Článok zodpovie na otázku, ktorú si kladú najmä zamestnankyne počas obdobia čerpania materskej dovolenky, teda v čase, keď sa po pôrode starajú o narodené dieťa a zároveň majú možnosť počas tohto obdobia zlepšiť si rodinnú finančnú situáciu prácou na kratší pracovný čas alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Vzhľadom na to, že im v období materskej dovolenky vypláca príslušná pobočka Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Materské sa poskytuje poistenke z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa a inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku, resp. zároveň musí ísť o matku dieťaťa alebo iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku alebo otca dieťaťa ako iného poistenca, ktorý sa stará o dieťa v období do šiestich týždňov po pôrode. Nárok na materské sa posudzuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského.
Čo je materské a kto má naň nárok?
Materské je dávka nemocenského poistenia, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa tehotným ženám alebo ženám starajúcim sa o narodené dieťa. Upravuje ju zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne v § 48 a ďalších ustanoveniach. Na materské má nárok tehotná poistenkyňa, poistenkyňa starajúca sa o dieťa alebo iný poistenec, ktorý sa o dieťa osobne stará. Štandardná dĺžka materskej dovolenky je 34 týždňov od vzniku nároku.
Aby bolo priznané materské, musí poistenkyňa platiť nemocenské poistenie najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Môže teda pracovať aj prerušovane, na dohodu alebo vymeniť prácu, musí však splniť podmienku 270 dní platenia nemocenských odvodov. V prípade splnenia tejto podmienky má mamička nárok na vyplácanie materskej. Jej výška sa následne odvíja od výšky zaplatených odvodov.
Kto má nárok na materské:
- Zamestnanec
- Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
- Dobrovoľne nemocensky poistená osoba
- Osoba, ktorej vznikol nárok na materské po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Živnostníčka či živnostník nemajú nárok na materskú dovolenku, no po splnení podmienok upravených zákonom o sociálnom poistení môžu poberať dávku materské. Na úvod treba rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a vzťahuje sa len na ženy v postavení zamestnanca. Ide o voľno, ktoré poskytne zamestnávateľ svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, žiadna materská dovolenka neplatí (nedáva ju živnostník sám sebe), avšak po splnení podmienok môže byť aj živnostníkom vyplácané zo Sociálnej poisťovne materské. Poberať materské môže okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku.
Poznámka: V prípade, že sa otec stará o dieťa v období do šiestich týždňov po pôrode, poberať môže tzv. otcovské. Poskytovanie materského matke má veľa spoločných znakov s poskytovaním materského otcovi dieťaťa, napríklad čo sa týka rozhodujúceho obdobia, výpočtu dávky a podobne.
Podmienky vzniku nároku na materské
Pri vzniku nároku na materské musí zamestnankyňa splniť nielen základnú podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 ZSP a § 49 ods. 1 ZSP. Podľa § 48 ods. 1 ZSP základnou podmienkou vzniku nároku na materské počas obdobia určeného v ZSP je, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká podľa § 49 ods. 1 ZSP nárok na materské, ak bol v posledných dvoch rokoch pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem, vrátane obdobia prerušenia poistenia; započítavajú sa však ostatné obdobia vylúčené z rozhodujúceho obdobia. Započítava sa sem aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie, ak poistenka týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania, t. j. štúdium bolo úspešne ukončené, v Slovenskej republike alebo v zahraničí.
Jednou z podmienok, ktoré musí poistenka (zamestnankyňa) splniť, aby jej vznikol nárok na materské, je absencia príjmu zo závislej činnosti vyplateného za obdobie poberania materského. Ide o príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP). Rozhoduje, za aké obdobie je príjem zo závislej činnosti vyplatený, nie v akom období. Nárok na materské nevzniká, ak má poistenec nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na nemocenské poistenie.
