Ústavná starostlivosť pre ťažko mentálne postihnuté osoby

Ústavná starostlivosť o ťažko mentálne postihnuté osoby je komplexná téma, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Zahŕňa aspekty sociálnej práce, zdravotnej starostlivosti, pedagogiky a práva. Cieľom tohto článku je poskytnúť rozsiahly prehľad o tejto problematike, od základných pojmov a definícií, cez formy a funkcie ústavnej starostlivosti, až po etické a legislatívne aspekty.

Základné pojmy a definície

Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať kľúčové pojmy.

Osoby so zdravotným postihnutím

Znevýhodnenie: Obmedzenie vo vykonávaní zamestnania, diskriminácia, izolácia. Patria sem občania s telesným, zrakovým, sluchovým, senzorickým alebo kombinovaným postihnutím. Dôležité je vnímať ich ako občanov so špecifickými potrebami, nie ako chorých.

Občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou: Osoba s dlhodobo zmeneným zdravotným stavom, obmedzenou možnosťou prípravy na povolanie, prípadne s ťažším postihnutím, ktorá môže vykonávať zamestnanie len za mimoriadnych podmienok.

Invalidný občan: Osoba neschopná vykonávať akékoľvek zamestnanie alebo len za výnimočne mimoriadnych pracovných podmienok.

Čiastočne invalidný občan: Osoba schopná vykonávať svoje povolanie, ale za upravených podmienok s ohľadom na duševné a telesné schopnosti.

Bezvládnosť občana

Čiastočná: Dlhodobá potreba pomoci pri bežných úkonoch (česanie, osobná hygiena).

Prevažná: Pravidelná potreba pomoci.

Úplná: Strata schopnosti sebaobsluhy a zabezpečenia základných potrieb.

Ťažko zdravotne postihnuté dieťa

Ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce si zdravotnú starostlivosť: Dieťa, ktorému je poskytovaná individuálna starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje bežnú starostlivosť (potreba opatrovania v noci, rehabilitácia, stravovanie, zvýšený dohľad).

Mimoriadna starostlivosť: Osobitne náročná a intenzívnejšia starostlivosť, vyžadujúca si opatrovanie aj v noci.

Ťažko zdravotne postihnutý občan

Ťažko zdravotne postihnutý občan: Stav musí byť medicínsky vymedzený diagnózou, postihnutie musí byť viac ako 50% a trvať najmenej rok. Posudzuje sa posudkovou komisiou raz ročne.

Posudzovanie ťažkého zdravotného postihnutia

Porucha: Strata alebo abnormalita v štruktúre alebo funkcii, anatomickej alebo psychickej.

Obmedzenie: Ujma alebo nedostatočná schopnosť spôsobená poruchou, ktorá znemožňuje vykonávať bežné činnosti.

Znevýhodnenie (handicap): Ak má obmedzenie dopad na život človeka v spoločenskom ponímaní alebo mu bráni vykonávať niektoré činnosti. Hlavným zdrojom znevýhodnenia je nerovnosť príležitostí v komunite, rodine a zamestnaní (bariérové vstupy, byrokracia).

Kompenzácia: Poskytuje sa v systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je proces analýzy a hľadania problémov klienta. Zahŕňa zámerný sociálny rozhovor, anamnézu (rodinnú, pracovnú, osobnú), a následné určenie sociálnych rolí, v ktorých klient zlyhal. Dôležité je poznať vývojový proces klienta a rozlíšiť, či ide o sociálny problém alebo prechodný stav (sociálnu situáciu). V záverečnej fáze sa realizuje sociálna terapia.

Efektívna komunikácia a plán sociálnej terapie

Efektívna komunikácia s inštitúciami a znalosť sociálnych zákonov sú kľúčové.

Etika sociálnej práce

Etika sociálnej práce sa prejavuje vo vzťahu k druhým ľuďom a zahŕňa profesionalitu v práci. Etický kódex sociálneho pracovníka definuje normy správania vo vzťahu ku klientovi, k sebe a k práci.

