Sociálny pracovník a záškoláctvo: Podpora detí a prevencia sociálno-patologických javov v školskom prostredí

V súčasnej dobe, kedy spoločnosť čelí nárastu sociálno-patologických javov, je prítomnosť sociálneho pracovníka v školstve čoraz dôležitejšia. Školské prostredie, ako miesto, kde deti trávia značnú časť svojho času, sa stáva „prvou stanicou“ pre tieto javy. Preto je dôležité zamerať sa na prevenciu a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológie.

Tento článok sa zameriava na úlohu a význam sociálneho pedagóga v školách a školských zariadeniach na Slovensku, s dôrazom na jeho prínos v prevencii a riešení problémov súvisiacich so závislosťami a inými negatívnymi javmi. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.

Definovanie sociálnej pedagogiky a jej vývoj

Sociálna pedagogika sa na Slovensku začala rozvíjať neskôr ako v iných európskych krajinách, pričom jej základy boli položené v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti ponúkajú vysoké školy študijné programy v tejto oblasti, ktoré pripravujú absolventov na uplatnenie v školstve, štátnej správe a sociálnych službách.

Definície sociálnej pedagogiky sa vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Bakošová ju chápe ako "životnú pomoc a pozitívnu pedagogiku", ktorej cieľom je poskytovať pomoc deťom, mládeži a dospelým a kompenzovať nedostatky. Průcha ju definuje ako transdisciplinárny odbor zameraný na prostredie vo výchove a na zvládanie životných situácií. Hroncová a Emmerová zdôrazňujú jej zameranie na deti a mládež zo sociálne znevýhodnených skupín a na predchádzanie sociálno-patologickým javom.

Sociálno-patologické javy v školskom prostredí

Podľa Ondrejkoviča je sociálna patológia súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych a všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ktoré narúšajú všeobecne uznávané normy, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie. Konieczna uvádza, že v školskom prostredí sa stretávame s čoraz širším okruhom problémov nielen vzdelávania, ale aj výchovy žiakov. Medzi najzávažnejšie prejavy patrí násilie medzi spolužiakmi, znižovanie veku detí, ktoré skúšajú konzumovať alkohol a drogy, za ktorými môžu byť rodinné problémy. Takéto situácie si vyžadujú skúsených odborníkov, ktorí si s mládežou poradia a eliminujú nástrahy doby.

Medzi najčastejšie sociálno-patologické javy, s ktorými sa možno stretnúť v školskom prostredí, patria:

• Agresivita: Bajtoš (2008) vníma agresivitu ako črtu osobnosti, ktorá sa vyznačuje nielen prejavom nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale aj ako snaha presadiť sám seba, svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívny človek sa snaží presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, častokrát je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku.
• Šikanovanie: Označuje sa ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.
• Záškoláctvo: Je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách (Oľšavská, 2014). Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátrateľný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009). Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov.

Úloha sociálneho pedagóga v školskom prostredí

Sociálny pedagóg pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý dokáže bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám spôsobeným sociálno-výchovnými problémami. Pozícia sociálneho pedagóga dáva škole možnosti efektívne riešiť problémy, na ktoré nie je zo strany učiteľov a vedenia dostatok času a odbornosti. Jeho kompetencie zahŕňajú:

• Prevencia: Realizácia programov zameraných na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov, ako sú závislosti, šikanovanie, záškoláctvo a násilie.
• Poradenstvo: Poskytovanie individuálneho a skupinového poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom.
• Intervencia: Riešenie akútnych problémov a krízových situácií.
• Podpora: Vytváranie podmienok pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov a pre ich fungovanie v sociálnom prostredí.
• Spolupráca: Koordinácia práce s ďalšími odborníkmi, ako sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia a výchovní poradcovia.

Sociálny pedagóg ako koordinátor prevencie sociálno-patologických javov v škole je vhodný pre efektívne riadenie a zabezpečovanie preventívnej činnosti a využívanie účinných stratégií. Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Prevencia sociálno-patologických javov

Predchádzať sociálno-patologickým prejavom správania nie je jednoduché. Prvotné úsilie by sme mali venovať prevencii a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológie. Sociálny pedagóg sa v rámci prevencie zameriava na:

• Vzdelávanie: Realizácia prednášok, besied a workshopov pre žiakov, rodičov a učiteľov o rizikách spojených so závislosťami a inými sociálno-patologickými javmi.
• Rozvoj sociálnych zručností: Podpora rozvoja komunikačných zručností, asertivity, riešenia konfliktov a ďalších zručností, ktoré pomáhajú žiakom zvládať náročné životné situácie.
• Podporu zdravého životného štýlu: Propagácia zdravého stravovania, pohybových aktivít a iných aktivít, ktoré prispievajú k fyzickému a psychickému zdraviu.
• Vytváranie pozitívnej školskej klímy: Podpora otvorenej komunikácie, vzájomného rešpektu a spolupráce v škole.

