Tento článok sa zaoberá problematikou dobrovoľného príspevku spoločníka, najmä v kontexte účtovania a daňových aspektov. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre rôzne cieľové skupiny, od študentov až po profesionálov.
Sociálny fond a dobrovoľné príspevky
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj na realizáciu sociálnej politiky zamestnávateľa. Jeho tvorbu a použitie upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, pričom sa zákon vzťahuje len na zamestnávateľov usadených v SR.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí povinne vo výške 0,6% až 1% z úhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta.
Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku. Týmito zamestnávateľmi sú podnikatelia v zmysle Obchodného zákonníka (napr. živnostníci, slobodné povolania, s.r.o.). Ak zamestnávateľ (podnikateľ) dosiahol zisk za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň splnil daňové a odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond povinným prídelom až do výšky 1 % z hrubých miezd.
Ďalší prídel, najviac do výšky 0,5%, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise u zamestnávateľa, kde zo zákona nemôže pôsobiť odborový orgán. Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum). Pokiaľ ide o ďalší prídel zamestnávateľa na tvorbu sociálneho fondu, tento môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom.
Sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. zisk po zdanení a prídely do rezervného fondu).
V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fondu (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
Použitie sociálneho fondu
Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
- dopravu do zamestnania a späť
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach
- rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
- zdravotnú starostlivosť
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky
- doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napr. v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.
Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca (v tomto prípade manželovi, manželke a nezaopatrenému dieťaťu) a taktiež bývalému zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku.
Zdaňovanie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu
Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.
Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom). Pripomíname, že daňovým výdavkom (nákladom) sú len povinný prídel a ďalší prídel, pričom ide o prídely so stanoveným maximálnym limitom. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.
Stravovanie konateľa a spoločníka v s.r.o.
Aké možnosti má konateľ a spoločník v rámci poskytovania stravy, či už v prípade jednoosobovej s.r.o. alebo v prípade spoločnosti, ktorá má svojich zamestnancov? Konateľ/spoločník môže byť zároveň aj zamestnancom vo vlastnej firme. Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.
Stravovanie pre zamestnancov
Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Od 1. 9. 2022 sú platné vyššie sadzby stravného pre tuzemské pracovné cesty. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty, pričom sumy stravného pre jednotlivé časové pásma sú určené opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Zamestnávateľ je podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume:
- najmenej 55 % ceny jedla, resp. hodnoty stravovacej poukážky,
- najviac však za každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi:
- zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby), alebo
- poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Neplatí to v prípadoch, ak je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.
Stravovanie pre konateľov a spoločníkov bez pracovnej zmluvy
Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nemôže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy. Ak by aj napriek tomu spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), tak pre konateľa ide v zmysle najnovšieho metodického pokynu daniarov stále o oslobodený príjem.
Ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne a bude im naň prispievať, môže to urobiť. Konateľovi a spoločníkovi však môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 5,12 EUR príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Pre firmu ide do rovnakej sumy o daňový výdavok. Firma môže, samozrejme, prispieť aj viac a to z vlastného (t.j. z nákladov) - suma „nad“ však už nie je oslobodeným príjmov na strane spoločníka či konateľa a vlastne ani daňovým výdavkom.
Firma vie akurát využiť pravidlo z § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorej ak príspevok „nad“ na strane spoločníka či konateľa dodaní a zodvodní, vie si danú sumu uplatniť v daňových výdavkoch. Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. A teda pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí (napr. 22 dní x 5,12 EUR) súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov. Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka.
Dary a daňové aspekty
V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je poskytnutý dar riešený len v prípade, ak je poskytnutý právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, a to z pohľadu uplatnenia daňového výdavku. S daňovým posúdením poskytnutého daru súvisí aj postup v účtovníctve.
Ak ide o podnikateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, účtuje poskytnuté dary na účte 543 - Dary. Podľa náplne tohto účtu v opatrení MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, sa tu účtuje bezodplatné odovzdanie majetku na základe dobrovoľného plnenia účtovej jednotky.
Dary zaúčtované na účte 543, resp. 546 (u nepodnikateľských subjektov) nie sú uznanými daňovými výdavkami. Daňovým výdavkom nie je ani zostatková cena darovaného hmotného majetku a nehmotného majetku, ako to vyplýva z § 21 ods. 2 písm. f) zákona o dani z príjmov.
Register partnerov verejného sektora (RPVS)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodáva právne záväzný výklad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty).
Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. V prvom rade ide o samotný zákon o registri partnerov verejného sektora a jeho vykonávacie predpisy.
RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov.
Kto je partner verejného sektora?
Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:
- Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia - či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou).
- Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu.
- Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity.
- Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona.
Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky. Tieto subjekty sa zapisujú do registra bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v bode 2-4.
tags: #dobrovolny #prispevok #spolocnika