Washingtonský etický kódex

Nezávislosť: Motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba a dôveroval svojim schopnostiam.

Oslobodenie od represie a podradných životných podmienok: Hájenie solidarity a rovnoprávnosti medzi ľuďmi.

Protidiskriminačný prístup.

Demokracia a ľudské práva: Podľa Charty ľudských práv OSN.

Spoluúčasť klientov: Na základe ich aktívnej účasti.

Ochrana integrity klientov: Dodržiavanie profesionálneho prístupu, zachovanie tajomstva a diskrétnosť.

Sebaurčenie: Na úrovni minimálneho nátlaku, bez vnucovania vlastných myšlienok a ideí.

Odpor k násiliu.

Osobná zodpovednosť: Zváženie rizík, nadmerná pomoc môže ublížiť.

Transformácia sociálnej sféry

Transformácia sociálnej sféry zahŕňa stimuláciu a sankcie, koncepčnosť vývoja spoločnosti a logiku motivácie. Štatút sociálneho pracovníka je vymedzený v zákone. Scenár sociálnej reformy zahŕňa privatizáciu a pluralizáciu. Sociálny systém vyžaduje usporiadanie vecných, inštitucionálnych a legislatívnych postupov.

Kvalita života

Kvalita života je regulatívny pojem, ktorý zdôvodňuje sociálne normy. Subjektívne prežívanie kvality života je rovnako dôležité ako objektívne faktory.

Podmienky kvality života

• Životné prostredie.
• Činnosť a činorodosť človeka.
• Kvalita ľudských vzťahov.
• Rozdelenie kompetencií a nasmerovanie vývoja života.
• Rešpektovanie dôstojnosti človeka.
• Vzájomné prispievanie k realizácii vyšších hodnôt.

Pohľad Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO)

Kvalita života je dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im vychádza v ústrety. Je to súhrn objektívnych a subjektívnych činností a vnemov v sociálnom priestore, spokojnosť s dosahovaním cieľov a vzájomné pôsobenie životných podmienok (bio-psycho-sociálne faktory).

Inštitucionalizácia a formy starostlivosti

Systém inštitucionalizácie zahŕňa ústavnú starostlivosť štátu o zdravotne postihnutých občanov.

Krátkodobé postihnutie: Nemocničná starostlivosť.

Dlhodobý handicap: Rehabilitačný model starostlivosti (kúpeľné liečby, sanatória).

Trvalý handicap: Opakovaná starostlivosť a umiestnenie do ústavu (dobrovoľné alebo nedobrovoľné - súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažkí psychiatrickí pacienti).

Funkcie ústavnej starostlivosti

• Podpora a starostlivosť: Uspokojenie základných životných potrieb, vzdelanie, sociálna opora (domovy dôchodcov, domovy pre zdravotne ťažko postihnutých, detské domovy).
• Liečba, výchova a resocializácia: Otázne, nakoľko tieto zariadenia riešia problém klienta.
• Obmedzenie, izolácia, represia: Väznice, utečenecké tábory, psychiatrické liečebne (ochrana spoločnosti pred kriminalitou).
• Ústavy s rekreačnou funkciou: Ozdravovne, sanatória, kúpele, rekondičné strediská.

Patologické javy v liečebnej ústavnej starostlivosti

• Citová deprivácia.
• Ponorková choroba (personál aj klienti nemajú súkromie).
• Šikanovanie klientov, skrytá agresia.
• Syndróm vyhorenia (časté v školstve, zdravotníctve, sociálnej práci).

Hospicová starostlivosť

Hospicová starostlivosť uspokojuje individuálne potreby v závere života (súkromie, zdravotné potreby, lekárska starostlivosť, duchovná starostlivosť, návštevy rodiny). Klient musí mať potvrdené, že je v terminálnom štádiu (6 mesiacov pred smrťou). Preferuje sa domáce prostredie pred nemocničným.

