Sociálny pracovník v zdravotníckych zariadeniach: Nevyhnutný článok starostlivosti o pacienta

Sociálny pracovník v zdravotníckych zariadeniach zohráva kľúčovú úlohu v komplexnej starostlivosti o pacienta, presahujúc rámec bežnej zdravotnej starostlivosti. Jeho práca je zameraná na celostný prístup k človeku, vnímajúc ho ako bio-psycho-sociálno-spirituálnu bytosť. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

Špecifiká a náplň práce sociálneho pracovníka v nemocnici

Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkrývajú latentné problémy, ako je týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie alebo závislosť na alkohole a drogách. Sociálny pracovník v zdravotníctve má preto nezastupiteľné miesto a jeho činnosť máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.).

Niektorí pacienti sú pri prepúšťaní z nemocnice v stave, ktorý im neumožňuje, aby sa dokázali aj v domácom prostredí postarať sami o seba. Ak neponúkne pomocnú ruku rodina alebo iní blízki pacienta, nepriaznivú situáciu klienta nemocnice rieši sociálny pracovník.

Mgr. Daniela Merčáková, sociálna pracovníčka v Nemocnici AGEL Zvolen, opisuje svoju motiváciu študovať odbor sociálna práca a pracovať v nemocnici: "Pochádzam z malej dedinky Trnavá Hora, kde som strávila svoje detstvo a kam som sa aj po tridsiatich rokoch znovu vrátila. Znamená to pre mňa spolupatričnosť, blízkosť, je to miesto mojej rodiny, rodičov, priateľov a známych, je to sieť vzťahov a kontaktov. Ľudia si tu stále pomáhajú, navzájom sa poznajú a riešia vzniknuté problémy. Dá sa povedať, že tieto slová sú v podstate synonymom sociálnej práce, čo znamená vedieť, poznať a pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú."

Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Je to práca zameraná na integráciu človeka do spoločnosti, prípadne, ak integrácia už nie je možná, ide o zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku jeho života.

Klientmi sociálnej práce v nemocnici sú prevažne osamelo žijúci starí ľudia, bezdomovci, ľudia z marginalizovaných a segregovaných komunít, pacienti, ktorí sú obeťami domáceho násilia, zanedbávania starostlivosti, pacienti bez totožnosti, pacienti pod vplyvom návykových látok a drog, osoby ťažko zdravotne postihnuté, deti, u ktorých je evidentne zanedbávaná osobná starostlivosť, deti so syndrómom týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, deti, ktoré sú nechcené a určené na adopciu, deti z utajených pôrodov a pod. Klientmi sociálneho pracovníka v nemocnici sú aj rodinní príslušníci pacientov, ale aj zamestnanci nemocnice, ktorí potrebujú pomoc pri riešení rôznych sociálnych problémov.

Ako vidíte, klientela sociálneho pracovníka v nemocnici je širokospektrálna a samotná sociálna práca okrem odbornosti je flexibilná činnosť a závisí nielen od charakteristiky jednotlivých klientov, ale aj od podstaty problému.

Pracovný deň a proces riešenia problémov

Na otázku "Ako vyzerá môj pracovný deň?" je naozaj ťažká odpoveď. Sociálna práca v nemocnici sa nedá nalinajkovať, každý deň prináša nových klientov, nové problémy, nové výzvy. Dôležité je určiť si priority a nezabúdať na čas.

Sociálna práca v nemocnici sa vykonáva prevažne na základe poradenskej paradigmy. To v praxi znamená celodenná komunikácia, kooperácia a manažovanie, poznanie silných a slabých stránok klienta a vyhodnotenie rizík. Pacientovi - klientovi prostredníctvom sociálneho poradenstva pomôžem krok za krokom vyriešiť jeho sociálny problém.

Samotný proces začína identifikáciou klienta, nahlásia mi ho ošetrujúci lekári, vrchné sestry, prípadne ma navštívi klient a jeho rodinní príslušníci. Štúdiom dostupných dokumentov, zdravotnej dokumentácie, rozhovorom sa pokúsim zistiť, čo najviac informácií o klientovi. Ak je to možné, komunikujem s pacientom priamo na oddelení.

