Dávka v nezamestnanosti: Komplexný sprievodca sociálnou podporou

Nezamestnanosť je náročná a stresujúca situácia pre každého, bez ohľadu na profesiu. V takýchto chvíľach je dôležité poznať svoje práva a možnosti sociálnej podpory, ktoré pomáhajú preklenúť obdobie hľadania nového zamestnania. Sociálny systém na Slovensku ponúka dávku v nezamestnanosti, ktorá nahrádza príjem evidovaným nezamestnaným, ktorí prišli o prácu a spĺňajú zákonom dané podmienky.

Dávka v nezamestnanosti je súčasťou pasívnej sociálnej politiky štátu, z ktorej sa nezamestnaným vyplácajú peňažné dávky. Zvyčajne je spojená s registráciou osoby ako nezamestnanej a splnením určitých podmienok. Vyplácaná dávka má nezamestnanej osobe umožniť, aby si sama našla novú prácu a nemusela sa po určitú dobu starať o zabezpečenie svojich potrieb.

Čo je poistenie v nezamestnanosti a komu vzniká nárok na dávku?

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti vzniká, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nie je nutné, aby celá doba prešla u jedného zamestnávateľa, ide o súčet dní u ľubovoľných zamestnávateľov.

Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Sporné situácie môžu nastať u absolventov škôl, ktorí pracovali na TPP, skrátený pracovný úväzok alebo na brigádnických prácach. Vždy je najlepšie si skontrolovať a overiť, či zamestnávateľ platil poistenie v nezamestnanosti.

Ako a kde podať žiadosť o dávku v nezamestnanosti?

Dôležité je vyplniť aj žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu.

O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška a dĺžka poberania dávky v nezamestnanosti

Výška podpory v nezamestnanosti závisí od vašich predchádzajúcich príjmov. Platí pravidlo, že čím vyššiu mzdu ste dostávali, tým vyššia bude vaša dávka v nezamestnanosti. Podpora sa vypláca vo výške 50 % z vášho priemerného denného zárobku (vymeriavacieho základu). Jej výška závisí predovšetkým od hrubej mzdy, kedy sa do úvahy berie priemer vašej hrubej mzdy za posledné dva roky.

Až do dvojnásobku priemernej mzdy (v roku 2021 dosiahla táto suma 2422 €) rastie dávka v nezamestnanosti priamoúmerne. Existuje taktiež strop, ktorý v roku 2022 dosahuje 1154,80€ pre 31-dňový mesiac. Pri 31-dňovom mesiaci je to 1457,50 €.

Maximálne obdobie poberania podpory v nezamestnanosti je 6 mesiacov. Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Nárok na dávku môže byť aj prerušený za dni počas ktorých má poistenec nárok na výplatu: nemocenského, ošetrovného, materského a za obdobie kedy mu je vyplácaný materský príspevok.

Denný vymeriavací základ a výpočet dávky

Pri žiadaní o dávku v nezamestnanosti sa pravdepodobne stretnete s pojmom denný vymeriavací základ (DVZ). V období 1.7.2021 - 30.6.2022 je pri priemernej mzde rovný číslu 37,24935 €. Avšak treba upozorniť, že vymeriavací základ nie je rovný dávke v nezamestnanosti. Na vyčíslenie priemernej sumy obdržaných peňazí na deň je potrebné vydeliť denný vymeriavací základ číslom 2.

Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Maximálny DVZ sa každoročne mení k 1. júlu a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje na ročnej báze. Pre účely výpočtu sa uplatňuje DVZ platný od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka.

Zmeny vo vyplácaní dávky od roku 2026

Od 1. januára 2026 sa bude výška dávky v nezamestnanosti postupne znižovať. Tieto zmeny sa dotknú len niektorých poistencov. V prípade zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie najneskôr do 31. decembra 2025 sa nič nemení a dávka im bude vyplácaná aj počas budúceho roka podľa doterajších pravidiel. Ak však žiadateľ bude zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2026, napríklad dňom 1. januára 2026, dávka mu bude počas prvých šiestich mesiacov vyplatená v celkovej sume 3 560,90 eura.

Zmeny sa týkajú tých, ktorí prídu o zamestnanie a budú aktívne hľadať novú prácu. Po uplynutí šiestich mesiacov sa mení spôsob vyplácania tejto dávky. Prvý mesiac sa bude vyplácať tak ako doteraz vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), avšak od 1. júla 2026 bude už len vo výške 20 % DVZ. Tieto zmeny budú postupne zavádzané a dávka bude v percentuálnom poklese 40 %, 30 % a 20 % z DVZ.

