Úloha sociálneho pracovníka v kontexte interrupcie a krízovej intervencie

Interrupcia, často vnímaná primárne ako medicínsky pojem, je v skutočnosti hlbokým sociálnym problémom, ktorý sa bytostne dotýka každého člena spoločnosti. Ide o celosvetový, globálny problém, ktorý ovplyvňuje jednotlivcov, rodiny aj komunity. V tejto súvislosti je rola sociálneho pracovníka, jeho odborné znalosti a schopnosť poskytnúť podporu v krízových situáciách kľúčová.

Sociálna práca sa vyvinula z represívne orientovaného prístupu zameraného na odstraňovanie a nápravu nežiaduceho vývoja na preventívne aktivity, ktoré majú za cieľ predchádzať nežiaducemu vývoju v spoločnosti. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a zlepšovanie života ľudí prostredníctvom pomoci zameranej na rozvoj schopnosti robiť slobodné rozhodnutia.

Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia, pričom sa opiera o vedecké poznatky o ľudskom správaní a sociálnom systéme. Je multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a je teoreticky zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti.

V slovenských podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti. Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Charakteristické znaky súčasnej sociálnej práce

Súčasná sociálna práca má niekoľko charakteristických znakov, ktoré ju odlišujú a zdôrazňujú jej význam v spoločnosti:

• Verejný charakter: Je dostupná pre všetkých občanov, ktorí o nej vedia a v prípade potreby môžu navštíviť inštitúcie sociálnej práce.
• Inštitucionálna forma: Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie (štátne, samosprávy), ako dôkaz pre garantovaných poskytovaných služieb pre klientov a mimovládne inštitúcie nahrádzajú tieto chýbajúce sociálne služby.
• Preventívny charakter: Sociálna práca sa zameriava na prevenciu a nápravu. Prevencia ako organizovaná plánovaná činnosť je zameraná na predchádzanie alebo minimalizovanie vývoja patologických javov v spoločnosti (drogy, alkohol, tabakizmus, AIDS,…). Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie) sú dve oblasti, ktoré určujú reálny život jednotlivcov a spoločnosti.
• Pluralita zdrojov: Využíva všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce, zo štátnych, medzinárodných, nadačných, ale i súkromných zdrojov.
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou: Prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny. Teória sociálnej práce pomáha lepšie pripraviť profesionálov - sociálnych pracovníkov, čím skvalitňuje prax sociálnej práce pre riešenie sociálnych problémov klientov.
• Premenlivý charakter: Je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém. Charakter sociálnych problémov a spôsob ich možného riešenia úzko súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Pomoc a pomáhanie v sociálnej práci

Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

1. Individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc.
2. Sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter.
3. Služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci. Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:

• Nezamestnanosť.
• Chudoba.
• Choroba (zdravotná alebo duševná).
• Staroba.
• Smrť živiteľa.
• Úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie.
• Strata rodiny.
• Strata domova.
• Rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na horizontálnu (napr. zdravotná, hospodársko-materiálna, psychologická, sociálna) a vertikálnu (jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti a globálnemu svetovému spoločenstvu).

Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri - klient a sociálny pracovník. V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu: objasňovanie, presvedčovanie, dozor. Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci: sprevádzanie, vzdelávanie (návody a poučenie), poradenstvo, terapia.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým, že sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem, miere a dĺžke poskytnutej starostlivosti. Klient, ktorý starostlivosť prijíma, je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému, a je tak odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícii.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Môže byť zameraná na klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, alebo na sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú štát prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení, obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie, Sociálna poisťovňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie, občianske združenia, nadácie a spolky. Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka.

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie, napomáhanie. V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej formy pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje o tom, v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje a volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby a riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, vrátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky. V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

• Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
• Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
• Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti. V teoretickej rovine sa oblasť sociálnej pomoci zameriava na hľadanie odpovedí na otázky: Komu, kedy, za akých podmienok, prečo a ako máme pomoc poskytnúť.

V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší pojem.

Sociálna intervencia a krízová intervencia

Sociálna intervencia (zásah) predstavuje vlastné jadro sociálnej práce s klientom - plánovaný, koordinovaný postup pri riešení klientovho problému. Člení sa na bežnú a krízovú.

