Problematika sociálnej izolácie seniorov po odchode do dôchodku

V modernej spoločnosti, kde sa priemerná dĺžka života neustále predlžuje, čelia seniori, teda staršie osoby, často prehliadanému problému - sociálnej izolácii. Zabezpečenie kvalitného a plnohodnotného života v starobe je jednou z hlavných priorít. Hoci sa často diskutuje o fyzickom zdraví seniorov, problematika ich duševného zdravia zostáva často prehliadaná alebo stigmatizovaná. Je však nevyhnutné si uvedomiť, že úzkosť a depresia u seniorov nie sú prirodzenou súčasťou starnutia. Neriešené psychické problémy môžu výrazne zhoršiť celkovú kvalitu života, viesť k sociálnej izolácii a negatívne ovplyvniť aj fyzické zdravie.

Sociálne vylúčenie seniorov je komplexný problém, ktorý má hlboké korene a ďalekosiahle dôsledky. Mnohí a mnohé zo seniorov a senioriek nemajú rodinu, ktorá by s nimi komunikovala, pritom svoj život žili naplno a vykonali množstvo práce. Dnes prežívajú posledné roky takmer bez sociálneho kontaktu. Izolácia a osamelosť seniorov sa stali priam epidémiou, ku ktorej prispel aj covid-19. O tom, že nejedna staršia osoba sa cíti osamelá, niet pochýb.

Čo zvyšuje riziko osamelosti a izolácie u seniorov?

Osamelosť je postrachom mnohých seniorov. Obávajú sa, že jeseň života strávia bez prítomnosti rodiny a priateľov. Mnohí prišli o manžela/manželku, o partnera/partnerku alebo o viacerých členov rodiny. K izolácii ich mohla priviesť aj choroba. V každom prípade osamelosť nie je stav, ktorý by sme mali bežne prežívať - ani v mladosti a už vôbec nie v starobe.

Samotou sú väčšmi ohrození seniori žijúci v mestách. Často sa stáva, že ľudia žijúci v panelákoch sa so susedmi vôbec nepoznajú alebo len veľmi málo. Život na dedinách je spravidla viac komunitný. Častou príčinou osamelosti je, ak sa o seniora prestane zaujímať rodina a svoj záujem zúži len na sporadické návštevy alebo telefonáty. Ohrození sú aj tí, ktorí žiadnu rodinu nemajú.

Faktory prispievajúce k sociálnej izolácii

• Demografické zmeny: S rastúcim počtom seniorov v populácii dochádza k presunu pozornosti na otázky ich zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia.
• Kultúrne stereotypy: V mnohých kultúrach pretrváva predstava, že starší ľudia sú menej schopní, fyzicky slabší alebo menej produktívni. Tieto stereotypy môžu viesť k predsudkom a diskriminácii v rôznych oblastiach života.
• Strach z neznámeho: Mladšie generácie môžu mať strach alebo nepríjemný pocit voči starším ľuďom, čo môže byť dôsledkom nedostatočnej komunikácie a vzdelania o vekových rozdieloch. Tento strach môže viesť k vyhýbaniu sa interakcii so seniormi a ich izolácii.
• Nedostatočné porozumenie právam seniorov: Mnoho ľudí si nie je vedomých práv, ktoré seniori majú, a ich ochrany pred diskrimináciou.
• Zhoršený zdravotný stav: Mnohí seniori sa stávajú osamelými po tom, čo sa začnú dobrovoľne strániť ostatných ľudí. Nechcú byť iným na príťaž, hanbia sa za svoj zhoršený zdravotný stav a nechcú sa ukazovať pred inými ľuďmi. Strata zraku a sluchu v dôsledku staroby predstavuje osobitné riziko zvyšujúce pocit izolovanosti. Smrť rovesníkov môže prispieť k presvedčeniu, že seniora už na svete nič pozitívne nečaká.
• Psychické choroby: Na izolácii a osamelosti sa podpisujú aj psychické choroby a zhoršenie a spomalenie komunikácie. Poruchy pamäte zapríčiňujú problémy s vybavením potrebných slovných výrazov. Seniori majú tendenciu opakovať, čo už povedali. Niektorí majú zas problém s nedoslýchavosťou, ďalším je ťažko rozumieť. To všetko môže spôsobiť izoláciu v medziľudskej komunikácii.

