Sociálny psychológ v oblasti diagnostiky zohráva kľúčovú úlohu pri porozumení a riešení problémov jednotlivcov, rodín a komunít. Jeho práca sa opiera o širokú škálu metód a prístupov, ktoré umožňujú komplexné posúdenie psychického stavu a sociálneho fungovania klienta. Tento článok poskytuje prehľad o činnosti sociálneho psychológa v diagnostike, s dôrazom na rôzne oblasti a špecifiká práce s deťmi, dospelými a v kontexte sociálneho zabezpečenia.
Metóda sociálneho hodnotenia a diagnostiky
Metóda sociálneho hodnotenia (diagnostikovanie, proces diagnostikovania, posúdenie životnej situácie klienta) patrí k mikrometódam sociálnej práce, teda k práci s jednotlivcom, prípadne malou sociálnou skupinou. Táto metóda je súčasťou delenia sociálnej práce do piatich etáp podľa M. Richmondovej alebo tiež podľa delenia C. de Robertis. Procesu hodnotenia v prípadovej sociálnej práci predchádza kvalitná sociálna anamnéza, na základe ktorej získavame podklady pre hodnotenie a následnú diagnostiku.
Cieľom sociálnej diagnostiky je nielen identifikovať problém, ale aj zistiť, akým spôsobom problém vznikol a akým spôsobom sa vyvíjal. Sociálnu diagnostiku chápeme ako súbor metód, pomocou ktorých sa dajú získať a vyhodnocovať informácie o klientovi, pre ktoré sa ocitol v situácii, že nutne potrebuje pomoc sociálneho pracovníka. Pre stanovenie diagnózy nám výrazne pomáha anamnestický rozhovor, analýza sociálneho prostredia a rozhovory s blízkymi.
Metóde sociálneho hodnotenia a diagnostiky predchádza metóda vyhľadávania. Z tohto dôvodu boli vytvorené rôzne schematizmy a zoznamy údajov (napríklad zoznamy denných činností, zoznam úloh stanovených na ďalšie obdobie). K ich vytvoreniu nám slúžia informácie zahrňujúce identifikačné údaje, rodinné pozadie klienta, ekonomické zázemie, bytové podmienky a podobne. Tu treba klásť otázky otvorené - pre spontánnu odpoveď klienta - a zápisy zapisovať nenápadne, aby sa nerušila individualita klienta.
Tematické okruhy otázok v procese diagnostiky
V procese diagnostiky sa kladú otázky, ktoré pokrývajú širokú škálu oblastí:
- Uznanie existencie problému a akceptovanie vlastnej zodpovednosti za správanie.
- Hľadanie rady, ochota ju prijať, ako aj riziko zmeny naučeného životného štýlu.
- Schopnosť plánovať a zodpovedne za seba rozhodovať, ako aj prekonávať prekážky.
- Potreba prejaviť svoj vlastný názor a obraňovať vlastné práva.
- Ako sa plnia bežné rodinné funkcie, aké sú pravidlá a hranice spolužitia.
- Aké sú mravné a etické dimenzie správania sa v rodine.
- Ako v rodine dochádza k vážnym rozhodnutiam.
- Ako sa rodina vyrovnáva s rozhodnutiami.
- Ako sa v rodine komunikuje a podobne.
Reakcie klienta a voľba metód
Reakcie, s ktorými sa sociálny pracovník stretáva, sú rôznorodé - smútok, plač, opačné reakcie, vtipkovanie. Treba však brať ohľad na typológiu klienta, s čím súvisí aj celý rad potrebných otázok, plán práce a voľba pracovných metód.
Typy diagnostiky
Diagnostika predstavuje rôzne prístupy:
- Pozorovanie ako diagnostická metóda.
- Analýza materiálov.
- Štandardizovaná diagnostika: Používa sa na meranie kvality alebo kvantity určitého fenoménu alebo jeho funkcie. Najpoužívanejšími štandardnými diagnostikami sú psychometrické techniky dotazníkového typu, ktoré môžu používať iba graduovaní psychológovia. Testy by mali byť štandardizované na našu populáciu.
- Činnostná diagnostika: Využíva reálne alebo modelové situácie, ktoré poradcovi prinášajú relevantné poznatky o komunikácii, kooperácii, rozhodovaní, riešení náročných životných situácií, kreativite, persuázii.