Etapy práce sociálneho pracovníka:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nie len v čase rozvinutia choroby, dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.
2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky, správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu. Obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti. Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie. Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz, brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobej. S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu, dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy, pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.
4. Intervencia a sociálna pomoc: Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu. Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.
5. Ukončenie spolupráce: Kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému, ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Zabezpečenie starostlivosti po prepustení z nemocnice

Pri zabezpečení ďalšej starostlivosti po prepustení z hospitalizácie si sociálny pracovník zhotovuje tzv. prepúšťací plán, ktorý zahŕňa ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré sociálne a zdravotné služby poskytujú. Zabezpečuje umiestnenia pacientov na oddeleniach ODCH, v zariadeniach DOS, LDCH, a v hospicoch, zabezpečuje opatrovateľskú službu, službu Agentúry domácej ošetrovateľskej služby, vybavuje opatrovateľský príspevok.

Pre umiestnenie klienta v ZSS je potrebné skompletizovať zdravotnú dokumentáciu a vypracovať sociálny posudok a žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V tomto smere spolupracuje so sociálnymi pracovníkmi na mestských a obecných úradoch, ale aj na VÚC. V prípade príspevku na opatrovanie a kompenzáciu ŤZP kompletizuje zdravotnú dokumentáciu a spolupracuje s ÚPSVaR. S ÚPSVaR spolupracuje pri vyplácaní dávok štátnej sociálnej podpory a pomoci. So Sociálnou poisťovňou rieši vybavovanie PN, dlhodobej OČR, zastupuje klientov pri vybavovaní invalidných, starobných a iných dávok zo systému sociálneho zabezpečenia. So zdravotnými poisťovňami spolupracuje pri zabezpečení zdravotníckych pomôcok. Spolupracuje s jednotlivými zariadeniami sociálnych služieb, či sú to zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb, útulky atď.

Prekvapenia a výzvy v práci

V práci sociálneho pracovníka neexistuje jeden rovnaký prípad a jeden rovnaký postup. Najčastejšie prekvapuje neochota, alebo nezáujem kompetentných participovať na vyriešení problému. Je ľahké povedať „to sa nedá, to nejde“. U nás v nemocnici to ísť musí, sme limitovaní časom a zdravotnými poisťovňami a sociálny pracovník aj rodinou klienta, ktorá sa snaží napríklad seniora udržať na hospitalizácii v nemocnici, čo najdlhší čas.

Tak ako lekárska alebo ošetrovateľská diagnóza, aj sociálna diagnóza je ovplyvňovaná mnohými faktormi. V sociálnej práci klient predstavuje bio-psycho-sociálno - spirituálnu jednotku, ktorá je v interakcii s prostredím.

Kvalifikačné a osobnostné predpoklady

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy: vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v odbore sociálna práca, praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu.

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné, aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácií, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Legislatívny rámec a budúcnosť profesie

Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením. Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.

Dňa 24.07.2023 bol v MPK zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Navrhuje sa medzi vymenované povolania tzv. iných zdravotníckych pracovníkov zaradiť aj povolanie „sociálny pracovník". Navrhované doplnenie zlegitimizuje postavenie sociálneho pracovníka a výkonu sociálnej práce v oblasti zdravotníctva.

Príklady z praxe a rôznorodosť pozícií

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady pracovných pozícií súvisiacich so sociálnou prácou a podporou v zdravotníctve a sociálnych službách:

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola. Sú to: Prvý kontakt s klientom/pacientom, Stanovenie sociálnej diagnózy, Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci, Intervencia a sociálna pomoc, Ukončenie spolupráce.

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí, aktívne sa podieľa na „oživení“ takého zariadenia, pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná, pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii, vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje, motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.

Pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych pracovníkov je opodstatnená, keďže práca SP v zdravotníctve má široký záber. Podstatné je však, ako je pozícia sociálneho pracovníka vnímaná jednak zdravotníckymi pracovníkmi a aj samotnými klientmi - pacientmi.

tags: #socialny #pracovnik #v #zdravotnickych #zariadeniach