Sociálny pracovník a jeho kľúčová rola v starostlivosti o seniorov

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v systéme sociálnej starostlivosti. Jeho poslaním je pomáhať jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať ťažkosti a zlepšovať ich životnú situáciu. Na základe osobnej voľby pracuje s ľuďmi a pre ľudí, pričom jeho cieľom je poskytnúť im pomoc na profesionálnej úrovni. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj so skupinou a komunitou.

V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie a krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať aj sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce, koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje ich životnú situáciu a podieľa sa na zabezpečovaní komplexnej starostlivosti. Jeho práca je zameraná na zlepšovanie životnej funkčnosti jednotlivca, skupiny a komunity, pričom prispieva k mobilizácii potrebných zdrojov a vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu.

Legislatívny rámec

Výkon povolania sociálneho pracovníka je na Slovensku regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Požadované vzdelanie a prax

Na výkon tohto zamestnania sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje trojročná prax v oblasti sociálnej práce, pričom zákonom stanovená odborná prax je regulovaná Zákonom č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci. Sociálny pracovník potrebuje disponovať celým komplexom požadovaných teoretických poznatkov, praktických zručností a osobnostných vlastností. K jeho vedomostiam patria aj poznatky o konkrétnej spoločnosti, medzinárodné dokumenty, dohovory a zákonodarstvo.

Činnosti sociálneho pracovníka

Medzi hlavné činnosti sociálneho pracovníka patrí:

• Sociálna prevencia: Zameriava sa na predchádzanie sociálnym problémom a rizikovým situáciám, pričom dôležitá je iniciatíva pri vyhľadávaní osôb, ktoré potrebujú pomoc.
• Sociálne poradenstvo: Poskytuje odborné rady a informácie jednotlivcom, rodinám a komunitám v ťažkej životnej situácii. Zahŕňa krízovú intervenciu, sociálne poradenstvo a podporu zameranú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Sociálna intervencia: Zasahuje v prípadoch, keď už sociálny problém vznikol, a snaží sa ho riešiť, napríklad prostredníctvom krízovej intervencie, terénnej práce, resocializácie, vyjednávania a zastupovania klienta, či pomoci občanom v hmotnej a sociálnej núdzi.
• Sociálna rehabilitácia: Pomáha ľuďom v znevýhodnenom postavení opätovne sa zaradiť do spoločnosti.
• Sociálna posudková činnosť: Vykonáva odborné posudky, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodovanie v oblasti sociálnej starostlivosti.
• Riadenie a koordinácia: Riadi a koordinuje aktivity zamerané na pomoc klientom, posudzuje ich životnú situáciu, určuje mieru ohrozenia a riadi adaptačné procesy klientov do sociálnych programov.
• Analyzovanie: Analyzuje individuálne alebo skupinové potreby klientov sociálnej starostlivosti.
• Organizovanie a realizácia: Organizuje a realizuje prieskumy a výskumy v oblasti svojej pôsobnosti.
• Vedenie dokumentácie: Vedie sociálnu dokumentáciu klientov a zaznamenáva sociálne intervencie.

Sociálny pracovník tiež spolupracuje s rôznymi inštitúciami a organizáciami, ako sú zdravotníctvo a školstvo.

Osobnostné predpoklady a kompetencie

Ideálna predstava sociálneho pracovníka je charakteristická komplexnou osobnostnou výbavou. Medzi najdôležitejšie požiadavky patria:

• Morálna bezúhonnosť: Je nielen prestížnou záležitosťou, ale aj legislatívnou požiadavkou.
• Humánnosť: Sociálny pracovník má úctu k životu a je pripravený chrániť ľudské hodnoty. Sociálne cítenie nie je v žiadnom prípade súcit, ale empatické chápanie situácie klienta.
• Empatický: Schopný vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho problémom.
• Trpezlivý: Schopný pracovať s ľuďmi v ťažkej životnej situácii s pochopením.
• Komunikatívny: Schopný efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a inými inštitúciami, pričom jeho jazyk má byť zrozumiteľný a prispôsobený klientovi.
• Asertívny: Schopný presadzovať názory a práva klientov, rešpektujúc pritom názory iných.
• Kreatívny: Schopný hľadať inovatívne riešenia sociálnych problémov.
• Flexibilný: Schopný prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a potrebám klientov.
• Odolný voči stresu: Schopný zvládať náročné situácie a pracovať pod tlakom, pričom životný optimizmus a zmysel pre humor mu pomáhajú zvládať každodennú rutinu bez zľahčovania situácie klienta.

K profesionálnym kompetenciám patrí schopnosť sebainštrumentalizácie, komunikácie, kooperácie a iniciovania klienta k spolupráci. Sociálny pracovník sa vie v probléme zorientovať, plánuje riešenia s klientom a podporuje ho k samostatnosti. Reflexívna kompetencia, sociálna kompetencia a aktívna orientácia na vlastný odborný rast sú základom pre dosiahnutie a udržanie kompetencií. Dôležité je tiež neustále zlepšovanie vlastných profesionálnych kompetencií samoštúdiom a využívaním konzultácií s kolegami.

Sociálna práca so seniormi

Starnutie je zákonitý, biologický a nezvratný proces. Staroba je z gerontologického hľadiska komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv. Je to obdobie života, kedy človek môže strácať nezávislosť a stávať sa odkázaným na pomoc inej osoby alebo spoločnosti. Obdobie staroby sa delí na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79 r.) a dlhovekosť (90 r. a viac). Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.