Dobrovoľníctvo

Dobrovoľníctvo má korene v kresťanstve. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990 a je založená na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí. Je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu života, posilňuje solidaritu a prispieva k životaschopnosti ekonomického života a tvorbe pracovných miest.

Základné princípy dobrovoľníctva

• Rešpektovanie práv bez ohľadu na rasu…
• Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.
• Podieľa sa na odkrývaní potrieb komunity.
• Snaha o zapojenie komunity do vlastných problémov (pomoc človeka človeku).
• Rast osobnosti, zručností, vedomostí, rozvoj osobnostných potenciálov, viera vo vlastné schopnosti a tvorivosť.
• Stimulácia spoločenskej zodpovednosti.

Nábor dobrovoľníkov

Určenie cieľovej skupiny obyvateľstva.

Realizácia náboru (stretnutia, plagáty).

Zaradenie dobrovoľníkov, zaškolenie a začlenenie do procesu, spätná väzba.

Typy dobrovoľníkov

• Pracujúci v organizácii bez nároku na odmenu.
• Odborníci poskytujúci špecifické služby za symbolickú odmenu (lekár, právnik, psychológ).
• Členovia správnych rád organizácií, ktorí nie sú honorovaní.

Najčastejšie formy pomoci v dobrovoľníctve

• Pomoc ľuďom v núdzi.
• Pomoc nemocniciam a sociálnym zariadeniam.
• Podpora školstvu a vzdelávaniu.
• Pomoc obciam a sídliskám.
• Ochrana životného prostredia.
• Pomoc krajinám postihnutým katastrofou.
• Podpora športovej a rekreačnej činnosti.
• Podpora kultúry a rekreačných činností.

Osobná asistencia

Potreba osobnej asistencie vznikla v USA po vojne vo Vietname. Hnutie Independent Living (IL) založil Ed Roberts.

Hlavné zásady hnutia IL

• Nezávislý spôsob života: Akceptácia vady, zvyšovanie sebadôvery, aktivácia a snaha za vlastné uplatnenie.
• Zabezpečenie základných potrieb.
• Vedenie detí s postihnutím k samostatnosti od útleho veku.
• Rovnaké príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zásadný odpor k systémom ústavných inštitúcií.
• Aktívna účasť osôb so zdravotným postihnutím na plánovaní a boji za svoje práva.

Osobná asistencia

Každý zdravotne ťažko postihnutý občan by mal mať osobného asistenta, ktorý mu pomôže realizovať aktivity, ktoré sám nemôže vykonávať, umožňuje mu nezávislý život a uspokojovanie jeho potrieb. Osobný asistent nemusí byť špecificky vyškolený, ale zodpovedný a skúsený.

Oblasti pôsobenia osobného asistenta

Nákupy, kozmetika, kaderník. Osobný asistent je rukami a nohami klienta.

4D osobnej asistencie

• Delimitácia: Nie je pracovne limitovaný časom.
• Deprofesionalizácia: Nemusí to byť profesionál, môže to byť aj žena z domácnosti.
• Demedikalizácia: Nie je to chorý človek a ak potrebuje ošetrenie, požiada asistenta, aby išli za lekárom.
• Dezinštitucionalizácia: Možnosť žiť vo vlastnom byte a organizovať si svoj život sám.

Význam rehabilitácie

Prevencia invalidity a jej dôsledkov.

Krátkodobá a dlhodobá (trvalé poškodenie, spojené s trvalým poškodením kvality života).

Členenie ucelenej (komprehenzívnej) rehabilitácie

• Rehabilitácia liečebná.
• Rehabilitácia pracovná.
• Rehabilitácia sociálna.
• Rehabilitácia pedagogická.

Liečebná rehabilitácia

Fyziatria, parafín, arteterapia, canisterapia, dietoterapia, liečebná telesná výchova, ergoterapia (liečba prácou).

Sociálna rehabilitácia

Vychádza z poznatkov o navrátení sociálnej spôsobilosti a kompetencií. Rozpracovali ju Jana Levická z Trnavy a Jesenský z Karlovky.

