Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Cieľom je umožniť im, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vyrovnali so svojím postihnutím a napriek obmedzeniam sa pozitívne prispôsobili a zaradili do spoločnosti.
Edukácia, a zvlášť edukácia mentálne postihnutých, prechádza neustálym vývojom. V ostatných rokoch je predmetom sústredenej pozornosti celej spoločnosti, pričom sa kladie dôraz na inovácie a modernizáciu prístupov. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov k jej realizácii, so zameraním na špecifiká vzdelávania mentálne postihnutých.
Alternatívne koncepcie výučby a ich význam
Pojem alternatíva znamená voľbu, výber medzi viacerými možnosťami. Koncepcia výučby je poňatie podstaty vzdelávania, jeho hlavných princípov, hodnôt, cieľov a funkcií v spoločnosti. Alternatívna koncepcia výučby ponúka alternatívu k tradičnému inštitucionalizovanému vzdelávaniu. Škola, v ktorej sa uplatňuje alternatívna koncepcia výučby, sa volá alternatívna škola.
Aby sa škola mohla označiť za alternatívnu, musia sa v nej uskutočniť systémové zmeny vo výučbe oproti klasickej škole v niektorých alebo vo všetkých uvedených oblastiach systému výchovy a vzdelávania. Pokrok v pedagogike môže byť spôsobený tým, že sa budú zakladať a zdokonaľovať alternatívne školy a alternatívna výučba. Tvorí sa tak konkurencia, rozširuje sa myslenie učiteľov, odborníkov.
Znaky tradičnej školy
- Pamäťovo-reprodukčná výučba
- Autoritatívne postavenie učiteľa
- Používanie direktívnych, donucovacích metód
- Stála organizácia vyučovania, vyučovacích hodín, školského roka
- Pevne stanovený obsah, osnovy a učebné plány určené centrálnymi orgánmi
- Direktívny spôsob riadenia školy a výchovno-vzdelávacieho procesu
- Dôraz sa kladie na zvládnutie učiva, učebné výkony, prospech žiakov a ich disciplínu
- Žiak je väčšinou pasívny prijímateľ poznatkov, ktoré prezentuje učiteľ a učebnica
Znaky alternatívnych škôl
- Dôraz sa kladie na rozvoj všetkých poznávacích funkcií žiaka, nielen na jeho pamäť a reprodukciu učiva, ale aj na logické myslenie, hodnotiace myslenie, tvorivé myslenie.
- Postavenie učiteľa je nedirektívne, učiteľ je poradcom, sprievodcom, iniciátorom a podnecovateľom učenia sa žiakov.
- V alternatívnych školách sa uprednostňujú dialogické, interaktívne metódy, metódy, ktoré aktivizujú žiakov, metódy, v ktorých sa zdôrazňuje spolupráca žiakov, ale aj ich samostatnosť, používajú sa metódy na rozvoj tvorivého myslenia.
- Organizácia výučby je pohyblivá, prispôsobuje sa potrebám a záujmom žiakov, nemusí sa učiť v presne vymedzených časových jednotkách, vyučovacích hodinách, vyučovacie hodiny nemajú pevnú štruktúru ako v tradičnej škole.
- V alternatívnych školách je obsah zvyčajne koncipovaný tak, že žiaci sa učia podstatné veci, dôraz sa kladie na také úlohy, ktoré rozvíjajú všetky poznávacie funkcie a obsah je napojený na skutočný život a na problémy, ktoré prežívajú žiaci.
- Riadenie je v alternatívnych školách demokratické a liberálnejšie na riadení sa podieľajú všetci pedagógovia aj rodičia a Rada školy.
- Alternatívne školy sú viac orientované na osobnosť žiaka ako na učivo a jeho zvládnutie. Viac sa do úvahy berie individualita, individuálne zvláštnosti žiaka.
Moderné trendy v školstve v alternatívnych koncepciách
Alternatívne výučbové koncepcie najčastejšie zaraďujú do svojich programov niektoré moderné trendy v školstve, napríklad:
- Učenie cudzích jazykov.
- Zavádzanie počítačov a informačno-komunikačných technológií do výučby.
- Presadzovanie kooperatívneho učenia, projektovanie výučby, rozvíjanie emocionálnej inteligencie žiakov.
- Uplatňovanie sociálneho výučbového obsahu a osnov, kde sa zdôrazňuje príprava žiakov na život riešením reálnych životných situácií, konfliktov, kde sa zdôrazňuje komunikácia, medziľudské vzťahy, asertivita.
