Sociálna práca predstavuje náročnú, no zároveň veľmi dôležitú profesiu, ktorá si vyžaduje nielen teoretické znalosti, ale aj praktické skúsenosti a osobnostné predpoklady. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v pomoci jednotlivcom, rodinám a komunitám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Cieľom tohto článku je priblížiť realitu práce sociálneho pracovníka, s dôrazom na terénnu sociálnu prácu a špecifické výzvy, ktorým čelia sociálni pracovníci v rôznych oblastiach.
Úvod do problematiky sociálnej práce
Sociálna práca je profesia, ktorá sa zameriava na pomoc ľuďom pri riešení ich sociálnych, ekonomických a osobných problémov. Sociálni pracovníci pracujú v rôznych prostrediach, ako sú zdravotnícke zariadenia, školy, úrady, komunitné centrá a terén. Ich úlohou je poskytovať podporu, poradenstvo a sprevádzanie klientom s cieľom zlepšiť ich životné podmienky a umožniť im plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.
Medzinárodná federácia sociálnej práce (IFSW) definovala v roku 2014 v Melbourne jej globálne vymedzenie: „Sociálna práca je praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu a rozvoj, sociálnu kohéziu, empowerment a slobodu ľudí.“ Odkaz tejto nadnárodnej definície je silný s jasnými hodnotami.
Patrí k takzvaným pomáhajúcim profesiám. Táto jej základná charakteristika („pomoc človeku v živote“) determinuje aj pôsobenie sociálneho pracovníka. Výkon sociálnej práce vyžaduje od sociálneho pracovníka okrem iného najmä pochopenie a uplatňovanie hodnôt prispievajúcich k upevňovaniu sociálnej spravodlivosti a k sociálnej súdržnosti.
Vyššie uvedená definícia pokračuje menovaním pilierov, na ktorých sociálna práca stojí. Sú nimi: sociálna spravodlivosť, ľudské práva, kolektívna zodpovednosť a rešpektovanie odlišností. Spravodlivo nastavený sociálny systém, dodržiavanie solidarity a slobody a rešpekt voči sebe sú princípy presahujúce vedný odbor sociálnej práce. Stoja za osvojenie nami všetkými.
Profesionalizácia sociálnej práce
Na Slovensku prechádza sociálna práca procesom profesionalizácie. Profesionalizácia sociálnej práce je podmienená zdokonalením systému vzdelávania sociálnych pracovníkov po obsahovej i organizačnej stránke.
V tejto súvislosti „je dôležité si uvedomiť, že pri riešení akejkoľvek sociálnej situácie je ťažiskom sociálno-výchovné pôsobenie. Táto skutočnosť sa musí odraziť pri koncipovaní vzdelávacieho obsahu. Aj keď vedomosti a zručnosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho chápania sociálnej práce, je zrejmé, že profesionalizácia sociálnej práce predpokladá spoluprácu všetkých zainteresovaných inštitúcií.
Ukazuje sa naliehavá potreba zavedenia do praxe sociálnej práce už spracovaných štandardov (profesijných, akreditačných i viazaných na zamestnávanie sociálnych pracovníkov). Od procesu profesionalizácie sa očakáva okrem iného zvyšovanie informovanosti verejnosti o sociálnej práci ako profesii a zvyšovanie jej kreditu. K zmene statusu tejto profesie je možné dospieť len systematickým úsilím všetkých zainteresovaných - od ústredných orgánov štátnej správy až po samotných sociálnych pracovníkov.
Aj keď je pre sociálnu prácu dôležité mať jasné ciele a metódy, je nevyhnutné riešiť tieto kľúčové otázky:
- Zviditeľnenie profesijných organizácií sociálnych pracovníkov
- Široká odborná diskusia o niektorých dôležitých otázkach
- Zdokonaľovanie príslušnej legislatívy v spolupráci s odborníkmi z praxe a akceptovaním ich názorov a pripomienok v konečnom znení právnych noriem
- Vytvorenie príslušných databáz informácií s pružným systémom aktualizácie údajov pre potreby sociálnych pracovníkov.
