Sociálni pracovníci v zahraničí: Význam, legislatíva a príklady z praxe

Sociálna práca je osobitná profesijná disciplína, ktorá na serióznom vedeckom základe ponúka formy a metódy na odstraňovanie, zmierňovanie a uľahčovanie ťaživých sociálnych situácií. Sociálna práca sa týka ľudí, ich sociálneho prostredia a ich vzájomných vzťahov. Cieľom každého zásahu sociálneho pracovníka je zlepšiť blahobyt jednotlivca alebo skupiny a brániť sociálnej izolácii a odsunutiu na okraj spoločnosti. Hoci sa často spája s prácou v domácom prostredí, existuje množstvo príležitostí pre sociálnych pracovníkov aj v zahraničí.

Sociálny pracovník a klient

Špecifiká sociálnej práce s cudzincami

Ľudia, ktorí migrujú, sa ocitajú v novom, v cudzom, inojazyčnom a kultúrne odlišnom prostredí. Táto samotná životná situácia človeku môže spôsobovať strach, frustráciu, sociálnu neistotu a napätie. Negatívne pocity môžu byť o to väčšie, ak ide o cudzinca, ktorého pobyt nie je oprávnený alebo utečenca, ktorý musel opustiť svoj domov z rôznych vážnych dôvodov. Vo všetkých týchto prípadoch je úloha kompetentného a vzdelaného sociálneho pracovníka nezastupiteľná.

Zraniteľnosť

Pri sociálnej práci s cudzincami je potrebné uvedomiť si, že mnoho z nich môže patriť do zraniteľných skupín. Patria sem najmä:

  • utečenci
  • seniori
  • osamelí rodičia s dieťaťom
  • osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
  • osoby so psychickými ťažkosťami
  • maloleté osoby bez sprievodu
  • LGBTI osoby
  • ženy obete obchodovania/nelegálnej práce
  • negramotní
  • iné formy zraniteľnosti

Jazyková bariéra

Cudzinci prichádzajú z rôznych krajín, rôznorodosť jazykov preto nie je ničím výnimočným. Od sociálnych pracovníkov sa teda očakáva, aby poskytovali služby a pracovali s ľuďmi, s ktorými sa nevedia priamo porozprávať, čo môže ovplyvniť kvalitu poskytovaných služieb. Ideálne by bolo, ak by sociálny pracovník ovládal konkrétny materinský jazyk klienta alebo ak obe strany hovoria jazykom, ktorému spoločne rozumejú, napríklad anglickým jazykom. Vo väčšine prípadov je však potrebné tlmočenie. Úloha tlmočníka je veľmi dôležitá, od tlmočenia sa odvíja pochopenie klienta, problému, ktorému čelí a následne smer pomoci a zásahov sociálneho pracovníka. Výber tlmočníka, jeho kvality a schopnosti sú preto pri sociálnej práci s cudzincami kľúčové. Pri výbere tlmočníka je dôležité zvážiť rôzne faktory ako sú napríklad vek, pohlavie, náboženstvo a podobne.

Kultúrne rozdiely

Kultúra výrazne ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a ako sa správajú. Do procesu sociálnej práce s cudzincami vstupuje práve tento element, keď na jednej strane existuje kultúra majoritnej spoločnosti a na strane druhej kultúra cudzinca. Sociálny pracovník by si mal byť vedomý tejto oblasti. Ak tomu tak nie je, môže dochádzať k množstvu nedorozumení, nesprávnych očakávaní, vzniku stereotypov, predsudkov a podobne. Celý proces a budovanie vzťahu by sa skomplikoval. Je potrebné poznať nielen kontexty svojho kultúrneho zázemia, ale aj cudzincovho.

Multidisciplinárny tím

V závislosti od situácie, v ktorej sa klient-cudzinec nachádza, sa pre úspešnosť sociálnej práce javí fungovanie v multidisciplinárnom tíme, ktorý by mal tvoriť:

  • sociálny pracovník
  • psychológ
  • právnik
  • kultúrny mediátor
  • tlmočník

Sociálny pracovník by mal vedieť rozoznať, čo sa s klientom deje a v prípade potreby ho nasmerovať k iným odborníkom a poskytovateľom príslušných služieb (napríklad v prípade psychologických a emocionálnych tráum, či v prípade právnych otázok ohľadom pobytu).