Opätovné zaradenie do evidencie a jednorazové vyplatenie

V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.

V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Ak žiadate o dávku v nezamestnanosti je nevyhnutné aktívne spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Historický vývoj podpory v nezamestnanosti

Obdobie 1. Česko-Slovenskej republiky (1918-1939)

Po vytvorení 1. Česko-slovenskej republiky bolo v rokoch 1918 - 1920 zriadené ministerstvo sociálnej starostlivosti. Dňa 15. decembra 1918 nadobudol účinnosť zákon č. 63/1918 Sb. o podpore nezamestnaných. Týmto zákonom sa zaviedli priame štátne dávky v nezamestnanosti a nepriame dávky, ktoré vyplácal zamestnávateľ, ak sa nechcel rozísť so svojimi pracovníkmi. Podpora podľa tohto zákona sa mohla vzťahovať aj na občanov iných štátov, ktorí sa zdržiavali v Česko-Slovensku, ale len v prípade, že ich štát poskytoval podobné výhody československým občanom. Nevýhodou zákona bolo, že sa nevzťahoval na všetkých, napríklad pracovníci v poľnohospodárstve a lesníctve nárok na podporu nemali.

Zákon č. 63/1918 bol pôvodne prijatý len ako krátkodobé opatrenie, keďže vláda považovala nezamestnanosť za krátkodobý problém. Neskôr sa však ukázalo, že nezamestnanosť je dlhodobý problém, a preto bolo potrebné zákon zmeniť. Stalo sa tak v septembri 1921, keď vstúpil do platnosti zákon č. 322/1921 o podpore nezamestnaných. Táto novela priniesla niekoľko zmien. Napríklad výška podpory bola stanovená podľa veľkosti obce, v ktorej podporovaná osoba žila. Pre občanov v obciach do 7 000 obyvateľov predstavovala podpora 8 Kč na deň, vo väčších obciach 10 Kč. Príplatok pre osoby v spoločnej domácnosti, ktoré boli odkázané na vyživovanú osobu, bol zachovaný vo výške 2 Kč na deň pre manželku/manžela a 1 Kč na deň pre vlastné a nevlastné deti do 14 rokov. V zákone sa tiež stanovili limity podpory. Až na niekoľko výnimiek bola maximálna doba podpory šesť mesiacov.

V roku 1921 bol prijatý zákon č. 267/1921 o štátnom príspevku na podporu nezamestnaných, ktorým sa zaviedol tzv. gentský systém (názov je odvodený od belgického mesta Gent, kde bol systém prvýkrát zavedený). V rámci tohto systému dostávali odborári štátnu podporu.

Svetová hospodárska kríza a Protektorát (1929-1945)

Problémy s nezamestnanosťou sa v Česko-Slovensku začali zhoršovať s nástupom svetovej hospodárskej krízy v rokoch 1929 - 1933. Zatiaľ čo v roku 1929 bolo registrovaných viac ako 40 000 nezamestnaných a viac ako polovica z nich dostávala podporu od odborov, v roku 1933 sa ich počet zvýšil na takmer 740 000, z ktorých podporu dostávala len približne tretina. Jedným z prvých krokov bolo prijatie vládneho nariadenia č. 161/1933 o dočasnej úprave štátneho príplatku k podpore nezamestnaných. Týmto dekrétom sa okrem iného zaviedol mimoriadny príspevok, ktorý sa poskytoval odborovým zväzom s vysokou nezamestnanosťou.

Ministerstvo sociálnej starostlivosti poskytovalo okresom finančnú podporu aj na tzv. mimoriadne práce (napr. výstavbu ciest alebo asfaltovanie ulíc). Došlo aj k zmene existujúceho gentského systému, ktorá predĺžila obdobie štátnej podpory z 3 na 6 mesiacov ročne, ale mnohých nezamestnaných, ktorí neboli organizovaní v odboroch, sa táto zmena nedotkla. Štát preto zaviedol takzvanú štátnu potravinovú akciu pre nezamestnaných a osoby s obmedzenou prácou. Nezamestnaní občania dostávali potravinové poukážky alebo priamo niektoré základné potraviny (mlieko alebo chlieb).