• Orientácia na potreby klienta.
• Orientácia na klienta ako na individualitu a jeho psychické potreby.
• Orientácia na zachovanie suverenity a podporovanie rastu a sebarealizácie klienta.
• Orientácia na image klienta (starostlivosť o vizáž a správanie).

Pracovná rehabilitácia

Najdôležitejšie je prekonávanie ergodefektivity (nedostatok pracovných návykov).

Príčiny ergodefektivity

• Neochota akceptovať svoju vadu a zmenenú pracovnú schopnosť.
• Neschopnosť rekvalifikácie.
• Pracovné ašpirácie výrazne predbiehajú možnosti a podmienky klienta.

Cieľom je navrátenie do pracovného procesu.

Pedagogická rehabilitácia

Zameriava sa na všetky vekové skupiny. Špeciálny pedagóg je zároveň aj špeciálny pracovník.

Všeobecné programy rehabilitácie

• Program akceptácie vady, asertivity a prevencie handicapov (pochopenie zmenenej kvality života, zameranie sa na zmenené životné možnosti).
• Program vyladenia partnerského a rodinného života (edukácia ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí stratili možnosť prirodzenou cestou založiť rodinu, o spôsoboch nadviazania vzťahov a plnohodnotného rodinného života).

Deinštitucionalizácia a nezávislý život

Moderná spoločnosť prináša zmeny a výzvy, na ktoré je potrebné reagovať. Prijatie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím zaručuje slobodnú voľbu, nezávislý život, rovnaké životné podmienky a právo na osobnú asistenciu. Podpora nezávislého života a osobnej asistencie je investíciou do sociálnej politiky, ktorá znižuje náklady na inštitucionálnu starostlivosť a nezamestnanosť a zlepšuje kvalitu života.

História a princípy deinštitucionalizácie

Začiatky deinštitucionalizácie v Európe siahajú do polovice 20. storočia. Hlavnou motiváciou je boj o dodržiavanie ľudských práv a proti izolácii. Presadzuje sa poskytovanie pomoci a podpory na komunitnej úrovni. Podstatou deinštitucionalizácie je postupné zrušenie inštitúcií a presun zdrojov na rozvoj alternatívnych foriem podpory.

Právo na nezávislý život

Právo na nezávislý život je základné ľudské právo, ktoré zdôrazňuje slobodu voľby, bývania, vzdelávania, práce, rozvoja sociálnych vzťahov a prístupu k zdrojom a podpore. Deinštitucionalizácia znamená zmenu systému poskytovania podpory pre ľudí odkázaných na pomoc iných.

Legislatívny rámec

Práva osôb so zdravotným postihnutím sú upravené v mnohých vnútroštátnych a medzinárodných dokumentoch. Medzi ne patrí Európska sociálna charta, Stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030, Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Výdavky na sociálnu politiku

Výdavky na sociálnu politiku v EÚ tvoria 22% HDP, z čoho v priemere 2.2% HPD je určená na oblasť zdravotného postihnutia. Slovensko v roku 2020 investovalo do oblasti zdravotného postihnutia 1,6% HDP.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Slovenská republika sa pripojila k celosvetovému trendu odstraňovania inštitucionálnej izolácie koncom roka 2011. Európsky parlament vyzýva na postupné zrušenie ústavnej starostlivosti a zabezpečenie prechodu na systém, ktorý umožní sociálnu účasť a služby v komunite.

Osobná asistencia ako ľudské právo

Osobná asistencia nie je privilégium, ale základné ľudské právo. Umožňuje osobám so zdravotným postihnutím plnohodnotne fungovať v spoločnosti. Všeobecný komentár č. 5 k nezávislému spôsobu života a začleneniu do spoločnosti vyžaduje, aby vlády poskytovali primerané podporné služby rodinným opatrovateľom. Osobnú asistenciu majú kontrolovať samotné osoby so zdravotným postihnutím.

