Imobilita predstavuje funkčný stav, pri ktorom človek nie je schopný voľného, účelového pohybu. Nielen u seniorov, ale u osoby akéhokoľvek veku, predstavuje imobilita závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Imobilita je nehybnosť, neschopnosť pohybovať sa, pohybovať končatinami. Imobilita je neschopnosť voľného účelového pohybu a predstavuje závažné zdravotné riziko.
K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú rôzne. Medzi ne patria napríklad skleróza multiplex, artróza, osteoporóza, reumatoidná artritída, Parkinsonova choroba, náhla cievna mozgová príhoda, chronické a degeneratívne ochorenia kostrového, svalového a nervového systému. Imobilita môže vzniknúť aj v dôsledku pádu alebo úrazu s trvalými následkami. Genetická predispozícia, vývojová porucha mozgu, horúčka, úraz hlavy, zápal mozgových blán, alebo zápal mozgu, nedokysličenie mozgu, hydrocefalus (nadbytok tekutiny v mozgových dutinách), degeneratívne poruchy, nádor na mozgu môžu tiež viesť k imobilite.
V dôsledku imobility v organizme dochádza k množstvu zmien. Tieto zmeny môžu byť fyziologické, ale aj patologické. Rozsah rozvoja patologických zmien organizmu a ich stupeň závisí najmä od veku, zdravotného stavu, doby trvania imobility a správneho ošetrovania imobilnej osoby. Dlhodobo imobilné osoby a imobilní seniori sú obzvlášť ohrození rozvojom tzv. imobilizačného syndrómu. Ide o komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu. Pri imobilite postupne dochádza k fyzickým a psychickým zmenám označovaným ako imobilizačný syndróm. Sú to negatívne reakcie tela a psychiky na dlhodobú nehybnosť.
Prejavy imobilizačného syndrómu
Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:
- Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach, kolísanie nálad alebo nespavosť.
- Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy, zhoršenie vykašliavania, zníženie kapacity srdcovo-cievneho systému, poruchy poznávacích funkcií, výrazný pokles svalovej sily (20% týždenne).
Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Preto prevencia vzniku imobilizačného syndrómu predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta.
Dôsledky a obmedzenia imobility
Dlhodobé pripútanie na lôžko je mimoriadne stresujúce a zaťažujúce pre ľudský organizmus. Imobilita ovplyvňuje všetky orgánové systémy.
Pohybový systém
Sú zmeny na pohybovom systéme. Pohybový systém je postihnutý stiahnutím, skracovaním, ochabovaním svalov a osteoporózou. Zhoršuje sa ich výživa. Dochádza k atrofii svalstva, vzniku kontraktúr a zmenám na kostiach a kĺboch. Svaly postupne strácajú svoju silu a vytrvalosť. Bez pravidelného pohybu alebo cvičenia sa svalová hmota zmenšuje a svaly môžu byť ireverzibilne zdeformované.
Srdcovo-cievny systém
Srdcovo-cievny systém trpí nedovieravosťou chlopní, zápalmi žíl a zníženou výkonnosťou srdca. Zhoršenie srdcovej funkcie začína po 3 až 5 dňoch imobility. Stlačené sú tkanivá a cievy, najmä kapiláry. Krvný obeh sa spomalí, až zastaví a je tu riziko trombózy (vzniku krvných zrazenín). Nedostatočné prekrvenie neprivádza v dostatočnom množstve a dostatočne rýchlo kyslík do tkanív. Nedostatok kyslíka spôsobuje, že tkanivá postupne odumierajú, vzniká nekróza. Znížená výkonnosť srdca a poruchy cirkulácie vytvárajú podmienky vzniku žilovej trombózy. Imobilita v horizontálnej polohe znižuje vitálnu kapacitu pľúc. Znížená výkonnosť srdca a poruchy cirkulácie vytvárajú podmienky vzniku žilovej trombózy, čo je riziko embólie. Krátkodobá strata vedomia v dôsledku nedokrvenia mozgu je tiež možná.
Dýchací systém
Dýchací systém je ohrozený najmä zápalom pľúc a znížením vitálnej kapacity pľúc. Dlhodobý pobyt pacienta na lôžku spôsobuje kolaps (nevzdušnosť) pľúcneho tkaniva a zhoršuje dýchanie, ktoré je plytké a vyžaduje väčšiu účasť brušných svalov. Cvičenia hlbokých nádychov, výdychov a kašlania zlepšujú dýchanie.