- Uplatňovanie multikultúrnej výchovy, výchovy k tolerancii, spolupráci, spolužití rozličných rás, národov, náboženstiev, protidrogovej výchovy.
- Zdôrazňovanie kognitívneho rozvoja žiaka - konštruktivizmus (Piaget), využitie poznatkov o rôznych typoch inteligencie (H. Garner), komplexný rozvoj poznávacích funkcií a procesov (B. S Bloom, L. Vygotskij).
Tri prístupy k edukácii a potreba inovácií
Sme svedkami skôr kritických hlasov, ako hlasov, ktoré by chválili realizačnú stránku edukácie, resp. reálne vyučovanie v školách, výsledkom čoho nie sú optimálne ani jej výsledky. V plejáde uvedených pohľadov najčastejšie rezonujú pohľady o nedostatočnej inovácii, modernizácii edukácie. Autori Cox, J. (2019), Göppel, R. (2013), Schreder, G., Brömer, B. veľmi často zdôrazňujú, že svet sa mení, menia sa požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To v plnej miere platí aj pre prácu učiteľa - musí pracovať s novými metódami a formami práce.
Poľský pedagóg S. Dylak je dokonca toho názoru, že „Klasická škola je v agónii…,nepretrvá ako vzdelávacia inštitúcia, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu“ (Dylak, S., 2013, s. 82). Je to myšlienka nielen hodná zamyslenia, ale aj myšlienka, ktorá by nás mala primäť k tomu, aby sme čo najskôr otočili kormidlo smerovania ku skutočne tvorivej škole.
Inovácie v edukácii mentálne postihnutých po roku 2000
Po roku 2000 nastali v pedagogike mentálne postihnutých koncepčné a systémové zmeny a trendy. Zdravo sebavedomý človek si musí dôverovať, musí byť presvedčený o tom, že dokáže viac a že dokáže zvládnuť aj nové požiadavky. Treba uviesť, že práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním, záleží na učiteľovi, či chce byť inovatívnym učiteľom, či chce držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať, aby bol nápaditý a tvorivý, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť. Dobrý učiteľ nemá problémy so žiakmi. Diagnostikou ich každý deň poznáva, overuje si pôsobenie na nich a tomu prispôsobuje svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre činnosti žiakov. Svojou osobnosťou a prístupom k edukácie vytvára podmienky pre ich úspešnosť.
Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Znamená to byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy, prácu s IKT a pod. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva a pod.
Pedagogika a didaktika charakterizovali a zdôrazňovali uvedené požiadavky ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdisciplinárnosť je súčasťou nášho života. To má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. V neposlednom rade možno hovoriť o holistickom význame edukácie, ktorý zdôrazňuje „..celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania“ (Porubský, Š., Kosová, B., Vančíková, K., Babiaková, S., 2013, s. 14).
Typológia alternatívnych škôl a koncepcií
V pedagogickej teórii existuje veľa delení alternatívnych škôl. M. Zelina pri delení alternatívnych škôl berie do úvahy 2 faktory: 1. faktor času - kedy koncepcia vznikla, 2. obsahové zameranie koncepcie, jej filozofia a ciele. Rozlišujeme:
- Reflexívno-predvedecké teórie
- Pragmaticko-behaviorálne teórie
- Kognitívno-scientistické teórie
- Humanisticko-personalistické školy
- Multimediálne koncepcie
V súčasnosti sú veľmi rozšírené humanisticko-personalistické školy. Slovo humanizmus znamená ľudskosť, vyjadruje, že výchova a vzdelávanie sa sústreďuje na slobodu, samostatnosť, tvorivosť, zodpovednosť, etiku, uznávanie všeľudských hodnôt. Slovo personalizmus znamená, že vzdelávanie sa sústreďuje na osobnosť. Žiak a jeho osobnosť je v centre koncepcie výučby. Je veľa humanistických koncepcií výučby, ktoré sa dávajú do protikladu k tradičným koncepciám výučby.
Tvorivo-humanistická škola a integrované tematické vyučovanie
Väčšina humanisticky orientovaných škôl, ktoré sa snažia inovovať svoju prácu, je založených na filozofii a koncepcii tvorivo-humanistickej výchovy. Patria sem otvorené, slobodné, tvorivé a partnerské školy.
Základné znaky tvorivo-humanistických škôl sú:
- Dôraz na žiaka, jeho prežívanie, motiváciu. Z tohto hľadiska sa mení postavenie nielen žiaka, ale aj učiteľa. Učiteľ sa stáva facilitátorom, partnerom. Vzťah medzi učiteľom a žiakom je založený na empatii učiteľa.