Z ustanovení ZSP vyplýva, že v prípade striktnej a dôslednej aplikácie ustanovenia § 30 písm. b) ZSP by zamestnankyni pri súbehu výkonu práce, z ktorej plynie nárok na taký príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, a súčasného obdobia materskej dovolenky nemal vzniknúť nárok na nemocenskú dávku, ktorou je materské, pretože jej vzniká nárok na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 ZSP. alebo jej plynie príjem z iného právneho vzťahu a zároveň z iného právneho vzťahu jej vzniká nárok na materské podľa ZSP.
Prípadové štúdie a výnimky
Súbeh materskej a práce na dohodu
Poistenka, ktorá je zamestnancom v spoločnosti s r. o. od roku 2009, je od 15. 2. 2013 na materskej dovolenke, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne jej vypláca materské. Od 20. 5. 2013 do 30. 6. 2013 sa zamestnala u iného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s nárokom na pravidelný mesačný príjem. S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa podľa § 4 ZSP za zamestnanca na účely nemocenského poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZSP. Vzťahuje sa to aj na osobu pri výkone práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, pričom tejto osobe - zamestnancovi, vzniká vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP (neplatí to v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody uzatvorenej s poberateľmi dôchodkov, § 4 ods. 1 písm. a) a písm. c) ZSP).
Iná situácia vzniká, ak má zamestnankyňa počas materskej dovolenky vyplatený príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP. V takomto prípade ide o pracovnoprávny vzťah, z ktorého vzniká nárok na materské, ale aj vymeriavací základ za obdobie, v ktorom poistenec nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, preto zaniká nárok na materské.
Pre posúdenie, či zamestnankyňa splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku - podmienku absencie príjmu, nie je podstatné, kedy jej bol príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, vyplatený, ale za aké obdobie bol vyplatený.
Poistenka sa v období poberania materského (vyplácaného z povinného poistenia zamestnanca v pracovnom pomere) zamestná na základe dohody o vykonaní práce. Zaniká jej nárok na materské? Nárok na materské v takomto prípade poistenke nezaniká. Zamestnávateľ, u ktorého pracuje na základe dohody o vykonaní práce, ju prihlási na sociálne poistenie, ale poistné za ňu a zamestnávateľa (s výnimkou poistenia na úrazové poistenie) neplatí, pretože v čase poberania materského má vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné na garančné poistenie. Nepovažuje sa za povinne dôchodkovo poistenú osobu, poistné na dôchodkové poistenie za ňu naďalej automaticky platí štát.
Nepeňažný príjem a materské
Rovnaká situácia nastáva aj vtedy, ak poistencovi v období, v ktorom má nárok na materské, vzniká vymeriavací základ v dôsledku nároku na nepeňažný príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Napríklad, ak zamestnávateľovi vzniká podľa ZDP povinnosť dodaniť tejto zamestnankyni nepeňažný príjem zo závislej činnosti vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely.
SZČO a materské
V prípade osoby, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“), alebo v prípade osoby, ktorá je dobrovoľne poistená podľa ZSP, sa absencia príjmu počas poberania materského neskúma. To znamená, že ak ste si ako podnikateľka platila nemocenské poistenie a štát vám začne „materské“ vyplácať, môžete naďalej podnikať. Ako podnikateľka tak môžete vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti, a to osobne alebo s pomocou zamestnancov či iných podnikateľov.
Nárok na poberanie materského vzniká od začiatku 8. až 6. týždňa pred pôrodom (podľa vašej voľby) a trvá 34 týždňov (ak ste osamelá, trvá 37 týždňov a ak sa vám narodia dve alebo viaceré deti, trvá 43 týždňov). Suma, ktorú od štátu dostanete, závisí od výšky povinného alebo dobrovoľného nemocenského poistenia - čím viac odvádzate, tým vyššia bude peňažná pomoc v materstve. Ako SZČO počas poberania materského nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie a nie ste povinná platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V zdravotnom poistení u vás totižto dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia - štát a vy ako SZČO - a preto sa na vás nevzťahuje ani minimálny vymeriavací základ. V ročnom zúčtovaní sa vám teda zdravotné poistenie vypočíta podľa vašich skutočných príjmov z podnikania a takisto naň budete platiť preddavky podľa vašich skutočných príjmov z podnikania.