Podmienkou dosiahnutia cieľa prevencie je aj odborne pripravený pedagogický zamestnanec v oblasti uplatňovania kompetenčného prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese a v oblasti sociálno-psychologickej tak, aby dokázal pozitívne vplývať na kognitívny a osobnostný a sociálny rozvoj žiaka. V neposlednom rade je to aj spoločná zodpovednosť rodiny, orgánov sociálno-právnej ochrany detí, poradenských zariadení a inštitúcií školskej politiky (Oľšavská, 2014).

Sociálny pedagóg a žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia

Školský zákon definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, ktoré nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Pri práci s takýmito žiakmi sa sociálny pedagóg zameriava na:

• Identifikáciu potrieb: Zisťovanie individuálnych potrieb žiakov a ich rodín.
• Poskytovanie podpory: Pomoc pri riešení sociálnych, ekonomických a rodinných problémov.
• Spoluprácu s rodinou: Aktívna komunikácia a spolupráca s rodičmi alebo zákonnými zástupcami žiakov.
• Podporu vzdelávania: Pomoc pri prekonávaní prekážok vo vzdelávaní a motivácia k dosahovaniu lepších výsledkov.
• Integráciu: Podpora začlenenia žiakov do kolektívu a do spoločnosti.

Práve školský sociálny pracovník s dosiahnutými vedomosťami a praktickými skúsenosťami je schopný pracovať so žiakmi, ktorí vykazujú známky sociálno-patologického správania. Vzhľadom na samotnú širokospektrálnosť problematiky nám v praxi vychádza ako najefektívnejšia intervencia „súzvuku“ všetkých aktérov: dieťaťa, rodiny, školy a sociálnych pracovníkov (štátnych, samosprávnych, MVO a pod).

Legislatívny rámec školskej sociálnej práce

V súčasnej podobe slovenskej legislatívy, školskú sociálnu prácu nenájdeme. Je však potrebné hľadať polia pôsobnosti školského sociálneho pracovníka, kompetencie, ktorými profesijne disponuje a oblasti, na ktoré je odborník v kontexte školského prostredia. Školský sociálny pracovník, ako súčasť školy, by sa mal nachádzať v sústave poradenských zariadení.

Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Výchovný poradca a školský psychológ

Odborníci, ktorí podľa spomínaného právneho predpisu vykonávajú poradenstvo v základných školách sú najmä výchovný poradca, špeciálny pedagóg a školský psychológ.

• Výchovný poradca: Plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí, venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, nadaným a talentovaným žiakom, poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informuje ich o otázkach štúdia na stredných a vysokých školách a pri voľbe povolania, sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti. Čas, ktorý má výchovný poradca na plnenie svojej poradenskej funkcie je iba veľmi málo hodín v týždni.
• Školský psychológ: Zameriava sa na optimalizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, na pomoc pri prekonávaní ťažkostí žiakov v učení a v správaní, na podporu zdravého vývinu žiakov, na prevenciu problémov v správaní, na podporu rozvoja osobnosti a medziľudských vzťahov. Školský psychológ poskytuje zákonným zástupcom konzultácie a informácie a spolupracuje s nimi. Poskytuje poradenské služby pedagógom v oblasti duševného vývinu žiakov a spolupracuje s nimi pri ich profesijnom a osobnostnom rozvoji, navrhuje formy a metódy prekonávania psychickej záťaže vyplývajúcej z pedagogického procesu. Podieľa sa na výbere žiakov do rôznych foriem špecializovaného vzdelávania a na ich zaraďovaní a preraďovaní do špeciálnych škôl, predkladá návrhy na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej práce a školy.

Historický vývoj a medzinárodné skúsenosti

Vznik školskej sociálnej práce sa datuje od školského roku 1906/1907 v USA ako reakcia na potrebu podpory detí a študentov. Školskí sociálni pracovníci, vtedy „visiting teachers“, navštevovali deti a rodiny a pomáhali im riešiť ich problémy súvisiace so školou. Počas desaťročí sa školská sociálna práca vyprofilovala na samostatnú časť sociálnej práce, ktorá má za cieľ spájať dieťa, rodinu, školské prostredie a komunitu. Odborníci označujú školského sociálneho pracovníka ako prostredníka medzi školou, rodinou a komunitou. V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov.