- Orientácia na výchovu. V tomto smere sa mení aj obsah výučby - viac priestoru sa venuje rozhovorom a výcvikom, ktoré sú zamerané na sebapoznávanie, na otázky morálky, etiky, rovnoprávnosti, partnerstva.
- Budovanie motivačného systému žiaka a sebariadenia. Je založené na podpore samostatnosti a sebahodnotenia - učiteľ nie je jediným zdrojom hodnotenia žiaka a jeho výkonov.
- Inovácie - spočívajú hlavne v heuristických metódach vyučovania, v princípoch objavujúceho, tvorivého vyučovania.
- Žiak nemusí prežívať strach a úzkosť - žiak je otvorenejší, úprimnejší, lebo vie, že aj učiteľ je otvorený, úprimný a má k žiakovi úctu.
V tvorivo-humanistickej škole nie sú len tradičné organizačné formy výučby. Okrem klasickej vyučovacej hodiny sa zaraďujú aj spoločné stretnutia - komunity, predmety sa integrujú, výučba prebieha v malých skupinách so žiakmi rozličného veku, využíva sa projektové vyučovanie, podporujú sa vlastné aktivity, záujmová činnosť a pod. Disciplína je založená na dohodách medzi žiakmi, učiteľmi a rodičmi. Normy a pravidlá tvoria spolu učitelia, aj žiaci a na ich dodržiavanie dohliadajú všetci.
Ďalšou alternatívnou koncepciou výučby je integrované tematické vyučovanie (ITV). Je ho autorkami sú S. Kovaliková a K. Olsenová. Táto koncepcia je postavená na inovácii v troch základných oblastiach:
- Nový pohľad na rozvíjanie psychických funkcií a procesov na základe vytvorenia mozgovo-kompatibilného prostredia - využívanie kapacity celého mozgu.
- Inovácia metód a stratégií vyučovania je založená na princípe objavovania.
- Inovácia osnov založená na tvorbe celoročnej témy a integrácie predmetov v rámci tejto témy.
V koncepcii alternatívnej školy ITV sa vychádza z kombinácie Bloomovej koncepcie rozvoja kognitívnych funkcií a z Gardenovej teórie inteligencie. Garner opísal tieto druhy inteligencie:
- Lingvistická - verbálne učenie.
- Logicko-matematická.
- Muzikálna.
- Priestorová - obrazotvornosť, predstavivosť.
- Telesno-pohybová - manipulácia, práca, pohyb.
- Interpersonálna - sociálne učenie.
- Intrapersonálna inteligencia - zameraná na vnútorné prežívanie.
Sugestológia a jej aplikácia v pedagogike
Už v roku 1965 započal Lozanov prvé experimenty s metódou sugestológie. V roku 1973 bol prvý medzinárodný kongres sugestológie v Sofii. Odvtedy sa sugestológia rozšírila skoro do celého civilizovaného sveta, vznikli inštitúty sugestológie v Nemecku, Kanade, USA a inde. Jednoduchí ľudia, ktorí vôbec nevedeli napr. francúzsky, po 12 dňoch plynulo rozprávali a po 23 dňoch výcviku v týchto kurzoch sa absolventi naučili 2300 slovíčok, ako aj gramatiku a naučili sa slová používať v hovorových súvislostiach.
Účastníci len naoko sedia v pohodlných kreslách a počúvajú hudbu a len v pozadí počúvajú tiež vlastnú učebnú látku. Účastníci sú uvedení do stavu theta, v ktorom sa stupňuje ich vnímavosť, schopnosť vštepiť si látku do pamäti. Uvoľnenie a zotrvanie v stave theta je alfou a omegou tejto metódy a dosahuje sa aj za pomoci použitia vhodnej hudby, správneho dýchania, sugesciami, fyzickým uvoľňovaním, motiváciou k učeniu. Lozanov hovorí o tom, že aktivizáciou podvedomia (nevedomia), sa môžu vyťažiť veľké rezervy, ktoré sú v každej osobnosti.
Uvoľnenie, aktivizácia podvedomia, sa dá dnes sledovať pomocou biofeedbackových prístrojov a udržiavať stav psychiky pri učení v rozmedzí hladiny aktivity mozgu od 4 do 7 Hz, čo je hladina theta alfa vĺn. Pomocou autosugescie, ale aj hudby, cvičenia a podobne (napr. relaxácie, autogénneho tréningu) sa človek navodí do stavu alfa alebo theta a v tomto kontrolovanom stave vníma učebnú látku.
