Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, najmä pri práci s ľuďmi, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením. Ich práca je zameraná na podporu, aktivizáciu a pomoc jednotlivcom a skupinám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na komplexnú úlohu sociálneho pracovníka pri práci s marginalizovanými skupinami, s dôrazom na legislatívny rámec, potrebné vzdelanie a špecifiká prístupov.
Kto je odborný pracovník pre marginalizované skupiny obyvateľstva?
Odborný pracovník pre marginalizované skupiny obyvateľstva vykonáva samostatné odborné činnosti poskytovaním sociálnej práce. Postupy zodpovedajú poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb a programov znevýhodneným marginalizovaným skupinám obyvateľstva, vystaveným sociálno-spoločenskej izolácii a rôznym formám diskriminácie.
Prostredníctvom individuálnych potenciálov podporuje a aktivizuje život skupiny, záujem o vlastné chápanie a riešenie problémovej situácie, občiansku zodpovednosť, sebarozvoj, zmocňovanie a svojpomoc členov skupín, zabraňuje ich sociálnej dysfunkcii, poskytuje pomoc a oporu v dysfunkčných sociálnych vzťahoch. Podporuje a pomáha pri dosiahnutí požadovaných sociálnych zmien, pri odstraňovaní nežiadúcich prejavov a zabezpečení prirodzeného rozvoja sociálneho fungovania členov skupiny. Pri vykonávaní odborných činností rešpektuje individuálne potreby a potreby cieľových skupín, ich schopnosti, zvyklosti a tradície.
Legislatívny rámec sociálnej práce
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
- Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z.
V súčasnosti, v zmysle nariadenia vlády SR č. 5/2016 Z.z., sa na výkon tohto zamestnania odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Pri výkone odbornej činnosti, ktorou je špecializované sociálne poradenstvo, sa vyžaduje jednoročná prax v priamom styku s cieľovou skupinou (podľa § 84 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách…).
Vzdelanie a zručnosti sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa. Sociálny pracovník v roly facilitátora, terapeuta, konzultanta, či iniciátora, pri práci so skupinou disponuje poznatkami a skúsenosťami z oblasti psychoterapie, s metódami a technikami, ktorými dokáže riešiť vyskytnuté situácie v skupine. Špecializované sociálne poradenstvo je poskytované znevýhodneným marginalizovaným obyvateľom, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, najmä obyvateľom rómskych komunít žijúcich v segregovaných a periférnych lokalitách, bezdomovcom, azylantom, dlhodobo nezamestnaným, zdravotne postihnutým občanom, starším ľuďom, deťom a mládeži.
Profesionalizácia sociálnej práce a feministické prístupy
Dovtedy bola sociálna práca vnímaná ako všeobecná služba štátu, rodine, komunite, teda niečo, čo je povinnosťou, nie profesionálnym, odborným výkonom. V Európe, kde boli a sú sociálne služby a sociálna starostlivosť do veľkej miery manažované štátom, museli sociálne pracovníčky vyvinúť značné úsilie, aby sa ich profesia dočkala uznania. S tým úzko súvisela potreba odlíšiť „profesionálnu“ sociálnu prácu od laických poskytovateľov sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti alebo od dobrovoľníckych aktivít. Na to, aby sa sociálne pracovníčky mohli prezentovať ako profesionálky, bolo nevyhnutné stanoviť určité kritériá, na základe ktorých by bolo takéto odlíšenie možné. Na tomto mieste zohrávali významnú úlohu štandardy kvality, ktoré vznikali konsenzom „odborného grémia“. Predstavovalo ho profesijné združenie, organizácie alebo konferencie či sympóziá.
Kresťanský morálny relativizmus v sociálnej práci
V európskom priestore pri tvorbe koncepcií sociálnej práce zohráva doteraz hlavnú úlohu kresťanský morálny „relativizmus“, teda morálka hlásajúca „miluj blížneho ako seba samého“ a pod. Boli to práve cirkvi, ktoré v Európe zavádzali vzdelávanie v tomto odbore. Problém je tiež, ak rozdeľujeme ľudí napríklad do kategórií, ako veriaci a neveriaci, a následne skĺzavame do očakávaní, že veriaci sú tí dobrí a na správnej ceste, kým neveriacich ľudí je potrebné „odvrátiť zo zlej cesty“. Koncept „kresťanskej lásky“ v sociálnej práci môže tiež viesť k podporovaniu rodových stereotypov. Je to sféra, kde majú ženy jasnú rolu večne prijímajúcej a starostlivej osoby a muži sú tí, čo vládnu a držia kormidlo. Iné komunity, ako LGBTQI+ ľudia, sa, nanešťastie, v tomto koncepte ani nespomínajú.