Prekážky v prístupe k službám

Príliš často existujú služby teoreticky, ale ľudia so zdravotným postihnutím k nim nemajú prístup. Môže to byť spôsobené nedostupnými, nespravodlivými a netransparentnými postupmi. Dôležitý je individuálny prístup a zohľadnenie vôle a preferencií osoby.

Náklady na ústavnú starostlivosť

Ústavná starostlivosť je pre štát drahšia - celkové ekonomické náklady na jedného klienta v roku 2023 sú v priemere 1833,26 EUR.

Nezávislý život

Nezávislý život je právom každého na voľbu takej sociálnej služby, ktorá je pre neho adekvátna. Vhodnou podporou zo strany štátu aj človek s vážnym postihnutím môže ostať v pri...

Mentálne postihnutie a jeho charakteristiky

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách.

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok

Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Starostlivosť o mentálne postihnuté osoby

Jedno zo siedmych práv mentálne postihnutých klientov hovorí, že ak je to možné, mentálne postihnutý má žiť s vlastnou rodinou alebo v zariadení, ktoré rodinu plne nahradzuje, ktoré je podporované spoločnosťou a podmienky tohto zariadenia musia byť čo najviac podobné normálnemu životu. Náš domov sa preto snaží priblížiť normálnym rodinným podmienkam, v ktorých majú vyrastať všetky deti, o ktoré sa žiaľ vlastní rodičia z rôznych príčin nemôžu sami postarať.

Každý človek je bez ohľadu na svoj zjav človekom s úplnou ľudskou dôstojnosťou a neobmedzenými základnými právami. Má právo žiť v ľudskom spoločenstve a tu plne rozvíjať svoju osobnosť, schopnosti a potreby. Mentálne postihnuté osoby majú rovnaké potreby ako osoby zdravé. Preto je základným cieľom umožniť im rozsiahlu účasť na všetkých spoločenských vymoženostiach v spoločnom živote so zdravými ľuďmi a súčasne sa usilovať o to, aby ich spoločnosť uznávala a akceptovala ako osobnosti.

Denná rutina a bezpečnosť

Úroveň podpory, ktorú od vás vaša milovaná osoba potrebuje, závisí od jej mentálneho aj fyzického zdravia. Určite ste si všimli, že už nezvláda veci tak, ako zvykla predtým. Napríklad, možno viac zabúda. Alebo nestihne ísť na toaletu. Alebo má extrémne zmeny nálad. Ak sa u vašej milovanej osoby prejavujú tieto príznaky, táto časť je venovaná vám. Tu nájdete užitočné tipy o tom, ako sa lepšie postarať o milovanú osobu s inkontinenciou, ktorá je mentálne postihnutá.

Osobe s mentálnym postihnutím vo veľkej miere pomáha cítiť sa bezpečne, ak má svoju dennú rutinu. To platí obzvlášť pri výmene inkontinenčných produktov. Ak sa to deje v rovnaký čas každý deň, bude sa cítiť menej nervózne a viac uvoľnene. A zároveň pomáha, ak pri výmene hovoríte a robíte zakaždým rovnaké veci. Bude vedieť, čo ju/jeho v čase výmeny čaká. A pochopí, že je to súčasť denného programu spolu s jedlom, spánkom a ostatnými aktivitami, ako je napríklad pozeranie televízie. Ak nastane situácia, že budete musieť svoje opatrovateľské úlohy preniesť na inú osobu, bolo by dobré, aby pochopila vašu zaužívanú rutinu. Ak bude váš náhradný opatrovateľ pokračovať vo vašej rutine v rovnakom čase, vaša milovaná osoba sa bude cítiť lepšie.