Sugestopedické vyučovanie sa uplatňuje aj u postihnutých detí a mentálne retardovaných, sledoval sa efekt vyučovania cudzích jazykov špecificky u neurotikov. Na základe tohto prehľadu, ohlasu metódy vo svete, môžeme dnes hovoriť o alternatívnom školstve, alebo presnejšie, o možnosti alternatívneho vzdelávania v škole pomocou koncepcie, systému, ktorý využíva najmä prvky sugescie, uvoľnenia, relaxácie. Efektívnosť tohto systému bola experimentálne i empiricky dokázaná a popísaná v mnohých štúdiách v Bulharsku, ale aj v zahraničí.
Pedagogika viacnásobne postihnutých ako špeciálnopedagogická disciplína
V súčasnej spoločnosti sa čoraz viac stretávame s problematikou osôb s viacnásobným postihnutím. Táto skupina ľudí si vyžaduje špecifický prístup a komplexnú starostlivosť, aby sa mohli v maximálnej možnej miere integrovať do spoločnosti a viesť kvalitný život. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na pedagogiku viacnásobne postihnutých, definovať viacnásobné postihnutie, poukázať na jeho špecifiká a predstaviť rôzne prístupy a metódy, ktoré sa v tejto oblasti využívajú.
Vašek (2003, s. 37) definuje viacnásobné postihnutie ako „multifaktoriálne, multikazuálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí či narušení. Ich interakciou a vzájomným prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia odlišná od jednoduchého súčtu prítomných postihnutí a narušení."
Predmet PVNP nie je u nás ani v zahraničí jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky i problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. Predmet PVNP je edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť. Cieľom PVNP je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
Kategorizácia viacnásobného postihnutia
Viacnásobné postihnutie je možné kategorizovať podľa rôznych kritérií, ako napríklad:
Podľa stupňa závažnosti:
- Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
- Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.
Podľa kombinácie postihnutí:
- Mentálne postihnutie v kombinácii so zrakovým postihnutím.
- Mentálne postihnutie v kombinácii so sluchovým postihnutím.
- Detská mozgová obrna v kombinácii s mentálnym postihnutím.
- Hluchoslepota (súbežné postihnutie zraku a sluchu).
Hluchoslepota ako špecifická forma viacnásobného postihnutia
Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutia patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou (Definícia hluchoslepoty, 2009). Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta - je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Limitované schopnosti mu bránia zmysluplne, plnohodnotne komunikovať s prostredím.
V Európskej Únii existuje minimálne 150 000 hluchoslepých ľudí, ktorí reprezentujú jednu zo sociálne najviac vylúčených skupín občanov Európy. Problémom je už samotná komunikácia hluchoslepých. Taktilné vnímanie je v tomto prípade prostriedok komunikácie, či už ide o jednoduchý telesný signál, predmetovú komunikáciu, posunkovú reč alebo prstovú abecedu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Ak sú u postihnutej osoby zachované zvyšky zraku a sluchu, využívajú sa aj tieto kanály pri komunikácii. Problémom však naďalej ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby, kde je nutná úzka súčinnosť viacerých odborníkov (lekárov, špeciálnych pedagógov, terapeutov, sociálnych pracovníkov pod.).
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:
- Komunikácia
- Motorika
- Emocionalita
- Správanie
- Senzorika
- Sebaobsluha
- Kognitívne procesy
- Spôsobilosti pre sociálne interakcie
- Orientácia v prostredí
- Autoregulácia
Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).
Prístupy a metódy v pedagogike viacnásobne postihnutých
V pedagogike viacnásobne postihnutých sa využívajú rôzne prístupy a metódy, ktoré sú zamerané na rozvoj individuálneho potenciálu každého jedinca. Medzi najčastejšie používané patria:
Bazálna stimulácia
Koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich.
V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách. Prvú rovinu tvoria základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné). Druhá rovina je rozširujúca stimulácia, ktorá v sebe zahŕňa podnety: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.
Snoezelen
Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými podnetmi.
História a súčasnosť pedagogiky mentálne postihnutých
História starostlivosti o mentálne postihnutých siaha do dávnej minulosti. Prvé zmienky o inštitúciách pre postihnutých sa objavujú v stredoveku, kde pri kláštoroch vznikali azylové zariadenia. Tieto zariadenia, financované z darov a almužen, poskytovali charitatívnu činnosť a základnú starostlivosť jednotlivcom s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.