Tráviaci systém
Hlavným problémom tráviaceho traktu je zápcha spôsobená zníženou pohyblivosťou čriev ako následok nedostatočného pohybu chorého. Senior má oslabenú chuť do jedla a problémy s vyprázdňovaním.
Močový systém
Dochádza k poruchám vyprázdňovania močového systému. Zhoršuje sa vyprázdňovanie močového mechúra, v ktorom sa hromadí moč, dochádza k inkontinencii a infekciám močového traktu.
Kožný systém
Odpoveďou kožného systému na imobilitu je znižovanie turgoru kože. Imobilita spôsobuje tvorbu dekubitálnych vredov, na tele sa objavujú preležaniny a suchá „vločkovitá“ koža. Tvorbu dekubitov ovplyvňuje 6 faktorov: vlhkosť, hygiena, výživa, telesná teplota, anémia a mobilita. Najväčšie riziko vzniku dekubitov vzniká vtedy, keď tlak tela a protitlak podložky pôsobí nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Za predispozičné lokalizácie možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. Tieto miesta sú tzv. predilekčné miesta dekubitov.
Psychické zmeny
Imobilita sa odzrkadľuje aj na psychike seniora. Schopnosť pohybovať sa totiž ovplyvňuje sebaúctu, ktorá u väčšiny ľudí závisí od pocitu samostatnosti, užitočnosti či potrebnosti. Starí imobilní ľudia môžu mať pocit bezmocnosti a cítia sa byť záťažou pre druhých. To vedie k sebaľútosti, apatii, neochote komunikovať a psychickému utrpeniu. Chorý človek to má omnoho ťažšie. Je bio-psycho-sociálna bytosť so svojimi potrebami. Problém ľudskej dôstojnosti je tu na prvom mieste. Chorý človek to má omnoho ťažšie. Človek, ktorý je imobilný resp. svojich chorôb uspokojiť nedokáže, je závislý na pomoci druhých. Je existenčne odkázaný na pomoc druhých pri základných činnostiach ako jesť, piť.
Ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta
Starostlivosť o imobilného pacienta si vyžaduje komplexný prístup a zodpovednosť. Pacient si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť. Nedokáže sa sám najesť, umyť, prejsť na WC ani prezliecť. Je úplne odkázaný na pomoc opatrovateľky. Manipulácia so seniorom je často nesmierne náročná hlavne vtedy, ak nie sú k dispozícii pomocné zariadenia, ktoré by umožnili ľahší presun seniora z jedného miesta na druhé. Opatrovateľka preto musí byť telesne aj duševne zdatná, najmä ak seniora trápia spolu s fyzickými aj psychické choroby. Starostlivosť o imobilného pacienta si vyžaduje pravidelné polohovanie, prebaľovanie, správne zaobchádzanie s katétrom (využívaným pre odvod moču) a výživovou sondou a pod.
Zásady starostlivosti
Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:
- Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
- Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
- Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
- Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
- Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.
Hygienická starostlivosť
Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.
Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:
- Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
- Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
- Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.
Ústna hygiena sa nesmie zabúdať dvakrát denne. Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.
Prebaľovanie ležiaceho pacienta
Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.
Ako prebaľovať ležiaceho pacienta:
- Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
- Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
- Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
- Opatrne ho otočte na bok.
- Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
- Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
- V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
- Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
- Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
- Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.
Pri ťažkom stupni inkontinencie, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.
Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)
Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne.
Polohovanie slúži aj ako prevencia vzniku zápalu pľúc, preležanín a kĺbových deformít. Používajú sa najmä polohy na chrbte, na boku, na bruchu a tzv. polosed. Pravidelným polohovaním možno dosiahnuť reguláciu svalového napätia, predchádzať skráteniu svalov či zlepšiť obehové funkcie, bdelosť a pozornosť pacienta. Poloha imobilného seniora by sa mala meniť každé dve hodiny, ak je potrebné aj častejšie. Časté otáčanie a polohovanie znižuje množstvo stagnujúceho moču v obličkách a močovom mechúre a napomáha lepšiemu vyprázdňovaniu. Pravidelné polohovanie je aj prevenciou proti preležaninám. Posteľ pacienta by mala mať hladkú a pevnú podložku bez záhybov.