Práca popri materskej: Základné pravidlá a obmedzenia
Materské je vyplácané na základe aktuálnej pracovnej zmluvy, prípadne aktívnej živnosti. A tu sa dostávame k jedinej podmienke, ktorá obmedzuje práce-chtivé mamičky na materskej dovolenke: Nie je dovolené pracovať a zároveň poberať materskú z JEDNEJ PRACOVNEJ ZMLUVY. Nie je možné z jednej pracovnej zmluvy čerpať materské a zároveň z nej poberať plat.
Existuje však legálna možnosť, ako ostať u jedného zamestnávateľa, poberať materskú a pritom pracovať. A to podpísať so zamestnávateľom zmluvu na INÚ pracovnú pozíciu. Nielenže teda mamička nesmie pracovať na rovnakú zmluvu, nesmie pracovať ani na rovnakej pozícii. V prípade, že sa so zamestnávateľom dohodne na novej pracovnej zmluve, tú starú rušiť nemusí.
Druhá legálna možnosť, ako si privyrobiť počas materskej dovolenky, je uzatvoriť pracovnú zmluvu u iného zamestnávateľa. V pôvodnom zamestnaní výpoveď mamička dávať nemusí. Rovnako môže zmluvu uzavrieť na dobu určitú, neurčitú či na dohodu. V týchto dvoch prípadoch nedôjde ku kolízii vyplácania materského z vymeriavacieho základu vyplývajúceho z jedného pracovného pomeru a novovzniknutého pracovného pomeru, z ktorého nevzniká vymeriavací základ.
Gynekológ vysvetľuje materskú a rodičovskú dovolenku v Amerike
Práca na dohodu počas materskej
Pracovný pomer môže byť uzavretý aj na dohodu. A to u súčasného zamestnávateľa na inú pracovnú pozíciu alebo u nového zamestnávateľa. Pre mnohé mamičky je práca na dohodu práve výhodnejšia na skĺbenie s rodičovskými povinnosťami. Navyše za mamičku počas trvania materskej dovolenky odvody platí štát, preto zamestnávateľ neplatí odvody v plnej výške, platí iba odvody na úrazové poistenie. Počas poberania materského nemôžete vykonávať tú istú prácu u rovnakého zamestnávateľa, z ktorej sa vám počíta materské. Môžete ale u neho vykonávať prácu na inom pracovnom úseku, alebo môžete pracovať pre iného zamestnávateľa, a to tak na skrátený alebo na plný pracovný úväzok. Avšak pozor, musí byť splnená podmienka riadnej starostlivosti o dieťa na dennej báze. Preto je vhodnejšie napríklad uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti, alebo dohodu o vykonaní práce a pracovať najmä z domu.
Dohoda a nárok na materskú
Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Ku dňu, kedy si žiadate o materské, Vám nemocenské poistenia trvá alebo ste v tzv. ochrannej lehote. Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ. Ak si nárok na materské uplatňujete až po skončení dohody (napríklad v ochrannej lehote z dohody), zamestnávateľ Vám tlačivo nepotvrdzuje. Aby ste mali nárok na materskú z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. To zistíte ľahko, opýtate sa mzdovej účtovníčky alebo sa pozriete na výplatnú pásku. Ešte raz zopakujem, z dohody sa Vám musí odvádzať poistné na nemocenské poistenie, vtedy ste nemocensky poistená. Nárok na materskú dovolenku však majú IBA zamestnankyne (pracovný pomer). Pri dohodároch sa táto možnosť nespomína. Obvykle sa dohoda s blížiacim sa termínom materskej ukončuje. Zamestnávateľ vtedy dohodárku zo Sociálnej poisťovne odhlási. Rovnako ako ostatné zamestnankyne.
