Sigmatizmus a mentálne postihnutie: Poruchy reči a komunikačné výzvy

Reč je základným pilierom ľudskej komunikácie, umožňujúcim vyjadrovať myšlienky, pocity a potreby. Jej narušenie môže mať významný dopad na osobný, sociálny a vzdelávací vývin jednotlivca. U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a môžu mať komplexnejší charakter. Tento článok sa zameriava na príčiny a prejavy porúch reči u mentálne postihnutých, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku.

Reč a komunikácia: Základné pojmy

Reč je špecificky ľudská vlastnosť, prostredníctvom ktorej vyjadrujeme svoje pocity, želania a myšlienky. V spoločenskom kontexte vnímame aj to, čo hovoria iní. Reč ako individuálny výkon a rečové prejavy vytvárané v spoločenskom prostredí sa navzájom ovplyvňujú, čím vzniká zložitý komunikačný proces. Ľudská reč je komplexná činnosť, na ktorej sa podieľa množstvo orgánov v koordinovanej spolupráci. Poruchy reči môžu nastať v ktorejkoľvek časti reflexného oblúka, ktorý zabezpečuje spojenie medzi receptorom a výkonným orgánom. Logopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá edukáciou, korekciou a rehabilitáciou jednotlivcov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Typy narušenej komunikačnej schopnosti

Medzi hlavné typy narušenej komunikačnej schopnosti patria:

• Narušený vývin reči: Neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin. Môže mať formu oneskoreného, obmedzeného alebo prerušeného vývinu reči. Z vekového hľadiska môže ísť o fyziologickú bezrečnosť, predĺženú fyziologickú bezrečnosť a vývinovú bezrečnosť.
• Dyslália: Chybná artikulácia a používanie foném pri hovorenej reči.
• Rinolália (fufňavosť): Zmena zvuku hlások pri artikulovaní s výrazne nazálnym zafarbením. Môže mať otvorenú, zatvorenú alebo zmiešanú formu.
• Tumultus sermonis (brbľavosť): Narušenie tempa reči, pri ktorom sa reč postupne zrýchľuje až do jej nezrozumiteľnosti.
• Afázia: Centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči, najmä v dôsledku mozgových príhod.
• Dyzartria: Narušenie artikulácie do takej miery, že reč sa stáva ťažko zrozumiteľnou.
• Mutizmus: Onemenie, neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch, spravidla na neurotickom alebo psychotickom podklade.
• Balbuties (zajakavosť): Narušenie plynulosti reči klonickými, tonickými alebo tonicko-klonickými spazmami, na podklade komplexného narušenia koordinácie orgánov, podieľajúcich sa na rečovej produkcii.
• Poruchy hlasu: Patologické zmeny v individuálnej štruktúre hlasu, zmeny v jeho akustických kvalitách, spôsobe tvorby a používania. Funkčné poruchy hlasu sa označujú ako dysfónie.

Sigmatizmus: Porucha výslovnosti sykaviek

Sigmatizmus, ľudovo nazývaný aj „šušľavosť“, je jedným z najčastejších a najdlhšie pretrvávajúcich narušení komunikačnej schopnosti u detí. Ide o nesprávnu výslovnosť sykaviek, teda hlások C, S, Z, Dz, Č, Š, Ž, Dž. Každý pozná detskú reč, plnú nesprávnej výslovnosti sykaviek s-c-z-dz-š-č-ž-dž. Dospelým znie takáto reč detí spočiatku veľmi milo a v určitom vekovom období je to normálne, prirodzené, vývinové. Deti majú na takúto reč do istej doby nárok.

Sigmatizmus sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi:

• Vyúplné vynechávanie hlásky: Dieťa hlásku vôbec nevysloví (napr. "ráno" - "áno").
• Substitúcia (nahradenie) hlásky: Dieťa nahradí sykavku inou hláskou (napr. "ráno" - "láno").
• Deformácia hlásky: Dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom. Pri interdentálnom sigmatizme znie hláska S podobne ako v angličtine, napríklad v slove „three“.