- Diagnostika pomocou vecí: Zameriava sa na veci, ktorými sa klient obklopuje.
Komplexná psychologická diagnostika: Hĺbkové porozumenie klientovi
Komplexná psychologická diagnostika predstavuje rozsiahle vyšetrenie, ktorého cieľom je získať celistvý obraz o klientovi. Zahŕňa:
- Zistenie závažnosti psychickej poruchy či ochorenia: Identifikácia a posúdenie prítomných psychických problémov a ich dopadu na život klienta.
- Vyšetrenie štruktúry osobnosti klienta: Analýza osobnostných čŕt, temperamentu, motivácie a ďalších aspektov, ktoré formujú správanie a prežívanie klienta.
- Emotivity a sociability: Posúdenie emocionálnej stability, schopnosti prežívať a regulovať emócie, ako aj schopnosti nadväzovať a udržiavať sociálne vzťahy.
- Schopnosti človeka vysporiadať sa so záťažou: Zistenie, ako klient reaguje na stresové situácie, aké stratégie zvládania používa a aké sú jeho zdroje podpory.
- Zistenie podielu psychosociálnych, respektíve osobnostných faktorov v rámci diferenciálnej diagnostiky: Rozlíšenie medzi rôznymi psychickými problémami a identifikácia faktorov, ktoré k nim prispievajú.
- Vyšetrenie intelektu a kognitívnych funkcií a prípadnej miery ich postihnutia: Posúdenie intelektových schopností, pamäti, pozornosti, myslenia a ďalších kognitívnych funkcií, a to aj s ohľadom na prípadné poškodenia.
Na dosiahnutie týchto cieľov sa používajú štandardizované a najnovšie psychodiagnostické metódy a testy osobnostných vlastností, inteligencie a schopností.
Parciálna psychologická diagnostika: Zameranie na špecifické oblasti
Parciálna psychologická diagnostika sa zameriava na zistenie stavu a úrovne dielčích stránok osobnosti klienta.
Klinicko-psychologické vyšetrenie pre účely sociálneho zabezpečenia
Klinicko-psychologické vyšetrenie pre účely sociálneho zabezpečenia má za cieľ zistiť a zhodnotiť stav psychických funkcií, schopností a osobnosti pacienta, ako aj mieru postihnutia a patologických odchýlok vplyvom ochorenia (telesného, psychického, vývinového). Toto vyšetrenie je dôležité pre posúdenie pracovnej schopnosti pacienta a jeho zapojenia do pracovného procesu. Sociálny psychológ v tomto kontexte posudzuje, ako psychické ochorenie ovplyvňuje schopnosť pacienta vykonávať prácu a fungovať v spoločnosti.
Psychologická starostlivosť o deti: Komplexný prístup k rozvoju
Psychologická starostlivosť o deti vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce vývin dieťaťa. K získaniu celistvého pohľadu na dieťa a jeho potreby je dôležité brať do úvahy:
- Anamnézu: Získanie informácií o vývine dieťaťa, jeho zdravotnom stave a rodinnej histórii, vrátane priebehu tehotenstva, pôrodu a prvých mesiacoch života dieťaťa.
- Rodinné a sociálne prostredie: Posúdenie vzťahov v rodine, sociálnej interakcie dieťaťa a vplyvu prostredia na jeho vývin.
- Správanie dieťaťa v školskom prostredí: Získanie informácií od učiteľov a iných odborníkov o správaní dieťaťa v škole, jeho interakcii s rovesníkmi a schopnostiach učiť sa.
- Výsledky vyšetrení ostatných spolupracujúcich odborníkov: Zohľadnenie informácií od logopéda, špeciálneho pedagóga, neurológa a ďalších odborníkov, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o dieťa.
- Údaje od rodiča: Získanie informácií o správaní, reakciách a vývine dieťaťa od jeho rodičov.
- Pozorovania: Pozorovanie dieťaťa v rôznych situáciách, ako je hra, interakcia s rodičmi a inými osobami.
- Hry: Hra ako diagnostický nástroj, ktorý umožňuje posúdiť kognitívne, sociálne a emocionálne schopnosti dieťaťa.
- Diagnostika vzťahovej väzby: Posúdenie kvality vzťahu medzi dieťaťom a jeho primárnym opatrovateľom.