Sociálny rozmer starnutia

Odchod do dôchodku často spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova), stratu životného partnera a závislosť na cudzej pomoci. Medzi ďalšie problémy patria pokles financií a energie, degeneratívne choroby (diabetes, artróza, Alzheimerova choroba), strach zo smrti a neschopnosť vedenia domácnosti. Sociálny pracovník musí brať do úvahy aj ageizmus - vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti.

Tabuľka: Bežné problémy starších ľudí

Potreby starých ľudí

Základné potreby starých ľudí zahŕňajú stravovanie, hygienu, bezpečnosť a zdravotnícku starostlivosť.

Rizikové skupiny starých ľudí

• Osoby nad 80 rokov veku.
• Staré osoby v jednočlenných domácnostiach.
• Osamelé alebo ovdovené staré ženy.
• Starí ľudia žijúci v ústavoch.
• Bezdetní starí ľudia.
• Staré páry, kde jeden je ťažko chorý.
• Starí ľudia so zdravotnými problémami.
• Starí ľudia s minimálnym príjmom.

Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka

Starý človek vždy potrebuje sociálnu pomoc, najmä ak je chorý, keďže sa v uspokojovaní potrieb stáva závislým na svojom okolí. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí. V takom prípade je dôležité rozprávať sa pomaly, zreteľne, nekričať a opakovať vety bez nervozity, pričom dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.

Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi

Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta je závažný problém. Môže byť pasívne (nedostávanie potrebných liekov, zanedbávanie) alebo aktívne (psychické či fyzické násilie, finančné vydieranie). U obetí sa často prejavuje syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.

Starostlivosť o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť zabezpečovaná v štyroch oblastiach:

1. Individuálna
2. Sociálna
3. Zdravotná
4. Hmotná

Z historického hľadiska bola najskôr riešená materiálna oblasť, neskôr zdravotná. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje rôzne služby, ako sú opatrovateľská služba, prepravná služba, sprievodcovská a predčitateľská služba, tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie a požičiavanie pomôcok.

Zariadenia sociálnych služieb pre seniorov

Veľkú časť poradenskej činnosti a poskytovania sociálnych služieb poskytujú zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

• Zariadenie podporovaného bývania
• Zariadenie pre seniorov
• Zariadenie opatrovateľskej služby
• Rehabilitačné stredisko
• Domov sociálnych služieb
• Špecializované zariadenie
• Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť.

Úloha sociálneho pracovníka v práci so seniormi

Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, ako aj práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník pracujúci so seniormi by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k seniorom. Musí poznať a rešpektovať ich potreby, pričom identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku a schopnosť načúvať. Dôležité je aj poznanie rodinného prostredia, preto je niekedy potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami a úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv a vypracováva adaptačný a predadaptačný plán. Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť sociálnym poradenstvom, sociálnoprávnou ochranou, sociálnymi službami a dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi.

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie a najmä poskytovaním niektorých sociálnych služieb. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia sociálnych služieb, ako napríklad domovy dôchodcov alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo individuálne alebo prostredníctvom klubu dôchodcov. Napriek tomu, že poradenstvo pre seniorov sa dostatočne neuplatňuje, predstavuje množstvo inšpirácií pre prácu sociálneho pracovníka v oblasti mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom a osobnom živote.

Komunikácia s geriatrickým pacientom

Najdôležitejšou dimenziou interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia (vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia) a percepcia (vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie). Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať. Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka. Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych.

Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

• stave
• bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc
• vierovyznaní
• výške dôchodku a poplatkov za bývanie
• stravovaní
• liekoch, ktoré užíva a ich množstve
• spoločenskej komunikácii
• pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
• záujmoch
• zaobchádzaní so starým človekom
• zdravotných ťažkostiach

Sebestačnosť a závislosť geronta

Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:

• Sebestačného: Schopný zvládnuť základné sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti.
• Nesebestačného: Neschopný sa o seba postarať, pričom rozlišujeme tri stupne závislosti:
  • Ľahká: Ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc.
  • Stredného stupňa: Klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých základných sebaobslužných výkonoch.
  • Ťažká: Vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj lekársku starostlivosť.

Zabezpečenosť umožňuje závislému chorému človeku zostať v domácom prostredí.

Poruchy u starých ľudí a adaptácia

U starých ľudí dochádza k poruchám v:

• Komunikácii: Stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom. Dôležité je rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať a neverbálna komunikácia je kľúčová.
• Obliekaní: Základným pravidlom je povzbudzovanie geronta, aby sa obliekal sám, s pomocou pri výbere oblečenia.
• Stravovaní: Strava by mala byť vyvážená s obsahom všetkých základných zložiek.
• Správaní: Najmä u gerontov postihnutých demenciou alebo inými mozgovými poruchami.

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie a rady, pomáha prekonávať náročné situácie. Pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach a rodinných pomeroch. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v získavaní údajov a v spolupráci s ostatnými zamestnancami vytvára pre neho čo najideálnejší program, aktivity a stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie a pomáha mu prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, nepotrebnosti a straty zmyslu života.

Hospicové hnutie a eutanázia

Zdravotnícka starostlivosť pre seniorov zahŕňa aj hospicové hnutie a kultúru umierania. Hospicové hnutie vyjadruje filozofiu komplexnej starostlivosti zameranej na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania, pričom základnou činnosťou je boj proti bolesti a ľudský sprievod ako odpoveď na eutanáziu. Rozlišujeme tri formy hospicovej starostlivosti: domácu, stacionárnu a lôžkovú (krátkodobá, opakovaná, trvalá). Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.

Eutanázia je konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, alebo na základe predpokladu, že by si to prial. Rozlišujeme aktívnu eutanáziu (vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť) a pasívnu eutanáziu.

tags: #socialny #pracovnik #a #senior