Feministické prístupy v sociálnej práci
Feministické prístupy sú postavené na nehodnotení, nesúdení životných situácií ľudí a rolí, v ktorých sa ocitli. Ich základným cieľom je inklúzia na báze rovnosti. Ak máme hovoriť o profesionálnych sociálnych službách, k ich základom by mali patriť nehodnotenie, prijatie klientov a klientok takých, akí a aké sú, a spoločné hľadanie riešení, ktoré budú vhodné pre nich, nie pre nás. Práve feministické a rodové prístupy v práci s touto cieľovou skupinou pomáhajú nastavovať zrkadlo.
Sociálna práca v krízových situáciách
Sociálna práca zohráva dôležitú úlohu v krízových situáciách, kedy sa rodina ocitne v kríze, z ktorej sa nevie dostať sama. Vtedy je potrebný zásah štátu a využitie sociálnych služieb, ktoré by mali poskytovať podporu, sprevádzanie, nehodnotiaci prístup, a najmä, krízovú intervenciu. Zákon definuje aj tzv. krízovú sociálnu situáciu, ktorá je vymedzená ako ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou. Ak by sme sa mali riadiť zákonom, je to práve sociálna práca, ako vedný a interdisciplinárny odbor, ktorý má riešiť krízovú sociálnu situáciu, akou bezpochyby násilie je.
Práca s osobami ohrozenými násilím
Únik pred násilím nie je porovnateľný s únikom zo školy pred hodinou telocviku. Samotný únik predstavuje pre osobu zažívajúcu násilie najrizikovejší moment. Je to moment, ktorý môže byť aj fatálny. Toto si uvedomovali v pomáhajúcich profesiách a sociálnych službách a sociálnej pomoci už v deväťdesiatych rokoch, keď sa téma násilia páchaného na ženách stala politickou témou a začala prenikať na verejnosť ako celospoločenský problém. Najmä vďaka iniciatívam feministických združení a organizácií tu dnes máme služby, ktoré sa vyšpecifikovali na prácu s násilím. Aj vďaka ich práci poznáme i v slovenských podmienkach procesy, postupy a najmä prístupy, ako čo najšetrnejšie a účinne pracovať s touto cieľovou skupinou.
Špecifiká vzdelávania sociálnych pracovníkov v oblasti násilia
Stojí tiež za zmienku, že doteraz sa na vysokých školách, univerzitách či ďalších vzdelávacích inštitúciách venovaných sociálnej práci nevzdelávalo špecificky so zameraním na prácu s osobami ohrozenými násilím. Máme postupy práce a predmety, ako sú práca s marginalizovanými komunitami, práca s užívateľmi a užívateľkami drog, práca s ľuďmi bez domova, ale na prácu s osobami v násilných vzťahoch sa akosi zabudlo. V možnostiach vzdelávania budúcich sociálnych pracovníkov a pracovníčok na Slovensku zriedka nachádzame prístupy rodových alebo queer štúdií.
Financovanie sociálnych služieb pre obete násilia
V súčasnosti sú všetky špecializované sociálne služby, aj Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, pod ktoré patrí aj súčasná Národná linka pre ženy zažívajúca násilie, z väčšej časti financované zo zdrojov Európskej únie (konkrétne z Európskeho sociálneho fondu), nie zo štátneho rozpočtu. Okrem európskej pomoci existujú aj iné mechanizmy, napríklad Nórsky finančný mechanizmus, ktorý je rovnako aktívny v tejto téme. Ale ako každá grantová schéma, aj táto skončila a služby pre ženy a deti zažívajúce násilie (ktoré sa špecializovali a sprofesionalizovali) zostali bez kontinuálneho financovania. Nastavenie sociálnych služieb, citlivejšie vnímanie témy násilia a práca so stereotypmi poradcov a poradkýň sú preto nevyhnutné, ak chceme skutočne eliminovať domáce násilie a násilie v intímnych vzťahoch.
Sociálna práca v školskom prostredí
Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, tak pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.