Prispôsobenie prostredia

To sa líši v závislosti od stavu milovanej osoby a jej situácie. Ak dokáže sama prejsť do kúpeľne, zaistite jej voľný priechod. Pokúste sa vytvoriť čo najbezpečnejšie prostredie. Môžete tak urobiť prispôsobením okolia, zakúpením a nainštalovaním vhodných produktov a príslušenstva. Cieľom je zabezpečiť bezpečné a pohodlné využitie priestoru. Toto urobte čo najskôr:

• Prezrite podlahy v každej miestnosti, kde vaša milovaná osoba rada chodí. Nešmýkajú sa? Predstavujú nebezpečenstvo? Ak áno... - nainštalujte protišmykové podložky pod koberce a vyhoďte nerovné a roztrhané koberce. - položte protišmykové rohožky tam, kde je podlaha často vlhká, napríklad do kúpeľne a kuchyne.
• Upevnite podporné úchyty všade tam, kde ich vaša milovaná osoba potrebuje - napríklad pri toalete, v sprche alebo vo vani.
• Označte viditeľne dvere do kúpeľne veľkým označením. Môžete vymeniť toaletnú dosku za farebnú, aby bola viditeľnejšia.
• V kúpeľni alebo v spálni nainštalujte smetný kôš s vekom na použité inkontinenčné produkty. Vytvoríte tak príjemnejšiu atmosféru a odpadky vám nebudú zavadzať.
• Osoba, o ktorú sa staráte, môže preferovať oblečenie, ktoré vy alebo ona ľahko vyzlečiete, napríklad širokú sukňu a nohavice na gumu.

Osobná hygiena

Osobná hygiena je dôležitou súčasťou každodennej rutiny u každej osoby. Ak sa však staráte o osobu s fyzickým alebo mentálnym postihnutím, nie je udržiavanie hygienických potrieb také jednoduché a ľahké.

Ľudia trpiaci demenciu nie vždy spolupracujú a nie sú ochotní akceptovať zmeny. Z toho dôvodu si dodržiavanie zásad dobrej hygieny u milovanej osoby s mentálnym postihnutím vyžaduje veľa trpezlivosti. Je s ňou potrebné oveľa viac hovoriť a umývaniu venovať viac času. Ako iste viete, v staršom veku sa naša pokožka stáva citlivejšou a ľahko sa poškodí. Z tohto dôvodu potrebuje špeciálnu starostlivosť s jemnou hygienickou rutinou, ktorá predchádza podráždeniu pokožky a infekcii. A to obzvlášť v prípade, ak je vaša milovaná osoba inkontinentná - moč a stolica dokážu jej pokožke veľmi ublížiť. Dobrá hygiena u osôb v seniorskom veku nielenže chráni zdravie pokožky, ale zároveň ju upokojí a zabezpečí tak pocit čistoty, pohodlia, sviežosti a zdravia. A zároveň podporí jej sebavedomie.

Existujú tri kroky pri starostlivosti o jej pokožku: čistenie, obnova a ochrana. Je dôležité si zapamätať, že ľudia s demenciou nie sú nadšení zo zmien. Je možné, že nebudú chápať, prečo určité veci robíte - napríklad, prečo im pomáhate s inkontinenciou. Z toho dôvodu sú inkontinenčné TENA navrhnuté tak, aby boli na dotyk aj na pohľad ako bežná . Vďaka tomu sa milovaná osoba bude cítiť pohodlne pri ich výmene.

Strava a pitný režim

Niektoré osoby s inkontinenciou sa obávajú prijímať príliš veľa tekutín - zo strachu, že to zvýši ich potrebu močiť. A tak budú možno chcieť piť menej. Môže to byť problém - ich moč bude koncentrovanejší a bude predstavovať zdravotné riziko. Pokúste sa presvedčiť milovanú osobu, aby pila tak ako doteraz, podľa svojho pocitu smädu. Čas jedla je pre ňu veľmi dôležitý - nepredstavuje len výživné jedlo a nápoje, ale aj príležitosť tráviť čas s ostatnými. Je veľmi dobré, ak vy alebo aj priatelia a členovia rodiny jete spolu s ňou. Vaša spoločnosť a príležitosť na rozhovor a úsmev jej pomôžu cítiť sa fajn.