Žiadateľka alebo žiadateľ musia mať aspoň 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu - presne ten istý limit platí pre zamestnancov aj dohodárov. Do počtu dní sa započítava každé obdobie, v ktorom zamestnávateľ skutočne odviedol poistné z dohody, prípadne obdobie dobrovoľného poistenia či predošlých zamestnaní. Denný vymeriavací základ, z ktorého sa materské pri dohode počíta, vzniká tak, že Sociálna poisťovňa spočíta všetky vymeriavacie základy z dohody za predchádzajúci kalendárny rok a vydelí ich počtom dní tohto roka. Keďže odmena z dohody môže kolísať, mesiace bez zárobku znižujú priemer a konečná dávka potom klesá.
Štandardná doba poberania je 34 týždňov pri jednom dieťati, 37 týždňov pre osamelého rodiča a 43 týždňov pri viacnásobnom pôrode. Na materské možno nastúpiť najskôr osem a najneskôr šesť týždňov pred plánovaným termínom pôrodu, pričom dátum vždy potvrdzuje gynekológ.
Vymeriavací základ z dohody je súčtom brutto odmien, z ktorých zamestnávateľ odvádzal poistné na nemocenské poistenie. Ak dohodár zarábal napríklad stabilných 400 € mesačne, jeho ročný základ je 4800 €. Po vydelení 365 dňami vznikne denný vymeriavací základ 13,15 €. Materské pri dohode tak dosiahne 9,86 € za deň, čo predstavuje približne 300 € mesačne. Horný strop dávky sa mení vždy 1. januára podľa priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak ročný príjem z dohody presahoval limit, do výpočtu sa zarátajú len príjmy do výšky tohto stropu; peniaze nad limit dávku nezvyšujú.
Ak dohoda skončí pred nástupom na materské, dohodár zostáva v ochrannej lehote. Štandardne trvá 42 dní, avšak pre ženu, ktorej poistenie zaniklo počas tehotenstva, sa automaticky predlžuje na osem mesiacov.
Pri súbehu viacerých dohôd alebo kombinácii pracovného pomeru a dohody vzniká samostatné nemocenské poistenie z každého zdroja. Sociálna poisťovňa preto vypočíta denný vymeriavací základ z každého poistenia zvlášť a sumy materského spočíta. Formulár „Žiadosť o materské“ vystavuje gynekológ najskôr osem týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu. Dohodár ho predloží Sociálnej poisťovni; zamestnávateľ potvrdí výšku vymeriavacieho základu z dohody a doplní informácie o trvaní poistenia. Sociálna poisťovňa následne rozhodne do 30 dní. Ukončenie alebo prerušenie dohody počas čerpania dávky už priznanú výšku neovplyvní.
Práva a povinnosti dohodárov
Dohodár má nárok na rovnaké víkendové, nočné či sviatočné príplatky ako zamestnanec pracujúci na trvalý pomer, ale bez príplatku za nadčas. Pri dohode o vykonaní práce je možné odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Pri dohodách tiež platí, že sa nemôžu uzatvárať na činnosti chránené autorským zákonom. Dohodárom firma nemôže nariadiť pracovnú pohotovosť ani nadčasy. Mladí ľudia do 15 rokov veku alebo aj starší, ktorí ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku, môžu robiť len ľahké práce. Pri dohodách platí minimálna mzda. Dohodári majú nárok aj na príplatky za prácu. Tie sa vyplácajú, ak niekto pracuje v sobotu, nedeľu, cez noc a počas sviatku. Pri klasickej práci na základe dohody o pracovnej činnosti sa mzda vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca.
Nevýhody práce na dohodu
Pri nepravidelnom príjme nemá dohodár nárok na nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Dohodári nemajú nárok na platenú dovolenku, odstupné ani príplatok za nadčasovú prácu. Odpracovaný limit je 350 hodín ročne, 10 alebo 20 hodín týždenne. Pri dohode o vykonaní práce dostane zamestnanec odmenu až po odovzdaní výsledku práce.