Základom psychologickej starostlivosti je preto komplexná diagnostika dieťaťa, po ktorej vyhodnotení psychológ odporučí ďalší postup starostlivosti, vypracuje odporúčania a navrhuje rodičovi ďalšie kroky na rozvoj dieťaťa presne podľa jeho potrieb. Dôležité je, aby psychologická starostlivosť bola účelná a kontinuálna a vyžadovala spoluprácu rodiča.
Psychologické poradenstvo a intervencie pre deti
Psychologické poradenstvo je poskytované deťom, rodičom/zákonným zástupcom, pedagógom a iným odborným zamestnancom. Cieľom poradenstva je pomôcť riešiť problémy, zlepšiť komunikáciu a podporiť rozvoj dieťaťa. Psychologické intervencie pre deti prebiehajú individuálnou formou, v prípade potreby skupinovou v menších skupinách v poradni alebo v školskom zariadení. Intervencie sú zamerané na riešenie konkrétnych problémov, ako sú úzkosť, depresia, poruchy správania alebo problémy v sociálnych vzťahoch.
Poradenstvo a vzdelávanie pre rodičov a odborníkov
Sociálny psychológ poskytuje poradenstvo rodičom/zákonným zástupcom ohľadom ďalšieho rozvoja dieťaťa s NKS (narušenou komunikačnou schopnosťou), odporúčania na prácu doma, úpravu prostredia a správania. Poskytuje tiež konzultácie s pedagógmi a inými odbornými zamestnancami pracujúcimi s deťmi s NKS. Okrem toho poskytuje vzdelávanie pre pedagogických a odborných zamestnancov materských, základných a stredných škôl. V prípade záujmu je možné vzdelávanie rodičov skupinovou formou.
Diagnostika osobnosti sociálnych klientov pomocou grafologickej analýzy písma
V príspevku vymedzujeme, charakterizujeme a prakticky formulujeme diagnostiku osobnosti sociálnych klientov na základe využitia projektívnej diagnostickej metódy - grafologickej analýzy písma. Poukazujeme na význam motivovania sociálnych klientov k osobnostnému rozvoju a k dosahovaniu psychickej dospelosti.
Na základe určitých znakov rukopisu sociálnych klientov možno identifikovať úroveň ich psychickej dospelosti (vyspelosti). Grafologická metóda patrí k projektívnym metódam diagnostiky osobnosti. E. Jablonský (2005) v „Príručke interpretácie grafologických znakov“ uvádza, že „Grafológia je remeslo, veda a umenie. Je pomerne ľahké naučiť sa určovať väčšinu grafologických znakov, ale je veľmi ťažké ich správne pochopiť a interpretovať v konkrétnom rukopise“.
Na základe grafologickej literatúry a našich praktických skúseností z oblasti písmoznalectva a grafológie sme vybrali a zostavili také znaky rukopisu, ktoré poukazujú na psychickú dospelosti (vyspelosť) pisateľa. Načrtneme aspekty individuality a koncept psychickej dospelosti, ktorý sme publikovali vo viacerých časopiseckých príspevkoch od roku 2008 doteraz a súhrne v monografiách (Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci, 2013; Edukačná sociálna práca, 2014).
Individualitu sme vymedzili ako psychicky dospelú osobu, ktorá je motivovaná vnútornými pohnútkami k vlastnému osobnostnému rozvoju a k uskutočneniu vlastného individuálneho potenciálu, čiže k osobne i sociálne pozitívnej sebarealizácii. To znamená, že sa aktívne angažuje na rozvoji svojich zdedených a vrodených dispozícií v čo najplnšej a najvyššej miere v pozitívnom zmysle, v záujme dosahovania vysokej úrovne ľudského bytia. Taká osobnosť si postupne a vďaka svojej pozitívnej motivácii a životnej činorodosti uvedomuje svoje osobné možnosti a limity, vedome ich integruje do vlastností svojej osobnosti, do prejavov svojho správania a do činov svojho konania. Autonómnosť, tvorivé zvládanie svojho života, konkrétne: komunikácie, sociálnych vzťahov, životných úloh. Ako ľudské bytosti sa ľudia adaptujú a integrujú uskutočňovaním svojho duchovného, psychického, telesného a psychosociálneho potenciálu v priebehu osobnej histórie a životnej cesty a psychicky sa integrujú do života na tejto Zemi podľa vlastných dispozícií a životných možností vplyvom prostredia. Ako ľudská bytosť majú rozmanité konkrétne úlohy vyplývajúce z postavenia osoby v daných skupinách spoločnosti, teda sú okolnosťami vedení k tomu, aby sa prispôsobili sociálnemu prostrediu, respektíve sociálne sa integrovali do charakteristického duchovného, kultúrneho, sociálneho, prírodného, materiálneho celku a kontextu spoločnosti, psychickej zrelosti, konatívnej zrelosti, sociálnej zrelosti, prosociálne vzťahy, komunikácia a činy.