Multidisciplinárny tím sociálnej práce

Ciele sociálnej práce s cudzincami

Pri tejto cieľovej skupine by sa sociálna práca mala zamerať najmä na:

  • prekonanie emocionálnej a psychologickej traumy
  • zvládnutie jazykovej bariéry
  • uľahčenie prispôsobovania sa životu v novej krajine
  • pomoc s prekonávaním prekážok, ktoré by mohli viesť k sociálnej izolácii
  • zmobilizovanie a posilnenie vlastných vnútorných zdrojov a schopnosti poradiť si s problémami, vyrovnať sa so životom v novom sociálnom prostredí
  • rozvoj potenciálu cudzinca, vytváranie sietí kontaktov a prácu s dobrovoľníkmi

V sociálnej práci s cudzincami sa najčastejšie využívajú formy komunitnej, skupinovej a individuálnej sociálnej práce. V prípade prvého kontaktu ide predovšetkým o terénnu sociálnu prácu, ktorá postupne prechádza do ambulantnej formy. Pri práci s cudzincami je dôležité zamerať sa na komunitnú sociálnu prácu. V rámci komunitnej sociálnej práce dochádza k vzájomnému kontaktu členov majoritnej a minoritnej skupiny. Vzájomné spoznávanie odlišných kultúr je cestou k porozumeniu a akceptácii odlišností. Ide o veľmi dôležitý prvok pri predchádzaní nepriateľským náladám na stranách oboch zúčastnených skupín. Súčasne sa tým znižuje riziko sociálneho vylúčenia a diskriminačných prejavov voči cudzineckej menšine. Po získaní si dôvery v rámci komunity, môže byť prechod k individuálnej, poprípade skupinovej sociálnej práci s cudzincami jednoduchší.

Na označenie špecifických schopností, ktoré sociálny pracovník potrebuje na to, aby mohol pracovať s klientmi s rôznym kultúrnym zázemím, sa používa pojem kultúrne kompetentná prax sociálnej práce. Základom kultúrnej kompetencie je rešpekt sociálneho pracovníka voči klientovej kultúrnej identite a schopnosť komunikovať medzi kultúrami, aj brať do úvahy rodový aspekt.

Legislatíva a dohody o sociálnom zabezpečení v zahraničí

Pôsobenie sociálnych pracovníkov v zahraničí je upravené rôznymi bilaterálnymi a multilaterálnymi dohodami o sociálnom zabezpečení. Tieto dohody majú za cieľ zabezpečiť, aby sociálni pracovníci, ktorí pracujú v zahraničí, boli poistení a mali nárok na sociálne dávky. Slovenská republika má uzatvorené dohody o sociálnom zabezpečení s mnohými krajinami sveta.

Pravidlá v EÚ, EHP, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve

Vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa aj na občanov Slovenska začala uplatňovať európska legislatíva. Podľa nej je osoba poistená v štáte, v ktorom reálne vykonáva činnosť, t. j. tam, kde sa práca realizuje. Zároveň môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP) alebo Švajčiarska. Uvedené pravidlo, vrátane nižšie uvedených pravidiel a postupov, platia naďalej aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

Vyslanie zamestnanca

Ak zamestnanec vykonáva činnosť pre slovenského zamestnávateľa na území viacerých členských štátov EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (napr. letuška, vodič kamióna, farmaceutický reprezentant s pôsobnosťou na území Česka a Slovenska), je potrebné, aby Sociálna poisťovňa určila uplatniteľnú legislatívu. Ak vykonáva činnosť pre slovenského zamestnávateľa v inom štáte EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z dôvodu aktuálnej zákazky na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné, aby mal pri sebe prenosný dokument A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa) z dôvodu vyslania. Tento dokument potvrdzuje, že poistné na sociálne zabezpečenie sa má naďalej odvádzať na území Slovenska. Ak uvedeným dokumentom nedisponuje, musí byť poistený na území štátu, kde vykonáva činnosť. Uvedený dokument vybavuje zamestnávateľ.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Ak SZČO vykonáva činnosť na Slovensku a zároveň v inom štáte EÚ, EHP alebo Švajčiarska z dôvodu získanej zákazky na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné požiadať o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania, aby naďalej zostala poistená na sociálne zabezpečenie na území Slovenska.