Odvody pri práci na dohodu
Práca na dohodu má svoje špecifiká aj pri platení odvodov. Rozdiel v ich výbere je hlavne v tom, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Dohodárom sa strhávajú odvody v rovnakej výške ako pri zamestnancoch. Pravidelný príjem je typický pre dohody o pracovnej činnosti. Na druhej strane nepravidelný príjem sa vypláca spravidla pri dohode o vykonaní práce. Minimálna platba povinného sociálneho poistenia v roku 2026, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj nemocenské poistenie pre SZČO, je 303,11 eura. Minimálna platba dobrovoľného sociálneho poistenia v roku 2026, v ktorom je takisto zahrnuté aj nemocenské poistenie, je 321,39 eura. Pokiaľ ide o povinné sociálne poistenie SZČO, ktoré nepresiahli stanovenú hranicu príjmov a nevzniklo im povinné sociálne poistenie vypočítavané z riadneho vymeriavacieho základu, tak v roku 2026 platia povinné sociálne poistenie vo výške 131,34 eura vypočítavané z tzv. „osobitného vymeriavacieho základu“.
Odvodová úľava pre študentov a dôchodcov
Ušetriť na odvodoch môžu študenti a dôchodcovia, ktorí si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak študent alebo penzista zarobí z dohody menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy žiadne sociálne odvody. Odvody sa potom platia len zo sumy, ktorá presiahne stanovenú hranicu 200 eur. Túto výhodu si môžu uplatniť vždy len pri jednom zamestnávateľovi. Vďaka odvodovej úľave môžu na dohodu pracovať aj predčasní penzisti. Ak nezarobia viac ako 2 400 eur ročne, môžu poberať súčasne predčasnú penziu i plat.
Podnikanie počas materskej dovolenky
Počas trvania materskej dovolenky môže mamička živnostníčka pokračovať vo svojej živnosti, prípadne v slobodnom povolaní. Pri živnosti sa totižto berie do úvahy celé obdobie podnikania (kalendárny rok), za ktoré sa podáva daňové priznanie a z neho sa následne vypočítavajú dane a odvody. Navyše je pre mnoho podnikateliek nemožné zavrieť napríklad obchod alebo zrušiť výrobu na obdobie trvania materskej dovolenky. Počas tohto obdobia je mamička oslobodená od platenia odvodov. Toto však neplatí pri prechode na rodičovskú dovolenku, tam už si treba dať pozor na vzniknutú povinnosť platenia odvodov.
Mamička na materskej dovolenke, ktorá bola predtým riadne zamestnaná, prípadne jej pracovný pomer stále trvá, si môže otvoriť živnosť a začať podnikať. Navyše je prvý rok každý živnostník oslobodený od platenia odvodov. Živnosť je ideálnym riešením pre mamičky na materskej dovolenke, ktoré si chcú rozbehnúť svoje vlastné podnikanie. Počas poberania materskej môžete tiež naďalej podnikať ako SZČO. Aj v tomto prípade je však potrebné, aby ste boli poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, inak nárok na materské nemáte.
Rodičovský príspevok a práca
Po skončení materskej žena plynulo prechádza na rodičovskú dovolenku a môže začať poberať rodičovský príspevok. Ak ho začne poberať, môže zároveň s ním tiež pracovať. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník automaticky. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom. Sumy rodičovského príspevku sa menia v nadväznosti na zmenu životného minima pre daný rok. Výška je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od skutočnosti, či oprávnenej osobe pred vznikom nároku na rodičovský príspevok bolo, resp. nebolo vyplácané materské.
Rodičovský príspevok sa obvykle poberá do troch rokov veku dieťaťa. Platia však výnimky, kedy je jeho poberanie možné do šiestich rokov veku, napr. ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník.