Ak však sigmatizmus pretrváva dlho, môže prinášať negatívne dôsledky pre dieťa (výsmech zo strany rovesníkov, obavu z hovorenia, v škole dopad na písanie diktátov, čítanie…)

Príčiny sigmatizmu a dyslálie

Príčiny dyslálie, a teda aj sigmatizmu, môžu byť rôznorodé:

• Nešpecifická dedičnosť: Predispozícia k poruchám reči sa môže dediť.
• Anomálie rečových orgánov: Poruchy zhryzu a chrupu, prirastená jazyková uzdička môžu ovplyvniť výslovnosť.
• Nesprávny rečový vzor: Dieťa sa môže naučiť nesprávnu výslovnosť od svojho okolia.
• Nesprávny postoj prostredia: Maznanie dospelých a preberanie detskej reči môže negatívne ovplyvniť vývin reči.
• Pohybová neobratnosť: Dieťa môže mať ťažkosti s koordináciou pohybov potrebných na správnu artikuláciu.

Vplyvy výchovného prostredia na dysláliu sú značné. Predovšetkým je to poskytovaný vzor nesprávnej výslovnosti. Nesprávny spôsob detského vyslovovania sa upevňuje, keď sa pred dieťaťom zdôrazňuje ako roztomilá vlastnosť a dieťa sa dokonca chváli. Vznik nesprávnej výslovnosti sa podporuje i nedbanlivou výslovnosťou dospelých. Preto si musia dospelí, najmä rodičia, svoju reč aj mimiku uvedomovať a hovoriť jasne a zreteľne.

Diagnostika a liečba sigmatizmu

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má problémy so sykavkami, je dôležité navštíviť klinického logopéda. Ideálny vek na začatie odbornej starostlivosti je 3. rok života dieťaťa. Návštevu odborníka - logopéda - nie je potrebné odkladať, ak rodič badá v reči svojho dieťaťa akékoľvek nápaditosti. Ak po 24. mesiaci dieťa nemá potrebu komunikovať, alebo je jeho reč nezrozumiteľná, je potrebné navštíviť logopéda. K logopédovi je potrebné ísť aj vtedy, ak dieťa po 36. mesiaci má ešte stále chybnú výslovnosť hlások. Sigmatizmom je potrebné intenzívne sa zaoberať najmä ak pretrváva ešte aj v predškolskom období. Je potrebné zabezpečiť, aby do nástupu do školy dieťa výslovnosť bezpečne zvládlo a malo zautomatizované správne používanie sykaviek, aby sa chybná výslovnosť nefixovala.

Priebeh logopedického vyšetrenia:

1. Logopéd najprv dieťa vyšetrí a zistí, či sa v rodine vyskytli problémy s rečou.
2. Samotná diagnostika prebieha hravou formou, napríklad tak, že dieťa pomenováva obrázky na kartičkách. Obrázky sú zámerne vybraté takým spôsobom, aby logopéd počul, ako dieťa vyslovuje jednotlivé hlásky na začiatku, v strede a na konci slova.
3. Logopéd sa snaží zistiť príčinu, prečo dieťa nevyslovuje dané hlásky správne.
4. Súčasťou diagnostiky bude pravdepodobne aj skúška oromotoriky, čiže pohyblivosti artikulačných orgánov.

Logopedická terapia dyslálie je u každého dieťaťa individuálna a časovo náročná. Vo všeobecnosti ide o cvičenia oromotoriky, nasleduje vyvodenie hlásky, fixácia hlásky v slabikách, slovách, vetách, básničkách a automatizácia hlásky v bežnej reči. V neposlednom rade rozvíjame aj sluchové vnímanie, rozlišovanie hlások, zvukov. K tomu je potrebné mať veľa obrázkového materiálu, hier, aby cvičenia boli pre dieťa zábavné a aby ho stimulovali k spolupráci a náprave.

Mentálne postihnutie a jeho vplyv na reč

Ľudia s mentálnym postihnutím sú často označovaní ako „iní“. Táto inakosť spočíva v oslabenej schopnosti koncentrácie, oslabenej schopnosti krátkodobej pamäti, problémoch s učením a s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok. Tieto deficity vedú k zníženej schopnosti prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti. Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. K týmto schopnostiam patrí schopnosť komunikácie, sebestačnosti, sociálneho kontaktu, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.

Mentálne postihnutie nie je choroba. Jeho príčinou môže byť choroba, genetické príčiny (napr. Downov syndróm), fyzické poškodenie mozgu v tehotenstve, v priebehu pôrodu alebo v priebehu života, alebo komplexné či psychologické príčiny. Podľa niektorých definícií sa za mentálne postihnutie považujú len tie prípady, ak k oslabeniu intelektu prišlo v útlom veku. Iné definície zahŕňajú aj osoby, u ktorých ku zníženiu schopnosti došlo do 18. roku veku alebo v ktoromkoľvek veku.

