Práca sociálneho pracovníka v detskom domove, dnes častejšie označovanom ako Centrum pre deti a rodiny (CDR), je mimoriadne náročná a zodpovedná profesia. Vyžaduje si nielen hlboké odborné znalosti, ale aj citlivý prístup, vysokú mieru empatie a schopnosť efektívne zvládať rôznorodé situácie. Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v živote detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, a jeho povinnosti sú rozsiahle, zamerané na zabezpečenie komplexnej starostlivosti, rozvoja a prípravy detí na samostatný život.
Právny rámec sociálnej práce s deťmi
Základná právna úprava týkajúca sa oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je definovaná v zákone č. 305/2005 Z. z. Tento zákon v ustanovení § 4 ods. 2 definuje prirodzené rodinné prostredie ako domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby.
Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Pracovník má právo žiadať osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné, a každý je povinný takúto spoluprácu poskytnúť. Každé konanie pracovníka však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.
Medzi základné oprávnenia pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do obydlia však pracovníci potrebujú súhlas osoby, ktorá obýva nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by bol vstup odmietnutý a tým by sa znemožnil výkon oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže súd pracovníkovi povoliť vstup do obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.
Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Rovnako je pracovník podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. h) oprávnený vyhotoviť, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby, zvukový záznam na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu. Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam, ktorý je súčasťou spisu na orgáne soc.
Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará, oznámili dátum a čas kontroly, aby sa predišlo situáciám, kedy sa nedostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú.
Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. b) je pracovník oprávnený osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) a d) najmä návštevou dieťaťa a rozhovorom s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah. Tzn. vykonáva pravidelné rozhovory s deťmi, sleduje ich vývoj, rieši ich problémy a pomáha im zvládať ťažké životné situácie.
Úvod do činnosti Centra pre deti a rodiny (CDR)
Centrum pre deti a rodiny (CDR) je zariadenie, ktoré poskytuje starostlivosť deťom, ktoré nemôžu prechodne alebo trvalo žiť vo svojej vlastnej rodine. CDR vykonáva opatrenia, ktoré dočasne nahrádzajú dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie na základe rozhodnutia súdu. Tieto opatrenia sú realizované pobytovou formou, a v prípade potreby aj ambulantnou alebo terénnou formou.
CDR zabezpečuje deťom komplexnú starostlivosť, ktorá zahŕňa ubytovanie, stravu, ošatenie, výchovu, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Dôležitou súčasťou činnosti CDR je aj práca s rodinou dieťaťa s cieľom umožniť návrat dieťaťa do pôvodnej rodiny, ak je to v záujme dieťaťa. Ak návrat do pôvodnej rodiny nie je možný, CDR hľadá pre dieťa náhradnú rodinnú starostlivosť, napríklad pestúnsku starostlivosť alebo adopciu.
Štruktúra a priestorové usporiadanie CDR
Kmeňová budova centra sa nachádza napríklad v rodinnom dome v Bratislave, kde sú umiestnené deti na jednej samostatne usporiadanej skupine (SUS). Zariadenie SUS je prispôsobené individuálnym potrebám detí. Samostatne usporiadaná skupina sa nachádza na prvom poschodí a čiastočne na prízemí rodinného domu. Súčasťou priestorového usporiadania SUS sú napríklad dve trojlôžkové spálne a dve dvojlôžkové spálne.
Dieťa môže tráviť svoj voľný čas so zachovaním súkromia vo svojej izbe, kde má k dispozícii svoju posteľ, písací stolík s možnosťou odkladania školských vecí a svojich osobných vecí. V izbe má dieťa svoju skriňu na ošatenie a osobné veci. V rámci súkromia sa do izieb spoločne umiestňujú súrodenci. V ostatných prípadoch sú izby pre dievčatá alebo chlapcov zvlášť.