Rodičovský príspevok je pre každého. Nezáleží na tom, či si platíte alebo neplatíte nemocenské poistenie. Výška príspevku je 364,80 eura mesačne, ak sa vám predtým nevyplácalo materské, a 500,10 eura mesačne, ak sa vám pred poberaním rodičovského príspevku vyplácalo materské. Ak sa vám narodilo viac detí súčasne, tak uvedené sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Na „rodičovskej“ môžete ako SZČO naďalej podnikať. Na to, aby vám naďalej trval nárok na poberanie rodičovského príspevku, postačuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku. V súvislosti s podnikaním žiadna podmienka nie je a preto nie je potrebné, aby ste svoju podnikateľskú činnosť prerušili alebo zrušili. Ako SZČO poberajúca rodičovský príspevok máte v platení sociálneho poistenia a zdravotného poistenia výhodu v tom, že vlastne vykonávate podnikanie ako vedľajšiu činnosť. V období nároku na rodičovský príspevok sa vám povinné sociálne poistenie prerušuje len vtedy, ak čestne vyhlásite Sociálnej poisťovni, že nevykonávate podnikateľskú činnosť. Ak ďalej budete podnikať, pretrvávajúce povinné sociálne poistenie budete musieť platiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, tak počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov.
Výhody a nevýhody práce popri materskej dovolenke
Výhody:
- Zlepšenie rodinného rozpočtu: Práca popri materskej môže pomôcť zlepšiť rodinný rozpočet.
- Udržanie profesijných zručností: Naviac si môžete udržať svoje profesijné zručnosti a nepretrhnúť kontakt so svojim zamestnávateľom.
- Udržanie kontaktu s pracovným trhom alebo postupné budovanie vlastného podnikania.
- Príjem navyše do domácnosti.
Nevýhody:
- Strata nároku na materské dávky: Ak matka pracuje u toho istého zamestnávateľa a vykonáva rovnakú prácu ako pred materskou, môže stratiť nárok na materské dávky.
- Stres a únava: Skĺbenie práce a starostlivosti o dieťa môže byť v niektorých prípadoch náročné a stresujúce (napr. pri zdravotných problémoch dieťaťa).
- Menej času s dieťaťom: Ak práca zaberá veľa času, skrátia sa chvíle, kedy môžete stráviť kvalitný čas s dieťaťom a rodinou.
- Ak je starostlivosť o dieťa náročná a žena nemá dostatok podpory, môže práca naviac spôsobovať stres alebo únavu.
Ako si vybrať správnu prácu a organizovať čas?
V prvom rade si treba uvedomiť koľko máte času. Máte čas len počas spánku dieťaťa? Alebo viete pracovať aj keď ho máte pri sebe? Či ani jedno a máte čas až večer, keď je už všade kľud? Ak máte málo času, hľadajte takú prácu, ktorá nevyžaduje fixné hodiny. Pri hľadaní práce nevyužívajte iba portály, skupiny a fóra, ale skontaktujte aj bývalých kolegov a známych, či náhodou nevedia o flexibilnej práci, ktorú môžete robiť aj z domu.
Tipy na organizáciu času:
- Naplánujte si deň vopred - večer si pripravte zoznam úloh na nasledujúci deň.
- Použite aplikácie ako Google Calendar, Todoist alebo Trello na organizáciu úloh.
- Každý deň si určite tri najdôležitejšie úlohy a vyriešte ich ako prvé.
- Pracujte v blokoch - ideálne je prispôsobiť si ich k času, kedy sa dieťa hrá alebo spí.
- Nebojte sa robiť kompromisy, delegujte úlohy a zapojte partnera, aby pomohol s domácnosťou alebo starostlivosťou o dieťa.
Práca z domu vs. dochádzanie:
- Práca z domu: Výhodou je časová flexibilita, úspora času a peňazí za dopravu a stravu. Nevýhodou sú vyššie nároky na sebadisciplínu a ťažšie oddelenie práce od súkromia.
- Dochádzanie do kancelárie: Výhodou je oddelenie práce od súkromia a potenciálne vyšší plat. Hoci dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru poskytujú flexibilitu, zároveň kladú na zamestnávateľa aj zamestnanca povinnosť odvádzať poistné na nemocenské poistenie vždy, keď z odmeny nevzniká zákonná výnimka.