Terénna sociálna práca: Realita v praxi
Terénna sociálna práca predstavuje špecifickú formu sociálnej práce, ktorá sa vykonáva priamo v prostredí klienta. Terénni sociálni pracovníci navštevujú klientov v ich domovoch, komunitách a iných miestach, kde sa stretávajú s ich problémami a potrebami. Cieľom terénnej sociálnej práce je poskytnúť klientom pomoc a podporu priamo v ich prirodzenom prostredí, čo umožňuje lepšie pochopenie ich situácie a efektívnejšie riešenie ich problémov.
Ako vyzerá deň terénneho sociálneho pracovníka?
Deň terénneho sociálneho pracovníka je rôznorodý a nepredvídateľný. Náplň práce závisí od potrieb klientov a špecifík danej komunity. Medzi najčastejšie činnosti terénneho sociálneho pracovníka patria:
- Návštevy klientov v ich domovoch: Cieľom návštev je zhodnotiť životnú situáciu klienta, identifikovať jeho potreby a poskytnúť mu poradenstvo a podporu.
- Sprevádzanie klientov na úrady, k lekárovi a do iných inštitúcií: Terénny sociálny pracovník pomáha klientom orientovať sa v systéme sociálnej pomoci a zabezpečiť im prístup k potrebným službám.
- Poskytovanie krízovej intervencie: V prípade akútnych krízových situácií, ako sú domáce násilie, ohrozenie detí alebo psychické problémy, terénny sociálny pracovník poskytuje okamžitú pomoc a podporu.
- Práca s komunitou: Terénny sociálny pracovník sa aktívne zapája do života komunity, organizuje komunitné aktivity a podporuje rozvoj sociálnych sietí.
- Administratívna práca: Súčasťou práce terénneho sociálneho pracovníka je aj vedenie dokumentácie, písanie správ a komunikácia s inými inštitúciami.
Najčastejšie problémy riešené v teréne
Terénni sociálni pracovníci sa stretávajú s rôznymi problémami, ktoré ovplyvňujú život klientov. Medzi najčastejšie patria:
- Záškoláctvo: Terénni sociálni pracovníci spolupracujú so školami a rodinami pri riešení problémov so záškoláctvom a podporujú vzdelávanie detí.
- Umiestňovanie detí do detských domovov: V prípadoch, keď je ohrozené zdravie alebo vývoj dieťaťa, terénny sociálny pracovník spolupracuje s úradmi a súdmi pri umiestňovaní detí do detských domovov alebo iných foriem náhradnej starostlivosti.
- Finančné problémy: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom orientovať sa v systéme sociálnych dávok a hľadať možnosti na zlepšenie ich finančnej situácie.
- Bývanie: Terénni sociálni pracovníci pomáhajú klientom pri hľadaní vhodného bývania a riešení problémov s bývaním.
- Závislosti: Terénni sociálni pracovníci poskytujú poradenstvo a podporu klientom so závislosťami a sprostredkúvajú im prístup k liečebným programom.
- Domáce násilie: Terénni sociálni pracovníci poskytujú pomoc a ochranu obetiam domáceho násilia a spolupracujú s políciou a inými inštitúciami pri riešení týchto situácií.
Výzvy a ťažkosti v terénnej práci
Práca terénneho sociálneho pracovníka je náročná nielen fyzicky, ale aj psychicky. Sociálni pracovníci sa denne stretávajú s ľudským utrpením, chudobou a bezmocnosťou. Sú vystavení stresu, emocionálnemu vyčerpaniu a riziku syndrómu vyhorenia. Okrem toho, práca v teréne môže byť aj nebezpečná, najmä v rizikových komunitách.
Sociálny pracovník má rešpektovať a uvedomiť si, prečo vlastne je sociálnym pracovníkom. Kde je jeho schopnosť vcítiť sa, rozumieť, chápať, podporovať a pomáhať? Otázka je komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Humanizácia kontaktu sociálny pracovník - klient je podmienená humanizáciou celej spoločnosti.
