomôcok zas môže byť kompenzované nadmerné opotrebovanie šatstva.

Preukaz ZŤP sa všeobecne spája najmä so zľavami na cestovanie. V mnohých obciach a mestách sú benefitom aj zľavy na poplatkoch za odvoz komunálneho odpadu, oslobodenie od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby na bývanie, úľavy na daniach za nehnuteľnosti, poplatky za psa a podobne.

Oslobodenie od platby diaľničných známok

Na to, aby ste mohli bezplatne využívať diaľnice a rýchlostné cesty, nestačí vám preukaz ZŤP. Musíte si na tento účel zaregistrovať vaše vozidlo, ktoré bude potom systém rozpoznávať ako oslobodené od úhrady bez ohľadu na to, či v aute sedí práve držiteľ preukazu. Žiadosť sa podáva Správcovi výberu úhrady diaľničnej známky na vybraných obchodných miestach sídliacich v krajských mestách alebo cez portál eznamka.sk. Ak bude vaša žiadosť schválená, vaše vozidlo bude evidované v zozname vozidiel oslobodených od úhrady diaľničnej známky v rámci centrálnej evidencie úhrady diaľničných známok. Žiadosť nemusíte podávať každý rok. Oslobodenie od úhrady diaľničnej známky zaniká až vtedy, keď vám prestane platiť preukaz ZŤP.

Parkovací preukaz

Parkovací preukaz ZŤP je určený pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú podľa komplexného posudku odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz. V prípade záujmu o tento preukaz sa žiadosť podáva priamo na oddelení posudkových činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého bydliska.

Život s Parkinsonovou chorobou a podpora rodiny

Život s Parkinsonovou chorobou je výzvou a je potrebné sa prispôsobiť jej. Pacient a jeho okolie sa musia naučiť chorobu rešpektovať a žiť s ňou. Ak máte blízkeho parkinsonika, snažte sa s ním na všetkom dohodnúť a rozhodujte spoločne. Starať sa o blízkeho s Parkinsonovou chorobou je náročné - fyzicky aj psychicky. Práve preto ponúkame riešenia, ktoré uľahčujú prácu opatrovateľom, dávajú im priestor na oddych a zároveň zabezpečujú bezpečnosť a dôstojnosť pacienta. Rodiny si zaslúžia mať istotu, že robia pre svojich blízkych maximum. Parkinsonova choroba nemusí znamenať stratu istoty. Pre rodinu je však dôležité nezabúdať ani na vlastnú pohodu a odpočinok. Každodenná starostlivosť doma je síce dôležitá, ale bez odbornej pomoci je ťažké dosiahnuť optimálne výsledky.

Práva seniorov a ochrana ich dôstojnosti

Staroba nemusí znamenať bezmocnosť. Seniori majú právo na dôstojné zaobchádzanie, kvalitnú starostlivosť a rešpekt - či už v domove dôchodcov, alebo v nemocnici. Ak má senior pocit, že s ním personál zaobchádza neúctivo - napríklad zvýšeným hlasom alebo ignorovaním jeho potrieb, personál nesmie so seniorom zaobchádzať neúctivo. Ak lekár v nemocnici navrhne zákrok, ktorý senior nechce podstúpiť, môže ho odmietnuť aj napriek nesúhlasu rodiny. Stáva sa, že seniorov nechajú dlho čakať na toaletu či pomoc pri hygiene. Je to už porušenie ich práv. Poskytovateľ domova má zákonnú povinnosť chrániť dôstojnosť klientov a plniť štandardy kvality; tie výslovne hovoria, že prijímatelia musia mať nepretržitý prístup k hygienickým zariadeniam.

Čo robiť, ak máte podozrenie na porušovanie práv seniora?

Ak máte podozrenie na zanedbávanie alebo že sťažnosti „miznú v šuplíku“, dá sa a má sa postupovať oficiálne. Najprv využite vnútorný postup zariadenia (písomná sťažnosť, žiadosť o písomnú odpoveď a nápravu), a ak náprava nepríde, „eskalujte“ vec na Inšpekciu v sociálnych veciach; pomôcť vie aj váš vyšší územný celok (VÚC) a verejný ochranca práv. Pri problémoch, ktoré sa týkajú zdravotnej/ošetrovateľskej starostlivosti či hygieny, môžete podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo kontaktovať regionálny úrad verejného zdravotníctva. Ak je senior ZŤP, môže riešiť porušenie práv aj Komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Ak hrozí bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života seniora, riešte situáciu okamžite (volajte tiesňovú linku/policajný zbor) a podajte podnety dodatočne.

Doplnky stravy

Hoci súčasťou primárnej liečby Parkinsonovej choroby sú lieky, existujú aj doplnky stravy, ktoré môžu podporiť celkové zdravie a pohodu pacientov. Je však dôležité konzultovať ich užívanie s lekárom, aby sa predišlo interakciám s predpísanými liekmi.

• TEREZIA B15 Memory 60 kapsúl: Obsahuje prospešnú hubu a rastliny s priaznivým účinkom na mozog: korálovec ježovitý, rozchodnicu ružovú, bakopu, ginko dvojlaločné, pivovarnické kvasnice a kurkumu. Koralovec ježovitý spomaľuje neurodegeneratívne ochorenia.
• CARNOMED Karnozín extra 120 kapsúl: Karnozín EXTRA je prípravok, ktorý sa používa v boji proti starnutiu a zároveň prispieva k multifunkčnej ochrane našich buniek. Obnovuje plnú funkciu buniek spolu s predĺžením ich životnosti a zároveň poskytuje najvyššiu antioxidačnú ochranu.
• Milgamma N: Je liek na vnútorné použitie a obsahuje benfotiamín, pyridoxíniumchlorid, kyanokobalamín.

Životné poistenie a kritické choroby

Úraz neohrozuje toľko ľudí ako choroby. Strašiakom číslo jeden pri nevyliečiteľných ochoreniach je rozhodne rakovina. Náklady na liečbu nie sú malé. A nie je to len liečba, ale aj mnoho ďalších výdavkov, spolu s obmedzením príjmu jedného alebo viacerých členov rodiny. Samotná rakovina je strašiakom, ale nie je to jediná nevyliečiteľná choroba, ktorá dokáže ľuďom spraviť škrt cez rozpočet. Na zoznam kritických diagnóz patria najznámejšie nevyliečiteľné ochorenia ako Alzheimerova, Parkinsonova a Crohnova choroba, AIDS, epilepsia či tuberkulóza. „Parkinsonom trpí na Slovensku 15 000 až 18 000 ľudí,“ povedala Katarína Félixová, ktorá vedie pacientsku organizáciu Spoločnosť Parkinson Slovensko. Problémom nevyliečiteľných ochorení je, že pacient prestáva byť často sebestačný. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť, ústavnú alebo ambulantnú. Môže sa vykonávať v nemocničnom alebo domácom prostredí. A s tým stúpajú rodinné náklady. Preto sa rodiny, v ktorých jeden člen trpí nevyliečiteľným ochorením, často dostávajú do finančnej núdze. Ak mal však chorý správne nastavené životné poistenie, finančné dopady budú podstatne miernejšie.

tags: #zdravotna #pomocka #parkinson