Charakteristiky psychicky dospelej osoby v grafológii
Psychicky dospelá osoba sa vyznačuje týmito charakteristikami: má vyhranenú identitu, je psychicky autonómna, je slobodná v rozhodovaní sa, je tvorivá, je psychicky integrovaná, je sociálne integrovaná, je pre ňu typické prosociálne konanie. Psychicky dospelá osoba sa stáva vyspelým človekom a vlastným pričinením zveľaďuje svoj individuálny potenciál, rozširuje si vedomie o sebe. Permanentne dospieva. Preto má aj protichodné osobnostné vlastnosti. Taký človek môže byť priateľský a kooperatívny a zároveň individualistický, môže byť extrovertný v kontakte s druhými a zároveň introvertný v citovom prežívaní a podobne. Rukopisy jednotlivých osôb sú jedinečné a neopakovateľné, pretože odrážajú jedinečnosť a neopakovateľnosť osobnosti pisateľa.
K vytvoreniu všeobecnej grafologickej charakteristiky pristupujeme s vedomím, že je to charakteristika určená pre didaktický účel a že obsahuje orientačný popis znakov rukopisu, aj to iba na všeobecnej úrovni grafologickej analýzy. Ak ide o odborné posúdenie rukopisu konkrétneho pisateľa pre diagnostické účely, tak grafologický rozbor sa má vyznačovať precíznou analýzou znakov písma a syntézou zistení a napokon zhodnotením zistení vo forme grafologického posudku. Diagnosticky vyhodnotiť a interpretovať jedinečnosť rukopisu konkrétnej osoby vo forme odborného posudku si vyžaduje odbornú prípravu v oblasti psychológie písma, respektíve grafológie, prípadne pre potreby súdneho konania v odbore písmoznalectvo ručného písma. Naše skúsenosti so štatistickým spriemerovaním nameraných hodnôt znakov rukopisu a s ich následnou interpretáciou nás presvedčili o tom, že také výsledky poukazujú na frekvenciu výskytu istej grafologickej premennej v rukopise. Pokúsime sa vytvoriť obraz rukopisu, ktorý vystihuje povahu psychicky dospelých osôb. V tomto príspevku však pokladáme za reálne čitateľov iba oboznámiť s možnými znakmi rukopisu, ktoré vystihujú psychicky dospelého (vyspelého) človeka. Predkladáme výskyt rukopisných znakov, na základe ktorých je možné identifikovať psychickú dospelosť osoby.
Hypotéza 1: Psychická stabilita
Predpokladáme, že psychická adaptácia a psychická integrácia sa prejavuje v psychickej stabilite. Stabilita osobnosti sa v písme prejavuje podľa J. Kulku (1991). E. Jablonský (2005, s. 254) píše, že „stabilný jedinec je pokojný, rozvážny, stály, s vyrovnaným úsudkom a preferovaným hodnotením, uvoľnený, relatívne nezávislý od okolia, dokáže sa lepšie sústrediť.“ Podľa spomenutého autora (s. 254) sa stabilita v rukopise prejaví týmito znakmi rukopisu: harmonické a vyrovnané písmo, nekolísavý tlak, vyrovnaná stredná zóna a šírka, neveľké výrazné rozdiely dĺžok, dobrá členitosť, rovnomerný sklon, rovné riadky, vyhranené spojovacie formy, podpis nevybočuje z celkového rázu rukopisu, nechýbajú koncové ťahy. Zaujali nás aj ďalšie znaky rukopisu, ktorými sa prejaví osobná zrelosť pisateľa (E. Jablonský, 2005, s. 255). Osobná zrelosť sa odráža podľa E. Jablonského v tom, že také písmo charakterizuje človeka vedomého si svojho Ja, hodnoty svojej osoby, pozitívneho sebahodnotenia a sebavedomia.