Dohody Slovenskej republiky o sociálnom zabezpečení s tretími krajinami

Slovensko má uzatvorených 14 platných medzinárodných zmlúv o sociálnom zabezpečení. Tu sú príklady niektorých z nich:

Krajina Ustanovenia
Austrália Ak bol slovenský zamestnanec dočasne vyslaný zamestnávateľom do Austrálie, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa môže s príslušnou austrálskou inštitúciou vzájomne písomne dohodnúť na výnimkách z ustanovení o sociálnom zabezpečení.
Bosna a Hercegovina Slovenskí zamestnanci pracujúci v doprave, ktorí sú prechodne alebo trvale zamestnaní na území Bosny a Hercegoviny, podliehajú právnym predpisom tej zmluvnej strany, kde má zamestnávateľ svoje sídlo.
Kanada Ak osoba podliehajúca právnym predpisom Slovenska je vyslaná v priebehu zamestnania zamestnávateľom so sídlom na Slovensku vykonávať zamestnanie na územie Kanady, táto osoba bude podliehať len právnym predpisom Slovenskej republiky.
USA Ak zamestnanec, ktorý bežne pracuje pre zamestnávateľa na území Slovenska, tento zamestnávateľ vyšle na prechodné obdobie na územie USA (nepresahujúce päť rokov), tento zamestnanec podlieha iba právnym predpisom Slovenska.
Ukrajina Ak zamestnávateľ so sídlom na Slovensku vyšle zamestnanca vykonávať zamestnanie na územie Ukrajiny, použijú sa odo dňa vyslania až do konca 24. mesiaca právne predpisy Slovenska.

Potvrdenia o uplatňovaní právnych predpisov

V prípade vyslania zamestnanca alebo SZČO do zahraničia je potrebné získať potvrdenie od Sociálnej poisťovne, že na danú osobu sa naďalej vzťahujú slovenské právne predpisy. Toto potvrdenie je dôležité preukázať v krajine výkonu práce, aby sa predišlo povinnosti platenia poistného v danej krajine. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne na žiadosť zamestnávateľa alebo SZČO vydá potvrdenie, v ktorom uvedie, že zamestnanec alebo SZČO podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a vyznačí obdobie platnosti tohto potvrdenia.

Výnimky z pravidiel

V niektorých prípadoch je možné dohodnúť sa na výnimkách z pravidiel o uplatňovaní právnych predpisov. O výnimku je potrebné požiadať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa môže dohodnúť s príslušným úradom v zahraničí.

Cezhraničná telepráca

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvorilo multilaterálnu Rámcovú dohodu o udeľovaní výnimiek v prípade cezhraničnej telepráce. Tá od 1. júla 2023 umožňuje cezhraničným zamestnancom, ktorí pracujú na diaľku formou telepráce, aby boli aj naďalej poistení v systéme sociálneho zabezpečenia v štáte sídla svojho zamestnávateľa. Dohodu k 1. januáru 2024 podpísalo 19 krajín. Telepráca predstavuje formu práce, ktorá umožňuje zamestnancom vykonávať svoje pracovné povinnosti z pohodlia vlastného domova alebo iného miesta mimo kancelárie zamestnávateľa. Práca sa vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a s použitím informačných technológií. Vo všeobecnosti platí, že pri výkone telepráce v rozsahu 25 % a viac je podľa základného pravidla určené, že zamestnanec je poistený v štáte svojho bydliska.