Pre spoločenské aktivity detí slúži obývacia miestnosť a hracia miestnosť. Príprava stravy sa zabezpečuje vo vybavenej kuchyni s jedálňou s veľkým jedálenským stolom. Sociálne zariadenia tvoria dve kúpeľne - jedna pre chlapcov (so samostatným sprchovacím kútom, umývadlom a samostatným WC) a jedna pre dievčatá (so samostatným sprchovacím kútom a dvoma umývadlami). Okrem toho sú dve samostatné toalety na prvom poschodí a na prízemí, obe vybavené aj umývadlom. V obývacej miestnosti na prízemí centra sa uskutočňujú interakcie so záujemcami o náhradnú rodinnú starostlivosť a aj návštevy detí (rodičov a blízkych osôb). Miestnosť má pri sebe aj samostatné WC a kúpeľňu s prebaľovacím pultom. V budove sa tiež nachádza miestnosť, ktorá slúži pre potreby detí a pre činnosť odborného tímu. Profesionálni náhradní rodičia vykonávajú starostlivosť o zverené deti vo svojom rodinnom prostredí v mieste svojho bydliska.
Odborný tím CDR
Dôležitou súčasťou CDR je odborný tím, ktorý zabezpečuje komplexnú starostlivosť o deti. Medzi členov odborného tímu patria:
- Psychológ (VŠ vzdelanie II. stupňa - odbor psychológia)
- Sociálny pracovník (VŠ vzdelanie II. stupňa - odbor sociálna práca)
- Vedúci úseku starostlivosti o deti (VŠ vzdelanie II. stupňa)
- Samostatní pedagogickí zamestnanci (s VŠ vzdelaním I. stupňa - špeciálna pedagogika a 1 s úplným stredoškolským vzdelaním - vychovávateľstvo, VŠ vzdelanie II. stupňa)
- Profesionálni náhradní rodičia (dvaja s VŠ vzdelaním II. stupňa)
Náplň práce sociálneho pracovníka v CDR
Sociálny pracovník v CDR má širokú škálu úloh a zodpovedností, ktoré sú zamerané na zabezpečenie blaha detí a ich rodín. Jeho práca je dynamická a vyžaduje neustále prispôsobovanie sa individuálnym potrebám detí.
Prvotný kontakt a diagnostika
- Etapa prvého kontaktu: Sociálny pracovník je často prvou osobou, ktorá prichádza do kontaktu s dieťaťom alebo rodinou. V tejto etape je dôležité získať prvotné informácie a nadviazať dôverný kontakt.
- Získavanie informácií a analýza problému: Sociálny pracovník zisťuje a analyzuje problém, jeho rozsah a príčiny. Používa metódy sociálneho rozhovoru, analýzy a posudky odborníkov z oblasti školstva, zdravotníctva a polície. Na základe získaných informácií si utvára hypotézu.
Plánovanie a intervencia
- Dojednávanie kontraktu: Na základe diagnostiky a analýzy problému sociálny pracovník dojednáva s klientom (dieťaťom, rodinou) kontrakt, ktorý definuje ciele a spôsoby spolupráce.
- Navrhovanie riešení: Sociálny pracovník navrhuje riešenia, ktoré sú zamerané na prekonávanie prekážok a využívanie pozitívnych vlastností klienta.
- Príprava a realizácia individuálnych plánov: Na základe poznania dieťaťa a jeho potrieb sociálny pracovník vypracováva individuálne plány rozvoja. Tieto plány zohľadňujú vzdelávacie, sociálne, emocionálne a zdravotné potreby dieťaťa. Sociálny pracovník aktívne spolupracuje s dieťaťom, vychovávateľmi a ďalšími odborníkmi pri realizácii týchto plánov.
Realizácia a hodnotenie
- Realizácia riešení: Sociálny pracovník realizuje navrhnuté riešenia a koordinuje aktivity s ďalšími odborníkmi a inštitúciami. Táto etapa je najnáročnejšia a vyžaduje si aktívnu spoluprácu s klientom.
- Hodnotenie efektívnosti: Sociálny pracovník posudzuje efektívnosť realizovaného riešenia z hľadiska zlepšenia sociálnej situácie klienta. Hodnotenie je dôležité pre zistenie, či sa dosiahli stanovené ciele a či je potrebné upraviť stratégiu.
