V mnohých odvetviach priemyselnej výroby je pre zaistenie kontinuálnej produkcie nutné zamestnávať pracovníkov v niekoľkých zmenách. To vedie k situáciám, kedy zamestnanci pracujú v nočných zmenách, a preto je dôležité poznať podmienky a nároky spojené s pracovnou neschopnosťou (PN) v takýchto prípadoch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o začiatku PN pri nočnej zmene, nárokoch zamestnanca, povinnostiach zamestnávateľa a ďalších relevantných aspektoch.
Práca na zmeny a nočná práca
Pracovná zmena je časť z ustanoveného týždenného pracovného času, ktorú je zamestnanec povinný odpracovať v rámci 24 po sebe nasledujúcich hodín, vrátane povinných prestávok v práci. Práca na zmeny nastáva vtedy, keď sa zamestnanci na jednom pracovisku striedajú podľa vopred určeného rozvrhu a pracujú v rôznych časoch v priebehu dňa alebo týždňa.
Zmyslom práce na zmeny je vykonávanie práce po dlhší pracovný čas. Zamestnanec môže vykonávať prácu aj v neobvykle neskorých nočných či skorých ranných hodinách.
Druhy zmien
Zákonník práce rozlišuje tri druhy zmien:
- Ranná zmena: Prevažná časť spadá medzi 6. až 14. hodinu.
- Odpoludňajšia zmena: Prevažná časť spadá medzi 14. až 22. hodinu.
- Nočná zmena: Prevažná časť spadá medzi 22. až 6. hodinu.
Na základe tohto rozdelenia je možné zorganizovať zmeny vo forme dvojzmennej alebo trojzmennej prevádzky. Dvojzmenná prevádzka obvykle zahŕňa rannú a odpoludňajšiu zmenu, zatiaľ čo trojzmenná prevádzka zahŕňa všetky tri typy zmien. Zamestnanec musí byť o rozvrhu zmien informovaný vopred, prostredníctvom rozpisu zmien, najmenej týždeň vopred. Dĺžka jednej zmeny nesmie presiahnuť 12 hodín a medzi každými dvoma zmenami musí mať zamestnanec nepretržitý odpočinok aspoň 12 hodín.
Práca v noci
Práca v noci je definovaná nezávisle na nočnej zmene, a je nutné si dať pozor na to, že aj zamestnanec pracujúci v rannej či odpoludňajšej zmene môže vykonávať prácu v noci. Zamestnanec pracujúci v noci je ten, ktorý pracuje v noci minimálne v rozsahu troch po sebe nasledujúcich hodín alebo sa u neho predpokladá, že za rok odpracuje v noci aspoň päťsto hodín.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť preventívne a priebežné posúdenie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, vybaviť pracovisko prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci, obmedziť priemernú dĺžku pracovnej zmeny na najviac 8 hodín za obdobie každých štyroch mesiacov, a poskytnúť príplatok v minimálnej výške 20% minimálnej mzdy za každú hodinu nočnej práce.
Začiatok pracovnej neschopnosti (PN)
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie.
Nárok na náhradu príjmu
Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).
Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa.
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, za predpokladu zaplatenia poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Postup pri uznaní pracovnej neschopnosti
V prípade, ak lekár zistí chorobu, ktorá si vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť, má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Posúdenie práceneschopnosti musí vykonať lekár, ktorý zamestnanca uzná za práceneschopného a vyplní tlačivo - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Práceneschopnosť je možné nechať si uznať najviac tri kalendárne dni spätne.
Elektronická PN (ePN)
Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.
Zmena pobytu počas PN
Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môže cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Ukončenie PN
V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas trvania práceneschopnosti je zamestnanec povinný zdržiavať sa na adrese, ktorú uviedol v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
Ak zamestnanca počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si zamestnanec počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Dôsledky porušenia liečebného režimu
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa
Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.
Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni.
V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.
Príplatky za prácu v noci a počas sviatkov
Zamestnanci pracujúci v nočných zmenách majú okrem bežnej mzdy nárok na príplatok za prácu v noci. Nočná práca je práca vykonávaná v čase od 22:00 do 6:00 hodiny ráno. Výška príplatku je stanovená zákonom.
Príplatky za prácu počas sviatkov
V prípade, že zamestnanec pracuje počas štátneho sviatku, má nárok na príplatok od zamestnávateľa. Výška príplatku je stanovená zákonom a môže byť +100% (alebo viac) priemernej hodinovej mzdy.
Určenie dňa sviatku pre účely mzdového zvýhodnenia
Pre účely výpočtu mzdového zvýhodnenia sa sviatok nepočíta od 0:00 do 24:00 hod., ale začína sa začiatkom prvej rannej zmeny a končí sa uplynutím 24 hodín. To znamená, že ak zamestnanec nastúpi na nočnú zmenu 17. novembra o 22. hodine, na účely výpočtu mzdového zvýhodnenia sa nedeľa počíta od 6. hodiny rannej dňa 17. novembra do 6. hodiny rannej kalendárneho pondelka (18. novembra).
Zákaz výpovede počas PN
Zákonník práce v § 64 upravuje zákaz výpovede ako nástroj ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa.