Sociálna práca v školskom prostredí je v zahraničí funkčnou a fungujúcou vednou oblasťou. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí (Alvarez et al., 2013; Newsome, et al., 2008; Rumberger 2011; Tan et al 2015). Hlavné oblasti, ktoré boli v súvislosti s výkonom školskej sociálnej práce „School Social Work Services“ skúmané sú chudoba, dopad komunity a sociálneho prostredia (Alvarez et al 2013; Tan et al 2015), kde sa potvrdili štatisticky významné súvislosti medzi počtom školských sociálnych pracovníkov a počtom úspešne absolvujúcich žiakov z rizikového prostredia. Tan et al (2015) potvrdili štatisticky významný vzťah medzi dosiahnutými pozitívnymi výsledkami v škole a pôsobením školských sociálnych pracovníkov.
Kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí
Viacerí autori (Emmerová 2012; Zemančíková 2014; Molentová, Čermák 2014; Redayová 2015; Stehlíková a Pašková 2018) venujúci sa problematike prevencie a intervencie problémového správania žiakov v školskom prostredí poukazujú na to, že pedagógovia nie sú kompetentní na to, aby sa plnohodnotne venovali prevencii a intervencii v rámci vymedzenej problematiky a apelujú na potrebu systematickej a multidisciplinárnej spolupráce pri prevencii a intervencii problémového správania žiakov so zapojením školského a rodinného prostredia.
Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje. V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Legislatívne vymedzenie odborných zamestnancov škôl
Kompetencie odborných zamestnancov škôl na Slovensku upravuje Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon okrem iného upravuje primárne kvalifikačné predpoklady, práva a povinnosti pedagogických a odborných zamestnancov škôl, ako aj náplň pracovnej činnosti jednotlivých pedagogických a odborných zamestnancov. V tomto zmysle je zákonom definovaná výchovno-vzdelávacia činnosť, ako aj profesijné kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov základných a stredných škôl na Slovensku.
Pre účely tohto zákona je pedagogický zamestnanec charakterizovaný ako fyzická osoba, ktorej hlavnou náplňou je pedagogická činnosť, ktorá je definovaná ako súbor činností vykonávaných výchovno-vzdelávacou činnosťou. Odborný zamestnanec je v zmysle spomínaného zákona definovaný ako fyzická osoba, ktorá v prostredí základnej alebo strednej školy vykonáva odbornú činnosť prostredníctvom psychologickej, špeciálnopedagogickej alebo logopedickej starostlivosti, výchovného a sociálneho poradenstva a prevencie. Dôraz odbornej činnosti je kladený na proces výchovy a vzdelávania v školskom prostredí.
Odborných zamestnancov škôl je možné v zmysle spomínaného Zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch rozdeliť do piatich základných kategórií:
- Psychologické poradenstvo a konzultácie so zákonnými zástupcami žiakov a pedagogickými zamestnancami škôl.
- Poradenstvo a konzultácia zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom v oblasti komunikačných schopností.
- Poradenstvo zákonným zástupcom žiakov a pedagogickým zamestnancom ohľadom reedukácie porúch správania.
- Sociálny pedagóg - sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú (Kaplánek 2013). Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012). Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín (Kaplánek 2013).
- Činnosť zameraná na reedukáciu správania a sociálnu výchovu s dôrazom na podporu prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogická diagnostika, expertízna a osvetová činnosť.
Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne. Všetky tieto sociálne problémy si však vyžadujú kompetencie na výkon sociálnej prevencie na všetkých jej úrovniach, a teda aj na výkon intervencie a špecializovaného sociálneho poradenstva a s tým spojenú prax na úrovni prípadovej sociálnej práce, sociálnej práce so skupinou a sociálnej práce s rodinou.
Definícia kompetencií sociálnych pracovníkov
Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce (Havrdová 1999, in: Truhlářová 2013). Levická (2015) poukazuje na komplexnosť uchopenia pojmu kompetencie sociálnych pracovníkov a na základe toho odlišuje kompetencie vzťahujúce sa k vedeckej práci, kompetencie potrebné pre sebareflexiu, profesijné kompetencie a podobne. Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácii a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv (Raines 2013). Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.
Koncept sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené. Zámerom Konceptu sociálnej práce v školskom prostredí na Slovensku je poukázať na to, že žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete. Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.
tags: #socialny #pracovnik #obyvatelia #ohrozeny #socialnym #vylucenim