Situácia je taká, že jednotlivec žije len vo svojom mikrokozme, obklopený svojimi starosťami, problémami, požiadavkami. Človek prestáva komunikovať s iným človekom, blízki sa stávajú cudzími, zrýchľujúce sa tempo života, stupňujúce sa požiadavky spôsobujú zmeny priorít, hodnotového rebríčka, kde vzťahy s inými klesajú na čoraz nižšiu úroveň. Ide tu o bludný kruh jednotlivec - spoločnosť.
Spoločnosť sa môže stať humánnejšou vtedy, ak každý jej člen bude mať možnosť uspokojovať svoje potreby. Ak táto možnosť zlyháva, jedinec potrebuje pomoc - okrem iných odborníkov aj pomoc sociálneho pracovníka, aby sa dokázal spamätať a vzchopiť. Túto skutočnosť by mali chápať aj pracovníci úradov práce a napriek vlastným problémom by mali zostávať profesionálni - uvedomiť si, že klient nie je len poradové číslo, že klient nemôže za to, že sa niečo nevydarilo a tak mám zlú náladu. Mali by byť profesionálni za každú cenu, učiť sa niesť zodpovednosť za iných - aj za svojich klientov. V konečnom dôsledku - keby pribúdalo takýchto profesionálov, nielen v oblasti sociálnej práce, bol by život jednoduchší, pokojnejší a humánnejší. Je len na každom z nás, ako sa chopíme svojej profesie a či ju budeme chápať ako poslanie.
Zákony a predpisy v sociálnej práci
Sociálni pracovníci musia ovládať relevantné zákony a predpisy, ktoré upravujú ich prácu a práva klientov. Medzi najdôležitejšie patria:
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele: Tento zákon upravuje práva a povinnosti štátu pri ochrane detí, ktoré sú ohrozené alebo sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
- Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Tento zákon upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb a práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb.
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci: Tento zákon upravuje podmienky výkonu sociálnej práce a zriadenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.
Sociálna práca s rómskym etnikom: Špecifické výzvy
Práca s rómskym etnikom predstavuje špecifickú oblasť sociálnej práce, ktorá si vyžaduje kultúrnu citlivosť, trpezlivosť a ochotu pracovať v náročných podmienkach. Terénni sociálni pracovníci, ktorí pracujú s rómskymi komunitami, sa stretávajú s problémami ako sú chudoba, nezamestnanosť, nízke vzdelanie, diskriminácia a sociálne vylúčenie. Ich úlohou je pomáhať rómskym rodinám a jednotlivcom prekonávať tieto prekážky a integrovať sa do spoločnosti.
Dôležitosť vzdelávania a supervízie
Vzhľadom na náročnosť a komplexnosť práce sociálneho pracovníka je nevyhnutné, aby sociálni pracovníci mali kvalitné vzdelanie a neustále sa vzdelávali v nových poznatkoch a metódach sociálnej práce. Dôležitá je aj supervízia, ktorá umožňuje sociálnym pracovníkom reflektovať svoju prácu, riešiť problémy a predchádzať vyhoreniu.
Vzdelávanie sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení
Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti. Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov.
Na samotnom počiatku výskumu bolo cieľom nájsť konkrétne informácie ohľadom vzdelávania sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení, doma i v zahraničí. Ako prvé sme oslovili vzdelávacie inštitúcie, a to Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a Asociáciu vzdelávateľov sociálnej práce. V Inštitúte ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej dobe neprebieha žiaden akreditovaný kurz v oblasti problematiky civilizačných ochorení. Táto inštitúcia však nevylúčila možnosť, že sa touto problematikou bude v budúcnosti zaoberať, vzhľadom na celosvetový rozmach civilizačných ochorení a potrebou vzdelávania sociálnych pracovníkov v tejto problematike, ktorú je potrebné riešiť. Asociácia vzdelávateľov SP nám nevedela poskytnúť žiadne relevantné informácie. Nepoznajú inštitúcie od výskumných po vzdelávacie, ktoré by sa touto problematikou zaoberali. Ďalej táto inštitúcia uviedla, že otázkam civilizačných chorôb v kontexte sociálnej práce sa venuje jedine VŠZaSP sv. Alžbety.