Hypotéza 2: Sociabilita osobnosti
Predpokladáme, že sociálna adaptácia a sociálna integrácia osobnosti pisateľa sa prejaví v sociabilite osobnosti. Základ sociability osobnosti, podľa nás, tvorí: otvorenosť osobnosti, empatia, optimálna komunikácia, schopnosť tvoriť a udržať interpersonálne a medziľudské vzťahy, adaptovať sa a integrovať sa do sociálnych skupín, sociálna percepcia (vnímanie) druhých osôb, prosociálne správanie sa a konanie. Na základe vlastného výskumu rukopisných znakov sociability (M. Machalová, 1993) sme zostavili rukopisné znaky, ktoré sme výskumne zisťovali v rukopise učiteľov - účastníkov rekvalifikačného štúdia a vysokoškolských študentov odboru psychológia. Rukopisy sme grafologicky posúdili, výskyt rukopisných znakov sme štatisticky spracovali a výsledky interpretovali. K sociabilite a sociálnej integrácii prispievajú dozaista aj také vlastnosti ľudí ako sú afiliácia čiže priateľskosť-láska k blížnemu a kooperatívnosť čiže schopnosť spolupracovať.
Hypotéza 3: Autonómnosť osobnosti
Predpokladáme, že autonómnosť osobnosti pisateľa sa prejaví v nezávislosti osobnosti, v tvorivom zvládaní životných úloh a situácií. Psychicky dospelá osoba, podľa kvalitatívnych výskumov v humanistickej psychológii, je osobnosť s pevnou vôľou, vyhranenými hodnotami, postojmi a názormi. Charakterizuje ju činorodosť a neúnavné napredovanie v aktivitách, ktoré táto osoba považuje za dôležité pre splnenie svojho životného poslania. Za charakteristické spôsobilosti psychicky dospelej (psychicky vyspelej, zrelej) osobnosti považujú humanistickí psychológovia nezávislosť osobnosti a jej tvorivosť v zvládaní životných úloh a situácií. Nezávislosť osobnosti ako komplexná spôsobilosť osobnosti, v ktorej je zahrnuté myslenie, cítenie, hodnotenie, správanie sa, konanie je predpokladom a zároveň výsledkom utvárania relatívnej autonómnosti osobnosti. Spomíname relatívnu autonómnosť preto, lebo človek sa musí do určitej miery prispôsobiť podmienkam žitia v spoločnosti, ktorej je súčasťou. Nezávislosť sa premieta v samostatnom usudzovaní osobnosti, v jej vyhranených názoroch, postojoch a v hodnotovej orientácii, a tiež v odolnosti osobnosti voči otvoreným či skrytým formám manipulácie zo strany druhých ľudí a sociálneho okolia.
V rukopise sa tvorivosť osobnosti prejaví v nasledujúcich znakoch písma: dynamické a rýchle písmo, silnejší tlak, uvoľnené a zdôraznené horné a dolné dĺžky písma, veľká stredná zóna písma, široké písmená, plné tvary slučiek a oválov, originálne tvary písmen a ťahov, zdôraznené nábehové a koncové ťahy, priestorová členitosť písma, prevažuje nitková väzba písma, veľké okraje. Nezávislosť osobnosti sa prejavuje predovšetkým rozumovou bystrosťou, iniciatívou, odvahou, rozhodnosťou, jasným prístupom. V rukopise sa prejaví v nasledujúcich znakoch písma (znaky vyberáme z publikácie E. Jablonského).
Dosahovanie psychickej dospelosti (psychickej vyspelosti) sociálnych klientov sa stáva dôležitou témou pre ich život. Vyjadríme to slovami mysliteľa Osho (2003, s.191, s. 194, s. 197): „Využívať svoju inteligenciu naplno, to je počiatok zrelosti...Proces zrenia je proces, ktorý nekončí. Nemá pevne daný bod, nemá dokonca ani stred...neustále pokračuje a pokračuje. Vesmír je nekonečný. A rovnako nekonečné sú možnosti vášho zrenia...Nezabúdajte, že vy nie ste žiadny obal. Ste obsah. Forma sa mení, ale vaša bytosť zostáva stále rovnaká.“