Dôsledky diskriminácie a osamelosti

Diskriminácia seniorov má rozsiahle negatívne dôsledky, ktoré ovplyvňujú ich psychické, fyzické, sociálne a ekonomické blaho.

• Psychologické dôsledky: Diskriminácia môže viesť k psychickým problémom, ako sú depresia, úzkosť a nízka sebaúcta. Tieto psychické problémy môžu zhoršiť ich kvalitu života a schopnosť fungovať v spoločnosti. Osamelosť sa veľmi negatívne podpisuje na psychike seniora. Prejavuje sa smútkom, podráždenosťou, nervozitou, apatiou, vedie k depresii a vo veľkej miere znižuje duševnú pohodu.
• Fyzické dôsledky: Nedostatočná starostlivosť a diskriminačné praktiky v oblasti zdravotnej starostlivosti môžu viesť k zhoršeniu fyzického zdravia seniorov. Sociálna izolácia zvyšuje riziko kognitívneho poklesu a vzniku depresie. Senior ťažšie zvláda stres a jeho fyzické zdravotné problémy sa následkom negatívneho zmýšľania zhoršujú. Môže začať odmietať naordinovanú liečbu. Pocit osamelosti a izolácie od ostatných tiež zvyšuje krvný tlak a podieľa sa na zhoršení imunitného systému. Môže narušiť dobrý spánok a znižuje chuť do jedla.
• Sociálne dôsledky: Diskriminácia seniorov môže viesť k ich izolácii a marginalizácii v spoločnosti. Táto izolácia môže viesť k osamotenosti, strate sociálnych kontaktov a zníženiu ich sociálnej participácie. Nedostatok sociálneho kontaktu má za následok zhoršenie vyjadrovacích schopností a sociálnych zručností.
• Ekonomické dôsledky: Obmedzené pracovné príležitosti pre seniorov môžu viesť k ekonomickej neistote a chudobe. Ekonomická neistota môže viesť k zhoršeniu ich životných podmienok a obmedzeniu prístupu k základným potrebám. Potrebu kontaktu u osamelých seniorov, dôverčivosť a zhoršenú ostražitosť môžu navyše využiť rôzni podvodníci a špekulanti, ktorí ich okradnú, zadlžia alebo pripravia o celý majetok.
• Dôsledky pre spoločnosť: Diskriminácia seniorov má širšie spoločenské dôsledky, vrátane prehlbovania sociálnych nerovností a negatívneho vplyvu na demografické a ekonomické trendy.

Psychické poruchy v starobe: Depresia a demencia

Často sa o starších ľuďoch hovorí ako o senilných. Pod pojmom starecká senilita si predstavujeme človeka, ktorý má väčšinu života za sebou a vyznačuje sa stratou vlasov, úbytkom svalovej hmoty, pigmentovými škvrnami a vráskami na koži, zhoršeným zrakom, chýbajúcimi zubami, spomaleným pohybom a menej sviežou mysľou. Hoci sa so senilnou demenciou stretávame často, nepatrí k prirodzeným prejavom starnutia.

Depresia u seniorov

Depresia postihuje až 20 % ľudí na celom svete a štatistiky ukazujú, že depresiou trpia prevažne viac ženy. Z hľadiska klientov domova dôchodcov, či zariadenia pre seniorov tvoria prevažne veľkú časť práve ženy, a teda je aj výrazne väčšie množstvo klientov v takýchto zariadeniach v depresívnom a melancholickom zmýšľaní. Depresia sa dá opísať ako stiesnenie, oslabenie, skľúčenosť, či zvýšená citlivosť. Depresia má na človeka mnoho príznakov somatických, sociálnych, duševných a aj telesných. Depresívny človek má ochabnuté držanie tela, pesimistické vnímanie, pocit bezmocnosti a často niektoré veci môže „preháňať“ resp. ich vnímať príliš zaťažujúco a jednostranne.