Nová rámcová dohoda umožňuje výnimku z uplatňovania právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Stanovuje tak presné podmienky, na ktoré osoby a za akých okolností sa môže aplikovať. Výnimka sa týka zamestnancov, ktorí vykonávajú teleprácu v mieste svojho bydliska v rozsahu menej ako 50 % celkového pracovného času a ich zamestnávateľ má sídlo alebo miesto podnikania v inom signatárskom štáte. V takom prípade môže byť zamestnanec poistený v štáte podľa sídla zamestnávateľa. Dôležitou podmienkou pre uplatnenie tejto výnimky je podanie žiadosti v krajine zamestnávateľa. Rámcová dohoda sa nevzťahuje na samostatne zárobkovo činné osoby, tiež zamestnancov, ktorí vykonávajú ďalšiu závislú činnosť v inom štáte alebo zamestnancov, ktorých práca nezahŕňa teleprácu.

Mapa krajín s dohodami o cezhraničnej telepráci

Príklady pracovných ponúk

Okrem sociálnej práce v užšom zmysle existujú aj pracovné ponuky súvisiace s opatrovaním a zdravotnou starostlivosťou:

  • Práca ako opatrovateľ/ka seniorov v domácnosti v Írsku (Live-in Carer), so zárobkom 2070-3134 EUR brutto mesačne.
  • Rehabilitácia pre nemeckých seniorov (na stálo aj brigáda).

Michal Oláh: Príklad sociálneho pracovníka v praxi

Michal Oláh, sociálny pracovník a novinár, dlhodobo pomáha ľuďom bez domova, ťažko chorým, utečencom či ľuďom so závislosťami. „Je pre mňa dôležité byť im hlavne nablízku a poskytovať im podporu v ich situácii,“ vysvetľuje. Jeho cesta sa začala po Nežnej revolúcii, keď v Lamači vznikol jeden z prvých útulkov pre ľudí bez domova v Bratislave. Už ako pätnásťročný tajne nosil jedlo z nedeľných obedov týmto ľuďom. Túžbu pomáhať upevnila aj situácia, keď sa mu blízky člen rodiny predávkoval heroínom.

Oláh strávil rok medzi františkánmi v Trstenej na Orave, kde sa staral o ľudí chorých na tuberkulózu. Aby sa vyhol vyhoreniu, každých 5 až 7 rokov čiastočne mení formu sociálnej práce alebo skupinu, ktorej sa venuje. Spomína na svoju prvú klientku, sedemnásťročnú Šarlotku, ktorá zomrela na progresívnu svalovú dystrofiu. Odvtedy stál pri mnohých ťažko chorých alebo zomierajúcich ľuďoch.

Oláh hovorí, že je rozdiel pomáhať ľuďom, keď človek vidí perspektívu, a pracovať s tými, ktorých budúcnosť sa javí veľmi nejasná alebo ťažká. V takej práci nie je možné mať všetko pod kontrolou ani vyriešiť každý problém. Oláh sa venuje sociálnym témam aj ako vysokoškolský pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Myslí si, že sociálna práca sa nedá dôveryhodne učiť bez toho, aby ju človek prakticky vykonával. Pandémia a vojna na Ukrajine podľa neho odhalili skutočné hodnoty, názory a postoje ľudí, vrátane (ne)schopnosti kritického myslenia. Šokovalo ho, že aj niektorí ľudia, ktorí sú na čele humanitárnych alebo sociálnych organizácií, majú proruské a protiukrajinské názory.

Oláh pôsobí aj v rozvojových krajinách, kde je to ešte náročnejšie. Naučil sa spoliehať sám na seba a zažiť pocit bezmocnosti v úplne inom rozmere. V Európe sme zvyknutí, že vždy máme poruke pomoc. V rozvojových krajinách sú sociálni pracovníci odkázaní len na svoje schopnosti. Oláh odmieta byť len pasívnym pozorovateľom situácie. Nevie zabudnúť na štrnásťročného chlapca z Kambodže, ktorého stretol v detskom domove pre HIV pozitívne deti. Keď vidíte, že niekto tak mladý je nútený niesť zodpovednosť za svojich súrodencov, a zároveň sa vyrovnáva s ťažkou diagnózou, veľmi rýchlo to uprace vaše hodnoty a nastaví zrkadlo vašej chamtivosti, pažravosti, pýche, lakomstvu a závisti. Oláh sa inšpiruje nemeckým modelom, kde si štát objednáva mnohé služby sociálnej práce napríklad od Červeného kríža, Armády spásy, Katolíckej charity či Evanjelickej diakonie.