Počas Protektorátu Čechy a Morava sa začali používať nové metódy riešenia sociálnych problémov. Organizovali sa tzv. pracovné prápory a zmenil sa aj gentský systém. Nezamestnaní mali teraz nárok na dávky len vtedy, ak boli registrovaní na okresnom úrade a neboli zaradení do pracovného práporu. Gentský systém bol nakoniec úplne zrušený a nahradený systémom štátnych dávok, keď vstúpilo do platnosti vládne nariadenie č. 101/1940 o dávkach v nezamestnanosti. Nárok na dávku mali osoby, ktoré boli schopné pracovať, ale boli nedobrovoľne vylúčené zo zamestnania. Museli tiež splniť formálne a materiálne podmienky. Hlavnou formálnou podmienkou bolo včasné a pravidelné vykazovanie práce.

Nariadenie tiež umožnilo poskytnúť podporu pod podmienkou absolvovania odborného vzdelávania alebo výkonu verejnoprospešných prác. Podpora pozostávala z hlavnej podpory a rodinných prídavkov. Výška príspevku sa vypočítavala podľa mzdových tried, ktoré vychádzali zo mzdy, ktorá by nezamestnanej osobe patrila, ak by mohla zostať vo svojom súčasnom zamestnaní. O príspevku v nezamestnanosti rozhodoval a vyplácal ho príslušný úrad práce.

Komunistické obdobie (1948-1989)

Počas komunistického obdobia sa plná zamestnanosť dosahovala rôznymi spôsobmi. Organizáciu náboru pracovných síl najprv upravovalo vládne nariadenie č. 128/1951 Zb., ktoré bolo neskôr zrušené zákonom č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov v oblasti starostlivosti o pracujúcich. Tento zákon spolu s vládnym nariadením č. 92/1958 Zb. zabezpečil realizáciu práva občanov na prácu. Medzi záruky práva na prácu patrilo aj hmotné zabezpečenie osôb, ktoré si nemohli nájsť prácu dočasne a len na prechodné obdobie. Túto problematiku upravovali vyhlášky č. 74/1970 a č. 182/1968, ktoré sa vzťahovali na pracovníkov prepustených z organizačných dôvodov.

Pracovník, ktorý napriek pomoci národného výboru nemohol okamžite nastúpiť do vhodného zamestnania, mal nárok na príspevok vo výške 60 % jeho priemerného čistého mesačného zárobku v organizácii, ktorá ho uvoľnila. Hoci možnosť byť nezamestnaný teoreticky existovala aj za socializmu, bolo pravdepodobné, že o takého človeka by sa po niekoľkých dňoch začala zaujímať Verejná bezpečnosť.

Po Nežnej revolúcii (po roku 1989)

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 začal v Česko-Slovensku opäť fungovať trh práce a problém nezamestnanosti sa opäť objavil. V roku 1990 bol prijatý nový zákon o zamestnanosti. Do roku 1992 bola štátna politika zamestnanosti financovaná zo štátneho rozpočtu, v ktorom bola na tento účel vyčlenená rezerva. Od roku 1993 sa zdroje vytvárajú na základe princípu poistenia platieb príspevku na štátnu politiku zamestnanosti, ktorý platia zamestnanci, zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby. Podmienky poskytovania dávok v nezamestnanosti sa v priebehu času menili a v 90. rokoch sa postupne sprísňovali. V roku 2003 nadobudol účinnosť súčasný zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje aktuálne podmienky poskytovania dávky v nezamestnanosti na Slovensku.

Dávka v hmotnej núdzi vs. dávka v nezamestnanosti

Je dôležité si nemýliť dávku v nezamestnanosti so sociálnou dávkou v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi je inou formou sociálnej podpory a predstavuje finančnú injekciu pre ľudí, ktorí sa ocitli v stave hmotnej núdze. Na rozdiel od podpory v nezamestnanosti, dávka v hmotnej núdzi nie je viazaná na predchádzajúce odpracované obdobie.

Jej výška sa pravidelne upravuje, a to v závislosti od ekonomickej situácie a legislatívnych zmien. Dávka sa poskytuje dovtedy, kým trvá stav hmotnej núdze a žiadateľ spĺňa podmienky na jej poberanie. Príjmy žiadateľa o dávku v hmotnej núdzi musia byť nedostatočné, t.j. nižšie ako stanovené životné minimum. Jeho výška závisí od počtu dospelých osôb a detí v domácnosti a každoročne sa prehodnocuje k 1. júlu.

tags: #socialny #prispevok #v #nezamestnanosti