Príznaky úzkosti a depresie u seniorov

Príznaky depresie sa u starších ľudí môžu prejavovať odlišne ako u mladších dospelých, čo sťažuje ich rozpoznanie:

• Fyzické ťažkosti: Časté sťažnosti na bolesti, tráviace problémy, bolesti hlavy, ktoré nemajú jasnú fyzickú príčinu a nereagujú na bežnú liečbu.
• Zmeny spánku: Nespavosť, skoré ranné prebúdzanie alebo naopak nadmerná spavosť.
• Kognitívne zmeny: Zhoršenie pamäte, problémy s koncentráciou, spomalené myslenie.

Prítomnosť niekoľkých z týchto príznakov, ktoré trvajú dlhšie ako dva týždne a ovplyvňujú každodenný život, by mala byť signálom pre vyhľadanie odbornej pomoci.

Demencia u seniorov

Demencia je definovaná ako duševná choroba, ktorá vedie k úbytku intelektu, poruchám krátkodobej pamäti a úsudku. Často dochádza aj k zmenám osobnosti a správania. Starecká demencia sa prejavuje nenápadne, príznaky sú často prehliadané a pripisované starnutiu. Ak sa včas nezačne vhodná liečba, choroba môže postúpiť do ďalšieho štádia a ovplyvniť sebestačnosť seniora.

V tomto štádiu si okolie a senior sám všimne zhoršenie myslenia. Senior je ešte schopný sa o seba postarať, navštíviť lekára, nakúpiť a venovať sa svojim koníčkom. V tomto štádiu môže zostať aj niekoľko rokov, ale riziko rozvoja ďalšieho štádia demencie je vyššie ako u zdravých ľudí.

Zabúdanie úloh alebo mien v dôsledku prepracovanosti a nesústredenia sa neznamená demenciu. Na rozdiel od človeka s demenciou si neskôr spomeniete. Človek s demenciou má problém spomenúť si na mená blízkych, nakupuje nezmyselné veci, nepamätá si recepty, odkladá veci na nezmyselné miesta a stráca sa na známych miestach.

Príznaky Demencie

Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Na začiatku sa objavuje strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním nových mien a strácaním vecí. Typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú správne slová na formuláciu svojich myšlienok a často nerozumejú významu slov. Príznaky demencie môžu mať kognitívny, neuropsychický, ale aj telesný charakter.

V začiatočnom štádiu demencie sa vyskytuje najmä zabúdanie nedávnych udalostí, ťažkosti pri rozhodovaní, hľadanie slov, opakujúce sa otázky pri konverzácii, nesprávne umiestnenie vecí a z toho plynúca úzkosť či nervozita. V pokročilom štádiu demencie dochádza k neschopnosti postarať sa o seba samého. Človek sa nedokáže sám najesť, učesať alebo umyť.

Typy Demencie

Demencia sa môže rozdeľovať na základe rôznych kritérií:

• Alzheimerova choroba: Medzi najznámejší a najčastejší typ demencie patrí Alzheimerova choroba. Prvotné príznaky zahŕňajú dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, strata spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, zvýšená úzkosť. S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb. Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní, počítaní. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky. Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší - trpia úzkosťami, nepokojom, plačlivosťou. Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci. K psychickým problémom sa začínajú pridružovať aj výraznejšie motorické ťažkosti.
• Vaskulárna demencia: Vaskulárna demencia je spôsobená zhoršenou pamäťou v dôsledku problémov s cievami. V dôsledku sklerotizácie (kornatenie) nie sú cievy dostatočne pružné a neprivádzajú do mozgu dostatok krvi.
• Sekundárna demencia: Sekundárna demencia vzniká ako následok vážnej choroby, úrazoch, zápalových ochorení a tiež v dôsledku alkoholizmu.
• Demencia s Lewyho telieskami: Ide o jeden z najbežnejších typov progresívnej demencie. Lewyho telieska sú abnormálne balónovité zhluky bielkovín, ktoré sa našli v mozgu aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.
• Frontotemporálna demencia: Ide o skupinu ochorení charakterizovaných rozpadom nervových buniek a ich spojení v predných a temporálnych lalokoch mozgu. Toto sú oblasti, ktoré sa vo všeobecnosti spájajú s osobnosťou, správaním a jazykom.