Špeciálna pedagogika sa ako vedný odbor rozvíjala na báze praxe. Vznikom špeciálnych inštitúcií sa vytvárali možnosti pre bádanie v oblasti vznikajúcich problémov, t.j. čo učiť, čo formovať, ako v tom postupovať, ako organizovať špeciálnopedagogickú činnosť, aby sa rešpektovali odlišnosti jednotlivca v somatickej, psychickej a senzorickej oblasti pri sledovaní cieľa - pripraviť ho na vhodné pracovné a spoločenské začlenenie.
Súčasné trendy v pedagogike mentálne postihnutých
Moderná pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na individualizovaný prístup, inklúziu a podporu samostatnosti. Dôraz sa kladie na rozvoj kognitívnych, sociálnych a praktických zručností, ktoré umožňujú jednotlivcom s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti.
Inkluzívne vzdelávanie
Inkluzívne vzdelávanie je proces, ktorý umožňuje deťom a žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi. Tento prístup podporuje sociálnu integráciu a rozvoj sociálnych zručností.
Špeciálna andragogika mentálne postihnutých
Špeciálna andragogika je relatívne nová špecializácia v odbore špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na vzdelávanie dospelých s mentálnym postihnutím. Dôležitým cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je podpora samostatnosti a sebaurčenia jednotlivcov. To znamená, že sa im poskytujú možnosti rozhodovať o svojom živote a aktívne sa podieľať na plánovaní svojich cieľov.
Metodologické aspekty
Empirické spracovanie zvolenej problematiky v pedagogike mentálne postihnutých je dôležité pre získavanie relevantných poznatkov a overovanie účinnosti rôznych intervencií. V rámci empirickej časti záverečných prác sa často využíva kvantitatívny výskum.
- Kvantitatívny výskum: zameriava sa na meranie a štatistické spracovanie dát.
- Kvalitatívny výskum: zameriava sa na hĺbkové porozumenie skúmaného javu. V pedagogike mentálne postihnutých sa využíva na skúmanie osobných skúseností jednotlivcov s mentálnym postihnutím, na identifikáciu ich potrieb a na získavanie informácií o ich pohľade na svet.
Špecifické prístupy a metodiky
Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne špecifické prístupy a metodiky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam jednotlivcov. Medzi najčastejšie patria:
- Individualizovaný prístup: Každý jednotlivec s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Preto je dôležité prispôsobiť výchovné a vzdelávacie metódy jeho individuálnym potrebám.
- Štruktúrované učenie: Štruktúrované učenie poskytuje jednotlivcom s mentálnym postihnutím jasné a predvídateľné prostredie, ktoré im pomáha orientovať sa a učiť sa nové veci.
- Multisenzorické učenie: Multisenzorické učenie využíva rôzne zmysly (zrak, sluch, hmat, čuch, chuť) na sprostredkovanie informácií. Tento prístup je účinný najmä u jednotlivcov s ťažkým mentálnym postihnutím.
- Komunikačné stratégie: Komunikácia je kľúčová pre rozvoj sociálnych zručností a integráciu do spoločnosti. Pedagogika mentálne postihnutých využíva rôzne komunikačné stratégie, ako napríklad augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK).
Výskumné aktivity a publikácie v oblasti špeciálnej pedagogiky
Špeciálna pedagogika na Slovensku prešla v posledných rokoch výrazným vývojom, ktorý reflektuje meniace sa potreby a výzvy v oblasti starostlivosti o jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Výskumné aktivity sa zameriavali na rôzne oblasti špeciálnej pedagogiky, vrátane:
- Špeciálna andragogika: Vzdelávanie a výchova dospelých so špeciálnymi potrebami, vrátane mentálne postihnutých, zrakovo postihnutých a sluchovo postihnutých.
- Pedagogika osôb so zmyslovým postihnutím: Výskum v oblasti pedagogiky zrakovo postihnutých, sluchovo postihnutých a hluchoslepých osôb.
- Pedagogika mentálne postihnutých: Problematika kvality života dospelých osôb s mentálnym postihnutím, možnosti špeciálnopedagogických intervencií, štruktúra a povaha sociálnych vzťahov a humanizačné a transformačné procesy v rehabilitačnej inštitucionálnej starostlivosti.
- Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených: Problematika jednotlivcov s telesným postihnutím na trhu práce, pedagogika chorých a zdravotne oslabených a školské sebahodnotenie ako inovácia v edukácii žiakov s telesným postihnutím.
tags: #alternativne #koncepcie #pedagogiky #mentalne #postihnutych