Sociálna interakcia a emocionálna podpora

Ak je vaša milovaná osoba mentálne postihnutá a má obmedzenú mobilitu, nebude schopná venovať sa záľubám, ktoré ju predtým tešili. Nech je však jej stav akýkoľvek, určite bude rada, keď ju budete držať za ruku, objímete alebo sa spolu porozprávate. Ak má osoba, o ktorú sa staráte, demenciu a zároveň trpí inkontinenciou, je to obzvlášť náročné.

Spoločenské vnímanie a definície

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať, že sú „iní“. V čom spočíva táto inakosť? Každá spoločenská doba má svoje ideály krásy a hodnoty, ktoré uznáva. V minulosti, aj v dnešnej dobe sú nastavené určité normy, podľa ktorých si ľudia vytvárajú svoje postoje. Byť mladý, krásny, bohatý, zdravý... byť vzdelaný, úspešný, mocný. Mohli by sme vymenúvať veľa rôznych prívlastkov. Koľko obmedzení majú týmito tzv. normami postavených ľudia s mentálnym postihnutím, ak ich začneme porovnávať s ideálmi krásy a úspešnosti. Väčšina zdravotných postihnutí prináša zo sebou aj určité fyzické symptómy, znaky. Nemať všetko súmerné, krásne znamená odlišovať sa. Mať určité limity, ktoré človeku zabránia dosiahnuť určité vzdelanie, urobiť istú kariéru v zamestnaní, byť úspešný, znamená odlišovať sa. Nedosiahneš normu, nie si normálny. Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu. Väčšina definícií, klasifikácií a charakteristík vychádza z medicínskeho modelu zdravotného postihnutia.

Prvá charakteristika sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, oslabená schopnosť krátkodobej pamäti, problémy s učením a problémy s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika vedie k deficitu schopnosti prispôsobiť sa niektorým alebo všetkým kultúrnym požiadavkám spoločnosti. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. K týmto schopnostiam patrí schopnosť komunikácie, sebestačnosti, sociálneho kontaktu, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.

Mentálne postihnutie nie je choroba. Jeho príčinou môže byť choroba, alebo môže byť spôsobená genetickými príčinami (napr. Downov syndróm). Môže byť spôsobená fyzickým poškodením mozgu v tehotenstve, v priebehu pôrodu alebo v priebehu života. Môže mať komplexné alebo psychologické príčiny. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len tie prípady, ak k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18 roku veku alebo v ktoromkoľvek veku. Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním ako i s pomocou okolia je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil.

Podľa Thorovej mentálne postihnutie je vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Poznávacie, rečové, pohybové a sociálne zručnosti, ktorých úroveň je možné samostatne merať štandardizovanými psychometrickými testami, sú proti priemeru výrazne znížené. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy s adaptáciou a flexibilitou myslenia. Mnohí autori sa nazdávajú, že mentálne postihnutie môže vzniknúť aj na báze nevhodných sociálnych, výchovných a kultúrnych podmienok, ktoré boli extrémne nevhodné, trvali dlhodobo, najmä v raných fázach vývinu dieťaťa.

Vašek a Bajo považujú za najvšeobecnejšiu Heberovu definíciu mentálnej retardácie, ktorá kladie hlavný dôraz na vyjadrenie podpriemerného vývinu všeobecnej inteligencie, i keď sa stotožňujú s tým, že stanovenie IQ dovoľuje zostaviť len prvú, orientačnú diagnózu, ktorá ani zďaleka nevyčerpáva podstatu, nepostihuje ostatné psychické funkcie a zložky osobnosti. Podľa Baja slovo retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie, čo vystihuje jednak vývojový aspekt poruchy, poškodenia a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je ustálené, definitívne, ukončené, nemenné.