Ďalšie kľúčové činnosti
- Spolupráca s rodinou dieťaťa: Sociálny pracovník sa snaží udržiavať kontakt s rodinou dieťaťa, ak je to v záujme dieťaťa. Podporuje a rozvíja vzťahy medzi dieťaťom a jeho rodinou, pomáha pri riešení problémov v rodine a pripravuje dieťa na prípadný návrat do rodiny.
- Zastupovanie dieťaťa: Sociálny pracovník zastupuje dieťa v rôznych situáciách, napríklad pri komunikácii s úradmi, školami, lekármi a inými inštitúciami. Zabezpečuje, aby boli rešpektované práva dieťaťa a aby boli uspokojené jeho potreby.
- Príprava na osamostatnenie: Sociálny pracovník pomáha deťom pripraviť sa na život po opustení detského domova. Učí ich praktickým zručnostiam, ako je hospodárenie s peniazmi, hľadanie práce a bývania. Podporuje ich v získavaní vzdelania a v rozvíjaní ich záujmov.
- Vedenie dokumentácie: Sociálny pracovník vedie rozsiahlu dokumentáciu o deťoch, s ktorými pracuje. Zaznamenáva informácie o ich vývoji, problémoch, potrebách a o všetkých dôležitých udalostiach v ich živote. Táto dokumentácia je dôležitá pre zabezpečenie kontinuity starostlivosti o dieťa.
- Spolupráca s ostatnými odborníkmi: Sociálny pracovník úzko spolupracuje s ďalšími odborníkmi, ako sú psychológovia, pedagógovia, lekári a právnici. Spoločne hľadajú najlepšie riešenia pre problémy detí a zabezpečujú im komplexnú starostlivosť.
- Zabezpečenie ochrany práv dieťaťa: Pri poskytovaní sociálnej služby dieťaťu a pri poskytovaní starostlivosti o dieťa podľa § 10 zákona je poskytovateľ sociálnej služby povinný dodržiavať zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií a používať len také výchovné prostriedky a metódy, ktoré akýmkoľvek spôsobom dieťa neponižujú, neurážajú, nezanedbávajú, vrátane nedbanlivostného zaobchádzania, alebo ktoré sa inak nedotýkajú dôstojnosti dieťaťa a neohrozujú jeho život, zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný rozvoj.
Metódy práce sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník využíva rôzne metódy a techniky práce, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám klienta. Medzi základné metódy patrí:
- Prípadová konferencia: Ide o tímovú spoluprácu, na ktorej sa zúčastňujú klienti, rodinní príslušníci, odborní a pedagogickí pracovníci centra, profesionálni rodičia, pracovníci ÚPSVaR, samosprávy, zamestnanci školy a iní zainteresovaní odborníci. Cieľom prípadovej konferencie je vzájomné informovanie sa, uzatvorenie kontraktu a tvorba plánu sociálnej a odbornej práce s dieťaťom a jeho rodinou.
- Sociálny rozhovor: Ide o základnú metódu získavania informácií a nadväzovania kontaktu s klientom.
- Pozorovanie: Sociálny pracovník pozoruje správanie klienta v rôznych situáciách, aby získal hlbší prehľad o jeho problémoch a potrebách.
- Diagnostika: Sociálny pracovník využíva rôzne diagnostické metódy na zistenie príčin problémov klienta.
- Bibliografia: Sociálny pracovník využíva odbornú literatúru a štúdie na získanie informácií o problémoch klienta a možnostiach ich riešenia.
- Prevencia: Sociálny pracovník sa podieľa na preventívnych aktivitách, ktoré sú zamerané na predchádzanie sociálnym problémom.
Okrem týchto základných metód sociálny pracovník využíva aj špecifické metódy, techniky a postupy podľa svojej odbornosti.
Individuálny plán rozvoja osobnosti dieťaťa (IPROD)
Dôležitou súčasťou práce sociálneho pracovníka je tvorba a vyhodnocovanie Individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa (IPROD). IPROD je komplexný plán, ktorý definuje ciele a spôsoby odbornej práce s dieťaťom a jeho rodinou.