• Bežná intervencia: Je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
• Krízová intervencia: Je určená klientovi, ktorý sa náhle ocitol v akútnej krízovej situácii. Je definovaná ako špecializovaná pomoc osobám, ktoré sa náhle ocitli v kríze. Kríza je dôsledok stretu s prekážkou, ktorú nie sme schopní zvládnuť vlastnými silami, stratégiami, alebo pomocou blízkych, v prijateľnom čase a obvyklým spôsobom.

Cieľom krízovej intervencie je okamžitá redukcia ohrozenia, prvotný odhad situácie a jej posúdenie, formulácia hypotézy a samotná intervencia. V krízovej intervencii nie je miesto pre poučovanie, moralizovanie alebo posudzovanie, pretože sociálny občan túto situáciu veľmi emocionálne prežíva a mohlo by to spôsobiť uzatvorenie jedinca. Krízová intervencia predstavuje akútny profesionálny zásah zo strany pomáhajúceho profesionála u klienta, ktorý sa ocitol v kríze a nedokáže adekvátne riešiť svoju problémovú situáciu. Cieľom je eliminácia ohrozenia a vytvorenie takých strategických foriem pomoci, ktoré eliminujú ohrozenie klienta a jeho okolia, vytvoria priestor na aktivizáciu klienta a jeho stabilizáciu a obnovia vnútornú rovnováhu.

V rámci konfigurácie cieľov v procese krízovej intervencie - čiže riešeniu tu a teraz - je dôležité po bezprostrednej eliminácie ohrozenia života klienta a zabezpečení základných potrieb na základe už získaných vedomostí o problematike si spoločne s klientom charakterizovať ciele a zosúladiť ich spolu (ak je klient schopný po fyzickej a psychickej stránke) na celkový teda hlavný cieľ a ciele čiastkové, ktoré sú potrebné riešiť v rámci vyriešenia problému bezprostredne a následne.

Pri traumatických krízach je cieľom intervencie predovšetkým zníženie psychofyziologického napätia či stresovej úrovne pacienta. Aj keď už vnútorné alebo vonkajšie hrozby neexistujú, mali by sa pacientovi následne odporučiť psychoterapeutické liečenie k zvládnutiu krízovej udalosti. Preto je krízová intervencia časovo obmedzená intervencia, so špecifickými, na bezprostrednú stabilizáciu pacienta zameraným terapeutickým prístupom: pacient by mal byť emocionálne odľahčený a jeho činnosť a rozhodovacie schopnosti obnovené.

Formy krízovej intervencie

Podľa Kozoňa a kol. (2013) rozlišujeme niekoľko foriem krízovej intervencie:

Hlavné zásady intervencie

• Právo klienta na riešenie vlastného problému v rámci jeho možností.
• Akceptácia klienta takého, aký je. Viera, že klient je schopný zmeny a že je schopný nápravy vlastnými silami.
• Hľadať silné stránky klientovej osobnosti. Pri hodnotení situácie a stanovení cieľov sociálny pracovník spolupracuje s klientom.
• Mlčanlivosť v osobných veciach klienta.
• Sociálny pracovník je zodpovedný nielen pred klientom, ale aj pred sebou samým, pred spoločnosťou a profesionálnou obcou a pod.

Sociálny pracovník v škole a sociálna prevencia

Jednou z dôležitých úloh sociálnych pracovníkov je predchádzať, prípadne zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu narastajúcich sociálnych problémov prostredníctvom sociálnej prevencie. V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu, najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov.

Na Slovensku, hoci nie je oficiálne zavedená disciplína školskej sociálnej práce, je snahou základných škôl zaviesť profesiu sociálneho pedagóga, ktorého pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008 (Zákon č. 245/2008 Z. z., Zákon č. 317/2009 Z. z.). Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov.

V súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ale aj poklesom autority učiteľov v školách.

V systéme sociálnej politiky štátu, samosprávy a iných ovplyvňujúcich činiteľov (mimovládne organizácie, cirkev, dobrovoľníci a pod.) sú legislatívou dané určité procesy, ktoré tieto jednotlivé subjekty vykonávajú alebo by ich mali vykonávať. Na zabezpečovanie ochrany a práv maloletého dieťaťa je potrebný tím sociálnych pracovníkov v štátnych a samosprávnych inštitúciách. Realita pri znižovaní nákladov spojených s fungovaním verejnej správy je taká, že z roka na rok sa počet týchto pracovníkov znižuje a agendy sa prerozdeľujú medzi zostávajúcich. Touto dekvantifikáciou úplne logicky trpí kvalitatívna stránka reálnych výkonov smerujúcich k sociálnej intervencii na všetkých úrovniach.