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou u seniorov môže byť mimoriadne náročné, pretože mnohé z ich symptómov sa prekrývajú, najmä tie kognitívne. Oba stavy môžu spôsobovať problémy s pamäťou, koncentráciou, úsudkom a celkovými zmenami nálady. Kľúčové rozdiely však existujú:

Ako pomôcť seniorom prekonať sociálnu izoláciu?

Dobrou správou je, že existujú organizácie a ľudia, ktorí sa snažia pomôcť pri problémoch seniorov vyplývajúcich z osamelosti a zlepšiť kvalitu ich života. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Ak sa zameriate na zoznam faktorov, kvôli ktorým sú seniori osamelí, v rovnakom momente vidíte množstvo spôsobov, ako ich povzbudiť, potešiť, ako im prejaviť úctu a priazeň, ktorú si jednoznačne zaslúžia.

Individuálna pomoc a podpora

• Časté návštevy a komunikácia: Opustení seniori sa potešia častejším návštevám, aj keď to možno nedajú najavo. Navštívte ich tak často, ako len môžete. Povedzte im o aktuálnych udalostiach, o tom, aký ste mali deň a čo vás čaká. Pýtajte sa seniorov na ich minulosť, úspechy, oceňte, čo sa im podarilo dosiahnuť.
• Pomoc v domácnosti: Ak seniori, ktorým chcete pomôcť, žijú osamote, zrejme uvítajú pomoc pri nákupoch (odnos ťažkých vecí - minerálne a stolové vody, mlieko) a tiež pri príprave jedla. Vyberte si jeden-dva dni v týždni, počas ktorých im pripravíte viacero jedál na ďalšie dni. Vidíte, že vaša susedka alebo sused žijú sami a už nevládzu, ako kedysi? Majú problém s nákupom či prípravou jedla? Ponúknite im čas, komunikáciu, prípadne dopravu a nájdite spôsob, ako zlepšiť kvalitu ich života. Darujete tak kus vlastného srdca.
• Spoločné aktivity: Využite verejnú dopravu alebo výhodný taxík a spolu s osamelou osobou, ktorú chcete potešiť, navštívte múzeum, knižnicu, kaviareň, park alebo centrum pre seniorov. Ukážte svojej babičke či svojmu dedkovi z rodiny alebo známemu z domova sociálnych služieb, že ich život má zmysel. Staršie osoby, ktoré vidia zmysel života, majú koníčky, ktoré ich skutočne zaujímajú, menej často podľahnú negatívnym vplyvom sociálnej izolácie.
• Fyzický dotyk: Fyzický dotyk má liečivý efekt. Výskumy potvrdzujú, že dotyky od priateľov a rodiny - držanie za ruku alebo objímanie, znižujú stres a podporujú pocity pohody.
• Darčeky a pozdravy: Počas Vianoc, Medzinárodného dňa žien, Dňa matiek a podobne. Ku každému darčeku pripíšte slová vďaky a úcty, takto rozveselíte osamelých a tiež finančne zle situovaných seniorov.

Podpora rodiny a komunity

Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety.

Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodkov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť. Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod. Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku. Všetky skupinové aktivity sú zdravé a osviežujúce.