Na základe tvrdenia tejto asociácie sme zistili, že 15. novembra 2019 v Michalovciach prebiehala na tejto vysokej škole VI. Medzinárodná vedecká konferencia „Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení“, kde sa zaoberali danou problematikou. Tejto konferencie sa zúčastnilo 200 účastníkov, a to vysokoškolskí pedagógovia z VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, LFUK v Bratislave, LFUPJŠ v Košiciach, SZÚ v Bratislave, Trnavskej univerzity, Prešovskej univerzity, Karlovej univerzity a Husitskej Teologickej fakulty v Prahe, lekári, zdravotné sestry, sociálni pracovníci, vedeckí pracovníci, nutriční terapeuti, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci. Na konferencii odzneli aj prednášky zahraničných prednášajúcich z Poľska a Ukrajiny.
Zahraničné poznatky
Zo zahraničných prednášajúcich sme v rámci nášho výskumu oslovili doc. MUDr. Ivana Mironyuka PhD. z Užhorodu, ktorý nám ochotne poskytol relevantné informácie k téme nášho výskumu v problematike civilizačných ochorení. Isté obdobie pôsobil v pracovnej skupine Ministerstva zdravotníctva Ukrajiny pre personálnu politiku v oblasti zdravotnej starostlivosti, ktorá navrhla zavedenie novej špecializácie na Ukrajine, konkrétne sociálneho pracovníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tento návrh ukrajinská vláda zatiaľ neprijala. Táto téma je podľa jeho názoru málo pertraktovaná. Prikláňa sa k názorom ďalších odborníkov, ktorí tvrdia, že účasť sociálnych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti naďalej rásť a rozširovať sa. Zapájanie sa sociálnych pracovníkov ako členov multidisciplinárnych rehabilitačných tímov v zdravotníckych zariadeniach, zavedenie pracovných pozícií sociálnych pracovníkov na plný úväzok v zdravotníckych zariadeniach narkologického, psychiatrického, tuberkulózneho profilu je už dnes každodennou praxou a v budúcnosti sa rozšíri iba do ďalších špecializácií a všeobecných klinických inštitúcií. Preto je dnes potrebné zmeniť prístupy k príprave sociálnych pracovníkov v tvorbe systému vzdelávania sociálnych pracovníkov týkajúcich sa špecializácií klinickej a zdravotnej sociálnej práce s praktickým výcvikom v zdravotníckych zariadeniach. Silnou výzvou pre systémy zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia je obohatiť štúdium sociálnych pracovníkov na vysokých školách v oblasti civilizačných ochorení.
V Českej republike sme oslovili vzdelávaciu inštitúciu MOUSOU, ktorá poskytuje akreditované kurzy pre sociálnych pracovníkov, no rovnako ako aj Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku, nedisponujú takýmto typom kurzu pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Ďalej sme oslovili dve občianske združenia. Prvou voľbou bol Zväz postihnutých civilizačnými ochoreniami SR, uviedli, že momentálne nemajú záujem o vzdelávanie svojich zamestnancov v problematike civilizačných ochorení, vzhľadom na to, že majú minimum zamestnancov, ktorí majú vzdelanie v odbore sociálna práca a nedostatok financií zo strany štátu a sponzorov. Napriek všetkým týmto okolnostiam, považujú takúto formu vzdelávania za potrebnú. Takéto vzdelávanie by mohlo rozšíriť obzory ich zamestnancov, ktorí by následne mohli kvalitnejšie edukovať svojich klientov, ktorí trpia civilizačným ochorením. V Českej republike sa nám občianske združenie Civilky vyjadrilo, že sa taktiež nestretli so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v danej problematike, no pokladajú takéto vzdelávanie za obzvlášť prínosné pre klientov postihnutých civilizačným ochorením. Naše pokusy o získanie relevantných informácií neobišli ani univerzity, konkrétne FSVaZ UKF v Nitre a Jihočeská univerzita České Budějovice - Zdravotní sociální fakulta, kde nám odpovedali, že sociálni pracovníci sa na prevencii civilizačných chorôb priamo nepodieľajú. Nepochodili sme ani na Ministerstve zdravotníctva v SR a ČR, kde vznikla zhoda v tom, že sa obidve ministerstvá odvolávali na Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny.