Mentálne postihnutie nie je možné „liečiť“, avšak vhodnou výchovou a vzdelávaním ako i s pomocou okolia je možné naučiť takéhoto človeka veľa vecí, ktoré by sa inak sám nenaučil. Podľa Thorovej mentálne postihnutie je vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Poznávacie, rečové, pohybové a sociálne zručnosti, ktorých úroveň je možné samostatne merať štandardizovanými psychometrickými testami, sú proti priemeru výrazne znížené. Ľudia s mentálnym postihnutím majú problémy s adaptáciou a flexibilitou myslenia.

Poruchy reči u mentálne postihnutých

U mentálne postihnutých osôb sa poruchy reči vyskytujú častejšie a môžu mať komplexnejší charakter. Okrem sigmatizmu sa u nich môžu vyskytovať aj iné poruchy reči:

• Dyslália: Chybná výslovnosť jednotlivých hlások alebo skupín hlások.
• Vývinová dysfázia: Neschopnosť naučiť sa hovoriť napriek intaktným zmyslom a rečovým orgánom. Prejavuje sa artikulačnou poruchou, slabou slovnou zásobou, ťažkosťami v porozumení hovorenej reči.
• Dyzartria: Narušenie procesu artikulácie ako celku v dôsledku organického poškodenia CNS. Často ju sprevádza narušená fonácia, dýchanie a dysprozódia.
• Zajakavosť (Balbuties): Jeden z najťažších druhov narušenej komunikačnej schopnosti, prejavujúci sa nedobrovoľným prerušovaním plynulosti hovorenia.

Pri ťažších formách narušenej komunikačnej schopnosti (NKS) je potrebné evidovať dieťa ako žiaka so zdravotným znevýhodnením. Pri ústnych odpovediach je potrebné poskytnúť mu väčší časový priestor. Pri výbere vhodného učebného alebo študijného odboru je dôležité individuálne posúdenie predpokladov žiaka. Pre deti s NKS sú vhodné všetky bežné učebné aj študijné odbory, okrem tých, ktoré vyžadujú intenzívny verbálny prejav (napr. pedagogické odbory, konzervatóriá).

Ako môžu rodičia pomôcť?

K správnemu vývinu reči môžu výrazne prispieť aj rodičia. Rodina by mala vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny.

Tipy pre rodičov:

• Rozprávajte sa s dieťaťom: Opisujte predmety, udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje.
• Buďte pre dieťa správnym rečovým vzorom: Používajte správnu výslovnosť a gramatiku.
• Vytvárajte situácie, v ktorých je dieťa podnecované k rozprávaniu: Pýtajte sa dieťaťa otázky, ktoré ho povzbudzujú k vyjadrovaniu svojich myšlienok.
• Podporujte a chváľte dieťa: Oceňte u dieťaťa každý pokus o komunikáciu a snažte sa ho interpretovať.
• Používajte gestá: Pridajte ku svojej reči gestá, dieťaťu tak uľahčíte porozumenie.
• Vylaďte sa na správnu rečovú úroveň: Priblížte svoju rečovú úroveň úrovni dieťaťa - spomaľte tempo, prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa.
• Staňte sa komentátorom: Opisujte predmety, udalosti, deje, ktoré vaše dieťa práve pozoruje.
• Používajte "nálepky": Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov, potrebuje ich viackrát počuť. Pomenúvajte ich a zároveň pridávajte aj nové slová.

Prevencia porúch reči

Je ľahšie zdravotným problémom predchádzať, ako ich potom liečiť. Prevencia je základ a nemalú rolu zohráva aj v súvislosti s rečovými poruchami. K správnemu vývinu reči u dieťaťa totiž môže v prvom rade pomôcť stimulujúce rodinné prostredie.

Dnešné deti trávia veľmi veľa času pri pozeraní televízie, rozprávok, pri hraní počítačových hier, pri hraní na tablete či mobilných telefónoch už v útlom veku. Vtedy je dieťa len pasívnym prijímateľom informácií. V minulosti neboli takéto formy zábavy a rodičia deťom venovali viac času, hrali sa s nimi a hru komentovali, učili sa riekanky, básničky, pesničky a čítali si s nimi knižky.

tags: #sigmatizmus #mentalne #postihnutie