Nevzdávajte to ani vtedy, keď budú spočiatku odmietať kontakt. Po prvej či druhej návšteve sa to môže úplne obrátiť. Pripravte pre svojich blízkych či známych seniorov zaujímavé stretnutie, popozerajte sa, aké sú v oblasti, kde žijú, záujmové krúžky pre túto vekovú skupinu. Môžu to byť prechádzky v príjemnom prostredí, plávanie alebo lekcie jogy učené pre starších. Dnes nie je problém nájsť kontakty na aktivity pre seniorov. Odborná verejnosť sa zhoduje, že akt starostlivosti zmierňuje pocity sociálnej izolácie.

Na tejto myšlienke bol postavený aj edukačný projekt v Prešove, ktorý zabezpečil deťom z Detského domova v Prešove stretávať sa so seniormi zo zariadenia pre seniorov Náruč s cieľom navzájom tráviť spoločný čas a navzájom sa obohatiť a zabaviť sa. Pričom každé stretnutie bolo vopred dohodnuté s naplánovaným programom. Takéto projekty sú obzvlášť podnetné pre obe strany a umožňujú vytvorenie medzigeneračných vzťahov a prinášajú pozitívne nabité okamihy pre zúčastnených. Zabezpečenie takýchto okamihov je pre ľudí, ktorí sa cítia sami obzvlášť dôležité a nevyhnutné kvôli zlepšeniu predstavy o svojom živote. Práve preto je potreba realizácie projektov, ktoré by sa zamerali na zlepšovanie duševného zdravia seniorov taká významná.

Domáce zvieratá

Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky. Vhodnejšie je vybrať staršie zviera, ktoré je pokojnejšie a vyrovnanejšie ako živé a zvedavé mláďa.

Majitelia domácich zvierat jednoducho musia byť ako-tak aktívni. Majú viac sociálnych kontaktov a tiež menej depresií, menej trpia osamelosťou, cítia sa bezpečnejšie, majú väčšiu motiváciu pre konštruktívne využívanie času a najmä - neužívajú toľko liekov ako osoby, ktoré nemajú domáce zvieratá. Zvierací spoločníci uľahčujú nadväzovanie priateľstiev a sú dôvodom, prečo ráno vstať a aspoň trikrát denne vyjsť von. Samozrejme, dotyčný/á musí byť schopný/á a ochotný/á sa o domáceho miláčika náležite postarať. Ak nie, doprajte mu/jej aspoň rastliny, o ktoré sa môže starať.

Sociálna inštitucionálna starostlivosť

Hlavnou snahou i cieľom akejkoľvek starostlivosti o seniorov je snaha čo najdlhšie ich udržať vo svojom pôvodnom, rodinnom prostredí. Inštitucionálna starostlivosť môže byť krátkodobá (akútna) a dlhodobá (chronická). Poskytuje sa tým osobám, ktoré zo zdravotných, sociálnych alebo iných príčin nie sú schopné žiť s rodinou alebo samy vo svojej domácnosti. Prakticky všetky slovenské i české významné osobnosti gerontológie i geriatrie sa zhodujú v tom, že domáce prostredie je pre nich optimálne a prioritné. Podľa Dohnala (2) sa každý musí starať sám o seba, ako najlepšie dokáže, aby vydržal byť čo najdlhšie nezávislý v prostredí svojho vlastného domova, čo v plnom rozsahu platí aj pre starnúcu a starú populáciu. Pri tom sa očakáva podiel a účinná pomoc príbuzných a rodiny i podpora štátu.

Rodina je najdôležitejším prvkom v pomoci staršiemu človeku vyrovnať sa so zmenami, ktoré prináša starnutie. Domáce prostredie, každodenný styk s najbližšími majú nenahraditeľnú úlohu v emocionálnej, sociálnej i psychologickej rovine seniora v čase, keď jeho zdravie slabne, zužujú sa sociálne kontakty a narastá závislosť od pomoci (16). Podiel tejto „neformálnej“ pomoci poskytovanej členmi rodiny, susedmi i príbuznými dosahuje u nás asi 70 - 80 %. Podiel „formálneho“ sektora, organizovaného štátom, ošetrovateľskými agentúrami, súkromnými službami a dobrovoľným sektorom, zaberá len asi štvrtinu z celkového objemu starostlivosti (10, 21, 25).