Mentálne postihnutie sa v minulosti označovalo mnohými pojmami, ktoré sa v priebehu rokov stali dehonestujúcimi, sprofanovanými a stigmatizujúcimi. V roku 2009 bola zahájená prostredníctvom Special Olympics International a Best Buddies kampaň za "Ukončenie používania slova Retard". Ide o zvyšovanie povedomia spoločnosti o dehumanizujúcich a škodlivých účinkoch slova "retard" a na presvedčenie všetkých, aby prestali používať tzv. R-slovo.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia , prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.

Príčiny mentálneho postihnutia ako jednej z prejavov odchýlky, resp. postihnutie podmienené pôsobením teratogénnych vplyvov v prenatálnom veku vzniká prostredníctvom faktorov poškodzujúcich normálny vývin plodu v období tehotenstva. Jedná sa o fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období.

Podľa Lečbycha sa spolu s vytvorením prvých inteligenčných testov otvorila otázka vplyvu dedičnosti a prostredia a začalo sa predpokladať, že nameraný inteligenčný koeficient zostáva od detstva až do dospelosti stabilný, čo bolo zdrojom terapeutickej a rehabilitačnej skepsy. Neskôr sa názory sa obohatili o hľadisko psychologické a pedagogické. Začína sa pomalé odstraňovanie pesimizmu v terapii, rehabilitácii a vzdelávaní.

Americká asociácia pre mentálne postihnutie (ďalej len AAMR), dnes Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť (nedostatočnosť) charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. Obmedzenia sa týkajú hlavne adaptívnych schopností z oblasti pojmovej, praktickej a sociálnej inteligencie. AAMR identifikuje tri typy inteligencie: pojmovú, praktickú a sociálnu. Pojmová inteligencia sa určuje cez IQ testy. Praktická inteligencia je definovaná ako schopnosť udržovať a podporovať seba ako nezávislú osobu riadiacu bežné aktivity každodenného života.

Miera podpory a individuálny prístup

V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú takýto človek s mentálnym postihnutím potrebuje. Stupeň mentálneho postihnutia nám nič nepovie o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby.

Občasná podpora je typ podpory epizodického charakteru, osoba potrebuje podporu iba krátkodobo, v životných situáciách prechodného rázu (napr. Obmedzená podpora je časovo obmedzená, ale nie je už občasného charakteru. Rozsiahla podpora je priebežná (napr. denného rázu), potrebná aspoň v niektorom prostredí, kde sa človek pohybuje. Úplná podpora je charakterizovaná vysokou intenzitou. Človek ju potrebuje vo všetkých typoch prostredia a je celoživotného charakteru.

Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými osobnými črtami. Nik nie je dokonalý a v mnohých veciach potrebujeme väčšiu či menšiu podporu. Napriek tomu väčšina z nás predsa patrím k tým šťastnejším, na ktorých nik neukazuje prstom ako na „viac iných“, či dokonca „horších“. Študujúc definície mentálneho postihnutia, ktoré hovoria o znížení inteligencie rozličného stupňa v dôsledku organického poškodenia mozgu, prídeme na to, že beztak stále nevieme povedať, akí vlastne ľudia s mentálnym postihnutím sú. Podľa Mišovej pojmy ako „zníženie inteligencie“ či „poškodenie“ vo väčšine prípadov evokujú práve negatívne asociácie. Pritom hodnota IQ, ktorú stanoví inteligenčný test, nám nikdy nepovie, aký človek skutočne je. Ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi. Pokiaľ chceme vedieť, s akým človekom pracujeme, je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje. Ľudia s mentálnym postihnutím sú veľmi rôznorodou skupinou, spravidla v určitých veciach potrebujú viac podpory než ľudia bez postihnutia, avšak aj miera podpory sa líši od človeka k človeku. Ku každému je potrebné pristupovať individuálne. A to je jeden z najdôležitejších aspektov pri sociálnej práci s ľuďmi s mentálnym postihnutím. Akceptovať ich takých, akí sú a poskytnúť im takú mieru podpory, ktorá im umožní začlenenie a sebarealizáciu.

tags: #ustavna #starostlivost #pre #tazko #mentalne #postihnute