Pri zostavovaní teoretickej časti diplomovej práce sme sa dopátrali k zaujímavým poznatkom. USA na rozdiel od SR a ČR má ministerstvo zdravotníctva, ktoré ide ruka v ruke so sociálnymi službami. Ich prioritným cieľom je chrániť zdravie všetkých Američanov, zároveň kladú veľký dôraz na vzdelávanie a školenie sociálnych pracovníkov v zdravotníctve, ktoré majú slúžiť potrebám ľudí, ktorí trpia chronickými ochoreniami. Na základe tejto skutočnosti, môžeme skonštatovať, že v tomto smere badáme značné rezervy, a zdôrazňujeme potrebu úzkej spolupráce Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny na Slovensku, v ČR, rovnako aj na Ukrajine. Ministerstvo práce a sociálnych vecí a rodiny SR sa nám vyjadrilo, že základný obsah rezortného vzdelávania (jednotlivé vzdelávacie programy) vyplývajúci z momentálne súriacich požiadaviek zákona o sociálnej práci je v súčasnosti rámcovo jasný a pre budúce požiadavky sa bude stále rozvíjať a dopĺňať. Nestretli sa so vzdelávaním sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení a ozrejmili nám fakty, že Akreditačná komisia má v kompetencii rokovať a odporučiť MPSVR SR len špecializačné vzdelávanie, ktoré je ukotvené v nariadení vlády č. 5/2016 Z. z. nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a o doplnení niektorých zákonov. Na základe tvrdení MPSVR SR sme oslovili Akreditačnú komisiu SR, momentálne však nie je akreditovaný žiaden kurz v problematike civilizačných ochorení pre sociálnych pracovníkov. MPSV CZ nám podalo informáciu, vraj im nie je známe, že by bol v ČR realizovaný kurz týkajúci sa problematiky civilizačných ochorení, no zároveň nás oboznámili so skutočnosťou, že momentálne pripravujú analýzu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a pracovníkov v sociálnych službách.
Vzhľadom k tomu, že sme nepochodili na domácej pôde ani u našich blízkych susedov, požiadali sme Medzinárodnú federáciu sociálnych pracovníkov IFSW o poskytnutie informácií k nášmu výskumu. Konkrétne nás zaujímalo, či bol niekedy niekde realizovaný podobný výskum ako náš výskum. IFSW sa vyjadrila, že momentálne nám nevedia v tejto problematike poradiť, zdôraznili potrebu výskumu v tejto oblasti pre profesiu sociálnej práce a popriali nám veľa šťastia v našom výskume.
Výskum záujmu sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení
Cieľom výskumu bolo zistiť, ako sociálni pracovníci vnímajú význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení. Zároveň sme zisťovali, či majú sociálni pracovníci záujem o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania v danej problematike by mali záujem.
Metodológia výskumu
Výskum nám pomohli zrealizovať odborníci a riadni členovia Slovenskej komory SP a ASP, ktorí nám pomocou dotazníkov, vyjadrili svoje názory. Komora bola zriadená na základe zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vyplývajú aj jej úlohy. Členmi komory sú fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, vykonávajú sociálnu prácu, a sú riadne zapísaní do zoznamu členov komory prostredníctvom písomnej žiadosti, na základe zákona č. 219/2014 Z. z. odsek 2 písm. a) a b). Názory týchto odborníkov boli pre nás podstatné, vzhľadom k skutočnosti, že samotná Slovenská komora SP a ASP už v minulosti poskytla kroky k riešeniu problematiky výkonu sociálnej práce v zdravotníctve a pracovného zaradenia zdravotníkov v rezorte Ministerstva zdravotníctva SR. V roku 2017 zorganizovala stretnutie odborníkov z rôznych oblastí.