Starostlivosť o seniorov sa v našich podmienkach stále rozdeľuje na sociálnu a zdravotnú, hoci vieme, že v starobe je ťažké položiť medzi ne deliacu čiaru a vzájomná podmienenosť oboch je pre starého človeka kľúčová. Vždy ide primárne o chorého človeka, ktorý potrebuje okrem zdravotnej i starostlivosť sociálnu.

Problémy inštitucionálnej starostlivosti

V sociálnej inštitucionálnej starostlivosti pozorujeme viacero problémov. Senior sa musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov, ako sú komplikácie liečby, diétne zvyklosti, dehydratácia, nozokomiálne nákazy, psychosociálna trauma, fyzická trauma, pobyt na lôžku, diagnostické riziká, sklon ku komplikáciám, depresia, relokačný syndróm a geriatrický maladaptačný syndróm. Riešenie problémov sociálnej inštitucionálnej starostlivosti o seniorov je naliehavé, keďže proces starnutia zasiahne aj populáciu seniorov v inštitúciách.

Hegyi (3) uvádza, že starý človek sa pri dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti musí vyrovnať s viacerými závažnými okruhmi problémov. Výraznú negatívnu úlohu zohráva inštitucionalizácia. Jednotlivci stále viac podliehajú anonymite, uniformite a inercii inštitucionálneho života. Obyvateľ stráca svoju identitu, stáva sa pasívnym a mení sa na súčasť inštitúcie (11).

• Nedostatok miest: Stále pretrvávajúcim problémom je nedostatok miest v sociálnych zariadeniach. Vývoj počtu žiadateľov o umiestnenie do zariadení sociálnych služieb má narastajúcu tendenciu (16). Odhaduje sa, že na umiestnenie čaká približne rovnaký počet seniorov, ako je obyvateľov.
• Nedostatočný personál: Ďalším problémom je nedostatočný počet zdravotníckeho personálu, súvisiaci s odklonom od medicínskeho modelu starostlivosti. Nedostatočný počet zdravotníckeho personálu však môže viesť k znižovaniu zdravotnej starostlivosti a k riziku zhoršenia zdravotného stavu.
• Nepriaznivý zdravotný stav: Nepriaznivý je zdravotný stav obyvateľov sociálnych inštitúcií. Prieskumom sa zistilo, že 16,8 % obyvateľov DD nie je schopných vstať z postele bez pomoci, 26,6 % obyvateľov je dementných a 14,3 % obyvateľov sú diabetici. Úmrtnosť obyvateľov, ktorých priemerný vek sa pohybuje medzi 75 až 79 rokov, je 142 na 1000 obyvateľov ročne.
• Porušovanie ľudských práv: Vážnym, hoci skrytým problémom je porušovanie ľudských práv u seniorov žijúcich v inštitúciách.

Na druhej strane niektorí autori upozorňujú na rozpor medzi tvrdeniami o negatívnych aspektoch života v DD a reálnym záujmom občanov o tieto služby. Autorky uvádzajú, že na prijatie do DD sa v závislosti od lokality čaká od 6 mesiacov až do dvoch rokov. Zároveň si všímajú aj rezignáciu časti obyvateľov, ktorí v zariadení prežili sedem a viac rokov. Odchodom do inštitúcie prichádza k pozitívnym i negatívnym zmenám v živote seniorov. Obyvatelia pozitívne hodnotia skutočnosť, že získali istotu a zbavili sa úzkosti, žijú v kolektíve a nie sú osamelí, ako boli predtým doma; majú svoj pokoj, nemajú žiadne starosti - o všetko je postarané, prostredie v zariadení je lepšie ako doma, zlepšil sa ich kontakt s ľuďmi, žijú a bývajú na úrovni.

tags: #seniori #ktori #dosiahli #dochodkovy #vek #zaujem