Pre zákaz výpovede je kľúčový pojem ochranná doba a jej plynutie. Ide o obdobie, počas ktorého zákon zvýhodňuje zamestnanca v špecifickej situácii a zakazuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, aj keď došlo k naplneniu niektorého z výpovedných dôvodov. Ochranná doba taktiež chráni zamestnanca v situácii, kedy zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a pred uplynutím výpovednej doby zamestnancovi začne z určitého dôvodu plynúť ochranná doba. Výpoveď doručená pred začatím plynutia ochrannej doby je platná, avšak pracovný pomer sa v takomto prípade skončí najskôr dňom skončenia ochrannej doby aj napriek tomu, že výpovedná doba by za normálnych podmienok uplynula skôr.
Zákaz výpovede je nástrojom na ochranu zamestnanca a preto sa vzťahuje len na výpoveď danú zo strany zamestnávateľa, zamestnanec je oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou aj počas plynutia ochrannej doby.
Dočasná práceneschopnosť
Dočasná práceneschopnosť sa posudzuje podľa predpisov o nemocenskom poistení a ide o dočasnú práceneschopnosť zamestnanca z dôvodu choroby alebo úrazu vykonávať doterajšie zamestnanie. Zákaz výpovede sa v tomto prípade uplatňuje len za podmienky, že si zamestnanec túto práceneschopnosť nespôsobil úmyselne, alebo pod vplyvom alkoholu či omamných alebo psychotropných látok. Ak by zamestnávateľ chcel z uvedených dôvodov dať zamestnancovi výpoveď, mal by mať vždy dostatočne overené, že k takémuto dôvodu nevzniknutia zákazu výpovede skutočne došlo (že si zamestnanec napr. práceneschopnosť zavinil v dôsledku opitosti), pretože v danej situácii nesie dôkazné bremeno zamestnávateľ.
Významným aspektom zákazu výpovede pri dočasnej pracovnej neschopnosti je deň začiatku plynutia ochrannej doby. Takým dňom je deň, v ktorom zamestnanca vyhlási lekár za práceneschopného a vystaví mu potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Ochranná doba sa končí dňom, ktorým bola ukončená dočasná práceneschopnosť.
Problematickou by sa mohla zdať situácia, keď je zamestnancovi doručená výpoveď, avšak neskôr v ten istý deň je zamestnanec vyhlásený za práceneschopného a mala by mu začať plynúť ochranná doba chrániaca ho pred výpoveďou, končiac dňom skončenia práceneschopnosti. Prípad týkajúci sa tejto problematiky sa dostal na Najvyšší Súd SR, ktorý rozhodol, že výpoveď doručená zamestnancovi v ten istý deň ako bol zamestnanec vyhlásený za dočasne práceneschopného, je výpoveďou doručenou v ochrannej dobe a podlieha zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce. V uvedenom spore sa zamestnanec, ktorému bola výpoveď doručená v deň vyhlásenia za práceneschopného, domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom žalobu podal v posledný deň 2-mesačnej lehoty uvedenej v §77 Zákonníka práce, počítanej odo dňa skončenia pracovného pomeru, v jeho prípade odo dňa skončenia ochrannej doby, ktorá sa skončila neskôr ako výpovedná doba, ak by práceneschopným nebol. Generálny prokurátor v prospech žalovaného zamestnávateľa podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR, v ktorom tvrdil, že výpoveď bola zamestnancovi doručená už v ochrannej dobe, preto sa neuplatní ustanovenie o uplynutí výpovednej doby až skončením ochrannej doby a z toho dôvodu sa zamestnanec domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru oneskorene. Najvyšší Súd vyslovil, že Zákonník práce neupravuje plynutie výpovednej doby pri výpovedi danej v ochrannej dobe osobitným ustanovením o predĺžení výpovednej doby o ochrannú dobu už len z toho dôvodu, že výpoveď v ochrannej dobe ustanovením § 64 ods. 1 výslovne vylučuje. V tomto prípade teda šlo o porušenie zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a proti takto doručenej výpovedi je zamestnanec oprávnený podľa § 77 Zákonníka práce v lehote 2 mesiacov odo dňa skončenia ochrannej doby namietať pred súdom neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Obdobím pojmovo blízkym obdobiu dočasnej práceneschopnosti, na ktoré sa vzťahuje zákaz výpovede, je obdobie ústavného ošetrovania alebo kúpeľnej liečby, trvajúce odo dňa podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu, až do dňa ich skončenia.
Obdobie, v ktorom je žena tehotná, alebo na materskej dovolenke, alebo muž či žena na rodičovskej dovolenke
Za tehotnú sa žena považuje odo dňa, kedy písomne oznámila zamestnávateľovi, že je tehotná a predložila o tom lekárske potvrdenie. Kým o tom žena zamestnávateľa písomne neinformuje podľa § 40 ods. 6 Zákonníka práce, ochranná doba v jej prípade plynúť nezačne a zákaz výpovede sa na ňu vzťahovať nebude. Z uvedeného dôvodu sa na tehotnú ženu neuplatní zákaz výpovede ani v prípade, ak o svojom tehotenstve v čase výpovede sama nevedela.
Zákaz výpovede sa vzťahuje aj na ženu na materskej dovolenke, na ženu alebo muža na rodičovskej dovolenke, alebo na osamelú ženu alebo muža starajúcich sa o dieťa mladšie ako 3 roky.
Ďalšie dôvody zákazu výpovede
Za zákaz výpovede pôjde aj v prípade zamestnanca, ktorý bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, ako aj na zamestnanca pracujúceho v noci, ktorý bol lekárskym posudkom uznaný za dočasne nespôsobilého na výkon nočnej práce.
V prípade, ak zamestnanec vlastnou vinou stratí predpoklady na výkon dohodnutej práce - musí existovať zavinenie zo strany zamestnanca, aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti.