Sociálny pracovník: Definícia, úlohy a kompetencie v systéme sociálnej práce

Pojem "sociálny" a "sociálna práca" sú kľúčové pre pochopenie profesie sociálneho pracovníka. Sociálna práca je praktická činnosť a vedná disciplína, ktorá má svoje postavenie v systéme vied.

Čo je slovo „sociálny“?

Slovo „sociálny“ je latinského pôvodu a aj v iných jazykoch má význam „spoločenský“. Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.

Etymologický význam pojmu sociálny je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti, týka sa teda ľudskej komunity.

Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod. Tento význam pojmu sociálny sa teda dotýka otázky hmotnej pomoci, alebo konkrétnej pomoci človeku na jeho spoločenskú, teda sociálnu sebaidentifikáciu. Vychádza z aspektov viažucich sa k spoločnosti v širšom význame a v užšom význame niečo, čo je spojené so sociálnou sférou, ktorá je oblasťou spoločenského života, čiže v týchto súvislostiach je dôležité chápať podstatu človeka v jednote jeho základných určení - prírodného, sociálneho, duchovného (teda v jeho celistvosti), lebo rôzne antropologické redukcie ľudskej podstaty môžu viesť k deformovaniu chápania ľudských potrieb i k deformovaniu koncepcie humanizmu.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, rodín, skupín a životného prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím schopností osôb, medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám, identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Je to špecifická činnosť, ktorá smeruje:

• k zlepšeniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú,
• k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s využitím potenciálu jednotlivcov, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie, prípadne iné sociodemografické odlišnosti jednotlivca alebo skupiny, či komunity.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku, ktorá bola usporiadaná pod záštitou MPSVaR. Jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní sociálnej práce: Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a ku rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou.

Postavenie sociálnej práce v systéme vied

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti o človeka je neodškriepiteľné. Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život. Spoločnosť má záujem na tom, aby poruchy a procesy socializácie a adaptácie sa zmiernili, ak ich nejde úplne odstrániť. Sociálne opatrenia, ktoré štát poskytuje, môže dostať teoreticky každý občan.

Vedeckosť sociálnej práce a jej miesto v systéme vied sú dané jasne ujasnenými a definovanými základnými atribútmi, ktoré má aj sociálna práca:

• predmet výskumu,
• metódy vedecko-výskumnej činnosti,
• pojmový aparát,
• zákony,
• vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy,
• vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.

Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená, že:

• jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe,
• druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Východiská sociálnej práce - sociálna práca ako vedný odbor - postavenie sociálnej práce v rámci všeobecného systému vedeckého poznania.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca:

• má ujasnený predmet výskumu,
• má svoj inštrumentálny aparát - skúma a rozvíja vlastnú metodológiu a metodiku vedeckého výskumu,
• má vlastnú obsahovú štruktúru (teóriu) a poznatky iných vied aplikuje v teoretickom a empirickom výskume vlastných vedeckých otázok,
• plní významné funkcie smerom k praxi - využíva rozpracované, osvedčené metódy výskumnej a praktickej činnosti iných príbuzných vied a aplikuje ich v teórii a praxi sociálnej práce.

Teoretické východiská sociálnej práce

Sociálna práca je ovplyvňovaná viacerými teóriami:

• Štrukturálna funkčná teória (Parsons) - zdôrazňuje zodpovednosť jedinca za kvalitu svojho života. Sociálny proces v spoločnosti je usmerňovaný všeobecne prijatými základnými sociálnymi normami.
• Teória konfliktov (Dahrendorf) - pokladá konflikt za prirodzene vlastný každému sociálnemu javu. Konflikt sa stáva prirodzeným faktorom sociálnej zmeny a tým aj možnou príčinou sociálnych kolízií a sociálnych problémov.
• Teória sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Moderné ponímanie sociálneho - sociálna veda sa dnes formuje ako moderné ponímanie sociálneho, sociálnych vzťahov, ako spoločensko-teoretický vzťah dneška a zajtrajška. Profesionálna prax vytvorila základné východiská postupného „usadzovania“ sociálnej práce ako teoreticko-praktickej disciplíny. V sociálnej práci sa nezaoberáme filozofiou života (učením o vzniku a podstate), ale hodnotou života a umením žiť, so zvýraznením východiskovej polohy rešpektovania suverenity jednotlivca.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe; predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny...
• Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
• Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov. Obsahom jej činnosti je aplikácia vedeckých poznatkov do konkrétnej činnosti, ich reálneho využívania pre spoločenskú prax, pre konkrétne riešenie sociálnych (ľudských) problémov.
• Stáva sa prostriedkom na komplexnejšie chápanie, poznanie problémov ľudskej existencie.

V roku 1928 bol v rámci medzinárodnej konferencie sociálnej služby v Paríži usporiadaný prípravný Československý zjazd sociálnej a zdravotnej práce.

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je taktiež vedou, nakoľko disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.

Typy sociálnej práce: preventívna a kuratívna

Kuratívna sociálna práca

Kuratívna práca sa zaoberá už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.

Preventívna sociálna práca

Sociálna prevencia sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana. Preventívna sociálna práca je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

1. Primárna prevencia - dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
2. Sekundárna prevencia - napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
3. Terciárna prevencia - napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Charakteristika a kompetencie sociálneho pracovníka

Predstava o tom, aký má byť sociálny pracovník, akými vlastnosťami má disponovať, čo z osobnostnej výbavy pokladáme za najdôležitejšie, aké úlohy na seba preberá. Najviac zdôrazňované požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka sú morálna bezúhonnosť, humánnosť a zrelá osobnosť. Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou. Iniciatíva je dôležitá v preventívnej sociálnej práci pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc sociálneho pracovníka. Sociálny pracovník si váži ľudský život, slobodu, rovnosť, rodinu a iné hodnoty, a je pripravený ich chrániť. Morálna bezúhonnosť sociálneho pracovníka je nielen prestížnou záležitosťou profesionálnych zväzov, ale aj legislatívnou požiadavkou, ktorá sa viaže na výkon tejto profesie. Sociálny pracovník na základe osobnej voľby pracuje s ľuďmi a pre ľudí, s cieľom poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit! Pomoc musí byť včasná a adresná, musí odrážať individuálne potreby klienta, musí odrážať optimálnu mieru pomoci. Špecifický význam pre prax sociálnej práce má požiadavka na životný optimizmus a zmysel pre humor, tieto pomáhajú sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.

Profesionálne kompetencie sociálneho pracovníka

Pojem kompetencia obsahuje dve roviny. K profesionálnym kompetenciám môžeme zaradiť schopnosť sebainštrumentalizácie, čiže schopnosť využívať sám seba ako pracovný nástroj - inštrument, svojimi schopnosťami, vedomosťami, zručnosťami narábať tak, aby ich sociálny pracovník využil v prospech klienta. Ďalšou požadovanou profesionálnou zručnosťou je schopnosť komunikovať a kooperovať. Veľmi dôležitá je schopnosť synchronizácie verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. Profesionálnou kompetenciou je tiež vedieť iniciovať klienta k spolupráci. Sociálny pracovník sa vie v probléme zorientovať a dokáže plánovať potrebné riešenia v spolupráci s klientom, kde plán práce je cestou k dosiahnutiu stanovených cieľov. Asi najdôraznejšou profesionálnou schopnosťou sociálneho pracovníka je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Súčasťou profesionálnych kompetencií je aj zasahovať a poskytovať služby. Profesionálnu kompetenciu sociálny pracovník dosiahne až vtedy, keď dokáže spájať nástrojovú, sociálnu a reflexívnu kompetenciu. Základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií sociálneho pracovníka je aktívna orientácia na vlastný odborný rast. Sociálny pracovník potrebuje disponovať celým komplexom požadovaných teoretických poznatkov, praktických zručností, osobnostných vlastností. Dôležité je orientovať sociálneho pracovníka na celoživotný proces pozitívneho prístupu k rozvoju vlastnej osobnosti vo všetkých jej sférach. Sociálny pracovník má vedieť využiť svoje vlastné zážitky, skúsenosti a poznatky v prospech klienta.

tags: #socialny #pracovnik #definicia #striezenec