Podávanie stravy a tekutín
Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor. Strava imobilného seniora by mala byť bohatá na množstvo proteínov, tukov a vlákniny.
Pohybové cvičenia a rehabilitácia
Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch.
Veľmi dôležitá je aj vertikalizácia a mobilizácia pacienta, a to najmä preto, že ňou možno dosiahnuť zlepšenie žilnej a lymfatickej drenáže, predchádzať ňou trombóze a embólii a zlepšiť vylučovacie funkcie pacienta. Mobilizácia pacienta sa musí začať čo najskôr, či už pasívnymi pohybmi, asistovaným pohybom alebo aktívnym cvičením pacienta.
Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži.
Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácií a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví. Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky. Nácvik sebaobslužných činností alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu.
Rehabilitačné ošetrovateľstvo je najmä preventívnym nástrojom. Imobilných pacientov mobilizuje sestra. Kritický zdravotný stav pacienta si vyžaduje sledovanie základných vitálnych funkcií organizmu (krvný obeh a dýchanie) a pre personál oddelení intenzívnej medicíny značí komplexnú starostlivosť, ktorú okrem lekárov zabezpečujú sestry, rehabilitační pracovníci a sanitári na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. Pri dlhodobom pobyte pacienta na oddelení intenzívnej medicíny alebo jednotky intenzívnej starostlivosti si zachovanie zdravotného stavu vyžaduje aj dôslednú rehabilitáciu. U pacientov s koronavírusom, ktorí vyžadujú umelú pľúcnu ventiláciu sa rehabilitačná starostlivosť sústreďuje najmä na zabezpečenie dostatočného prevzdušnenia pľúc. U týchto pacientov bola využívaná najmä pronačná poloha (poloha na bruchu). Ide o vynútenú polohu, do ktorej je pacient polohovaný tímom zdravotníckych pracovníkov s použitím špeciálnych pomôcok na podloženie pacienta. V tejto polohe dochádza k zlepšeniu okysličenia a ventilačne prietokových pomerov v pľúcach.
Psychická pohoda a prostredie
Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka. Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blížnemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných.
Pre seniora je dôležité necítiť sa vyčlenený zo spoločnosti, alebo z rodiny. Pravidelné návštevy rodiny urobia so psychikou divy. Nemali by ste zabúdať ani na jeho psychickú stránku. Rodina by nemala na seniora zabúdať, ale mala by ho pravidelne navštevovať, aby sa necítil opustený a vylúčený z ich života.
Podpora blahobytu pre tých, ktorí sú v kríze #SilaLáskavosti
Dostupná pomoc a podpora
Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR -odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je čiastočne, alebo plne hradená zo zdravotného poistenia, pokiaľ je predpísaná lekárom. Klient si ju však môže hradiť aj sám, alebo s pomocou rodiny - najmä pokiaľ ide o seniorov a pacientov s vážnejším stavom.
Pomôcky pre imobilných pacientov
Pri starostlivosti o imobilného pacienta je možné využiť rôzne pomôcky, ktoré uľahčia prácu opatrovateľom a zvýšia komfort pacienta. Medzi ne patria:
- Antidekubitové matrace a podložky: Pomáhajú predchádzať vzniku preležanín.
- Polohovacie pomôcky: Vankúše, kliny a valce na podporu správnej polohy pacienta.
- Zdviháky: Umožňujú bezpečný a menej namáhavý presun pacienta z postele na vozík alebo do kresla.
- Inkontinenčné pomôcky: Plenkové nohavičky, vložky, podložky pre pacientov s inkontinenciou.
- Chodítka a invalidné vozíky: Pre pacientov s čiastočne obmedzenou mobilitou, ktorí sú schopní sa s pomocou presúvať.
- Pomôcky na osobnú hygienu: Špeciálne nádoby, kreslá na toaletu, predlžené rukoväte na česanie a umývanie.
Je dôležité si uvedomiť, že nestačia len pomôcky, dôležitá je hlavne práca s chorým, pretože ako zdôrazňuje docent P., je potrebná kombinácia pomôcok a správnej ošetrovateľskej práce.
tags: #osetrovatelska #starostlivost #imobilny #pacient #obmedzena #mobilita