Školská sociálna práca na Slovensku nemá dlhú históriu. V 90-tych rokoch boli prvé pokusy realizovať niektoré aktivity školskej sociálnej práce na jednom z bratislavských gymnázií. Vznik oficiálneho miesta školského sociálneho pracovníka sa však datuje až od školského roku 2006/2007, keď prví školskí pracovníci prišli na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave, čo je presne 100 rokov od jej vzniku v USA. Praktické etablovanie do školského systému na Slovensku je zložité. V roku 2009 s príchodom nových zákonov do školstva sa pre označenie tohto odborného zamestnanca používa termín sociálny pedagóg.

Výskum a skúsenosti z praxe

Výskum uskutočnený na 4 základných školách v Nitrianskom kraji, kde dotazníky vyplnilo 52 učiteľov, z čoho bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov, odhalil zaujímavé zistenia.

Zistené sociálno-patologické javy

Respondenti sa najčastejšie stretli s nasledujúcimi sociálno-patologickými javmi:

Nakoľko niektorí respondenti vyberali aj viac možností naraz, možno predpokladať, že jeden sociálno-patologický jav je sprevádzaný iným, a tak môže byť medzi nimi spojitosť.

V prieskume sa tiež zistilo, že 29 (56%) respondentov potvrdilo výskyt sociálno-patologických javov na ich základnej škole, zatiaľ čo 23 (44%) odpovedalo nie. Tieto výsledky sú považované za reálne, nakoľko dotazník bol anonymný a respondenti reagovali pravdivo.

Najvýznamnejším zistením výskumu je pozitívny prístup väčšiny respondentov k téme sociálnej práce v školstve, čo naznačuje potenciál pre akceptáciu a využívanie služieb sociálneho pracovníka v školskom systéme. Pedagógovia by naozaj prijali medzi seba odborníka, akým je sociálny pracovník.

Skúsenosti z Banskej Bystrice a Rožňavy

Mesto Banská Bystrica má v rámci svojich aktivít v sociálnej oblasti vybudovaný systém sociálnej intervencie pre rôzne cieľové skupiny. V Banskej Bystrici momentálne fungujú dve Nízkoprahové denné centrá pre deti a rodinu (ďalej len KC) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, v ktorých sa primárna práca so školopovinným dieťaťom upriamuje na proces prípravy do školy a v druhom rade na aktívne a zmysluplné trávenie voľného času. Výsledky dvojročnej snahy upriamenej pozornosti na prípravu do školy sú skôr pozitívne a deti, ktoré sa programov zúčastňujú dosahujú v škole lepší prospech v 50% prípadoch, tí, čo si udržali prospech je 30% a v 20% si zhoršili prospech.

Pri riešení intervencií k maloletému dieťaťu je nevyhnutná spolupráca sociálnych pracovníkov KC so školou (výchovní poradcovia, triedni učitelia, riaditelia) a so samotnými rodičmi. Aktivity, ktoré sa odohrávajú v rámci sociálnej intervencií v KC sú smerované aj k samotným rodičom, ktorí veľakrát nemajú dosiahnuté ani úplné základné vzdelanie, ale len „vychodenú“ povinnú školskú dochádzku. Takýto rodič veľakrát bez sociálnej intervencie nemá prirodzenú snahu vytvárať zázemie a pozitívnu podporu pre dieťa na to aby úspešne napredovalo vo výchovno-vzdelávacom procese, lebo on sám tento proces ignoroval.

V dňoch 20. a 23. mája 2016 sa v priestoroch pracoviska terénnej sociálnej práce na Krátkej ulici v Rožňave uskutočnili stretnutia rodičov a detí, ktoré si neplnia pravidelne školskú dochádzku. S rodičmi bol vedený individuálny rozhovor zameraný na školskú dochádzku detí. Rodičia sa mali možnosť vyjadriť k príčinám nepravidelnej školskej dochádzky ich detí. O dôsledkoch a sankciách za zvýšený počet neospravedlnených hodín počas plnenia si povinnej školskej dochádzky vedeli a mali dostatok informácií. Popoludní navštívili pracovisko deti (záškoláci), s ktorými pracoval Mgr. Marek Koltáš v rámci skupiny. Zistené bolo, že takmer všetky deti nemajú nijaký záujem o školu, nemajú žiaden obľúbený predmet, v škole ich nič nezaujíma. Zarážajúcim bol aj fakt, že ani jednému z detí nikto nekontroluje doma žiacku knižku a nikdy sa nezaujíma o jeho prospech. Cieľom terénnej sociálnej práce (TS) bolo zlepšenie kvality života celej skupiny a podpora individuálnych potrieb jednotlivých členov skupiny - detí, a to navodzovaním zmeny v ich správaní, rozvojom sociálnych zručností, formovaním hodnôt a pozitívnych vzorov, ale i posilňovaním ich sebavedomia.

tags: #socialny #pracovnik #a #zaskolactvo