V Banskej Bystrici momentálne fungujú dve Nízkoprahové denné centrá pre deti a rodinu (KC) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, v ktorých sa primárna práca so školopovinným dieťaťom upriamuje na proces prípravy do školy a v druhom rade na aktívne a zmysluplné trávenie voľného času. Výsledky dvojročnej snahy upriamenej pozornosti na prípravu do školy sú skôr pozitívne a deti, ktoré sa programov zúčastňujú dosahujú v škole lepší prospech v 50% prípadoch, tí, čo si udržali prospech je 30% a v 20% si zhoršili prospech.

Pri riešení intervencií k maloletému dieťaťu je nevyhnutná spolupráca sociálnych pracovníkov KC so školou (výchovní poradcovia, triedni učitelia, riaditelia) a so samotnými rodičmi. Vsadiť pozíciu školského sociálneho pracovníka do prostredia školy by bolo pri momentálnych nastaveniach školského systému nereálne a bolo by to skôr formálne a úväzkovo hybridné prepojenie míňajúce sa cieľu a účinku. Svoje miesto by si školský sociálny pracovník mohol nájsť v systéme fungujúcom na Slovensku v samospráve, ktorá je zriaďovateľom základných škôl a zároveň aj gestorom niektorých sociálnych oblastí daných legislatívou.

Sociálne služby krízovej intervencie

Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú pre fyzické osoby na riešenie rôznych druhov nepriaznivých situácií (napr. rozvoja rodičovských zručností). Uvedené sociálne služby a zariadenia sa vzájomne líšia v závislosti od toho, či a akým spôsobom sa človek sám, alebo asistovane rozhodol riešiť svoju situáciu. Sociálne služby krízovej intervencie sa môžu poskytovať anonymne, bez preukazovania identity a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky.

Sú tak určené pre všetky osoby v rôznorodej nepriaznivej sociálnej situácii, ktoré potrebujú dostupnú pomoc najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa zdržiavajú a na výšku úhrady za sociálnu službu. Cieľom tohto typu sociálnych služieb je, aby poskytovali ľahko prístupné miesto podpory a pomoci pri začleňovaní do spoločnosti s ohľadom na špecifickosť nepriaznivej sociálnej situácie, v ktorej sa človek nachádza.

V rámci každej služby je poskytované základné sociálne poradenstvo, takže človek sa môže anonymne obrátiť na ktorúkoľvek z týchto služieb. Spolu s posúdením povahy problému a nepriaznivej sociálnej situácie bude osoba informovaná o ďalších možnostiach riešenia a dostupných vhodných druhoch sociálnej služby s ohľadom na jej individuálne potreby. Zariadenia ako útulky, nocľahárne a domovy na polceste sa líšia v zameraní a dĺžke poskytovanej pomoci. Zariadenie núdzového bývania poskytuje bývanie v prípade iného druhu nepriaznivej sociálnej situácie, napr. pre fyzickú osobu, na ktorej je páchané násilie, alebo ktorá je obeťou obchodovania s ľuďmi.

Pre fyzické osoby, ktoré nemajú zabezpečené základné životné potreby (napr. ľudia bez domova) je určené aj nízkoprahové denné centrum, v ktorom sa môžu tieto osoby zdržiavať aj počas dňa, nielen v noci. V tomto zariadení vzniká aj priestor na poskytovanie pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov klienta či klientky. Pre rodiny v krízovej situácii s maloletým dieťaťom je určená aj služba rozvoja rodičovských zručností.

Odborné činnosti krízovej intervencie

Odborné činnosti krízovej intervencie vykonávajú:

• Terénny sociálny pracovník
• Sociálny pracovník obce
• Sociálny kurátor
• Sociálny poradca
• Sociálny terapeut
• Sociálny asistent
• Psychológ

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Výkon tohto zamestnania je regulovaný viacerými právnymi predpismi, vrátane Zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

tags: #socialny #pracovnik #potrat