Radikálna sociálna práca a medzinárodný rozvoj

Reakciou na zhoršujúcu sa globálnu sociálnu situáciu vznikla radikálna sociálna práca. Usiluje sa o spoločenské zmeny umožňujúce predchádzaniu negatívnych sociálnych udalostí. Sociálni pracovníci majú možnosť spoločným úsilím dosiahnuť udržateľné pozitívne zmeny.

Súčasný sociálny svet je poznačený hodnotovou krízou, ktorú sprevádza vleklá finančná kríza v hospodárskom živote. Menia sa hlavní hráči (veľmoci) ovplyvňujúci chod sveta. Skoré dosiahnutie limitov klasických energetických zdrojov a strata dôvery v neustály hospodársky rast mení ekonomické základy sveta.

Sociálna práca čiastočne pochopila (predovšetkým v zahraničí), že nemôže čakať, ale musí sama v spolupráci s občianskou spoločnosťou začať aktívne konať v prospech obnovy spravodlivej spoločnosti.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)

V roku 1928 sa v Paríži zišla prvá Medzinárodná konferencia sociálnej práce (International Conference of Social Work (ICSW)). Toto stretnutie dalo základ rozvoja sociálnej práce na medzinárodnej úrovni. Priamym pokračovateľom tejto konferencie je súčasná Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW), ktorá tak patrí k vôbec najstarším mimovládnym organizáciám s neprerušenou kontinuitou, zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity kdekoľvek vo svete. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj má zastúpenie pri Hospodárskej a sociálnej rade Organizácie Spojených národov v New Yorku, pri Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve, pri Rade Európy v Štrasburgu, pri Európskej komisii (Sociálnej Platforme) ale aj inde. Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj si dala za cieľ zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám. Dôraz kladie medzinárodná sociálna práca a sociálny rozvoj. Od roku 1966 zmenila svoj štatút a názov „Medzinárodná konferencia sociálnej práce“ na „Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (sociálne blaho)“, čo jej umožnilo ponechať si svoju predošlú skratku - ICSW. Zásadná zmena bola v náhrade „sociálnej práce“ („Social Work“) „sociálnym blahom“ („Social Welfare“).

ICSW dnes už nie je iba medzinárodným fórom pre diskusie sociálnych pracovníkov. Nový názov vyjadril narastajúcu diverzitu v jej aktivitách a vyššie politické zameranie tejto starej organizácie v novej dobe. ICSW je v súčasnosti globálnou, mimovládnou, apolitickou, nenáboženskou a neziskovou organizáciou. ICSW zastupuje záujmy širokého spektra národných a medzinárodných členských organizácií, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v sociálnej spravodlivosti, v sociálnom rozvoji, v sociálnej práci a v sociálnej ochrane.

Odporúčanie MOP č. 202

Po roku 1948, keď vzniklo ľudské právo na sociálne zabezpečenie, sa ľudstvo posunulo do inej roviny. Podpora sociálnej ochrany je ponímaná Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj ako jeden z pilierov sociálnej politiky zameranej na zabezpečenie univerzálneho prístupu k sociálnym službám. Finančné prostriedky vynaložené na sociálny rozvoj nie sú totiž vôbec žiadnou spotrebou, ale nevyhnutnou investíciou pre ďalší život.

Nový impulz pre zvrátenie tohto trendu prinieslo „Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 202 o garantovanom minime sociálnej ochrany“, ktoré bolo jednomyseľne prijaté počas Medzinárodnej konferencie práce na jej 101. rokovaní v roku 2012 aj slovenskou delegáciou. Príprava spoločnosti, predovšetkým pomocou sociálneho investovania, je cestou na predchádzanie ťažkostí a je podmienkou ekonomického rastu.

Globálne ciele udržateľného rozvoja a sociálna práca

tags: #socialny #pracovnici #v #zahranici #priklad