- Tvorba IPROD: IPROD je výstupom tímovej spolupráce a zohľadňuje potreby a záujmy dieťaťa. Pri tvorbe IPROD sa zohľadňuje komplexná odborná diagnostika a zapájajú sa klienti, odborní a pedagogickí zamestnanci CDR, profesionálni náhradní rodičia, pracovníci orgánu SPODaSK a samosprávy.
- Obsah IPROD: IPROD obsahuje hlavný cieľ a čiastkové ciele, ako aj popis konkrétnych úloh (krátkodobých a dlhodobých), ktoré majú viesť k naplneniu cieľov, s uvedením termínov a zodpovedných osôb.
- Časový rámec: Časový rámec, pre ktorý je IPROD vytváraný, je školský rok (september - august), resp. obdobie určené pre plnenie výchovného opatrenia.
- Vyhodnocovanie IPROD: Vyhodnotenie IPROD je minimálne raz za 6 mesiacov, ale v prípade akejkoľvek zmeny alebo závažnej skutočnosti je plán vyhodnocovaný priebežne. Vyhodnotenie IPROD je úlohou celého tímu okolo dieťaťa a rodiny (vrátane klientov). V prípade uloženého neodkladného opatrenia a výchovného opatrenia sa vyhodnocovanie IPROD robí v intervale 2 mesiacov.
Plánovanie výchovnej činnosti
Výchovná činnosť v samostatne usporiadanej skupine je plánovaná mesačne na spoločnom stretnutí vychovávateľov. Do plánu sú zahrnuté aj podnety od jednotlivých detí (podľa veku a rozumovej úrovne). V plánovaní sa zohľadňujú záujmy detí a ich vývinové potreby.
- Oblasti výchovnej činnosti: Hlavné oblasti výchovnej činnosti sú: rekreačná, kultúrna, záujmová, športová, príprava na vyučovanie a voľnočasové aktivity. V plánovaní sa striedajú zložky výchovných oblastí: Spoločenská výchova, Etická výchova, Pracovná výchova, Rozumová výchova, Estetická výchova, Telesná výchova, Rodinná výchova a výchova k manželstvu a rodičovstvu, Ekologická výchova.
- Rozvoj zručností: Veľká časť výchovných činností je zameraná na nadobúdanie a rozvoj, ale aj upevňovanie samoobslužných a bežných životných zručností súvisiacich s vedením domácnosti. V súvislosti s tým sa deti podieľajú na upratovaní osobného priestoru v izbe, realizovaní nákupov potravín, hygienických a čistiacich potrieb, oblečenia, obuvi. Všetky tieto činnosti sú vykonávané pod vedením vychovávateľa, ktorý deti poveruje úlohami primerane ich fyzickému veku, rozumovej úrovni a fyzickým schopnostiam. Tieto úlohy sú plánované tak, aby deti postupne nadobúdali väčšiu samostatnosť pri ich plnení. Je dodržiavaná zásada prechodu od jednoduchšieho k zložitejšiemu.
- Finančná gramotnosť: Špecifickou oblasťou výchovy je zvyšovanie finančnej gramotnosti detí (túto oblasť vychovávatelia zabezpečujú vedením detí k účelnému využitiu vreckového, vychovávatelia detí motivujú k tvorbe úspor, usmerňujú ich pri drobných nákupoch z vreckového).
Deti a mladí dospelí sa podľa svojho záujmu zúčastňujú rôznych súťažných podujatí a majú možnosť navštevovať rôzne záujmové krúžky, ktoré ponúkajú základné školy a tiež sa zapojiť do rôznych výtvarných a iných záujmových súťaží. Sú vedení ku kultúrnym hodnotám v rámci rôznych divadelných predstavení, návštevou kín a iných kultúrnych podujatí, ktoré pre centrum organizujú spolupracujúce organizácie. V rámci rekreačnej činnosti sú pre deti zabezpečené letné a zimné rekreačné pobyty, návšteva zoologickej záhrady a pravidelné výlety.
Špecifické situácie a odborná pomoc
Centrum pre deti a rodiny poskytuje odbornú pomoc aj v špecifických situáciách, napríklad tehotným ženám a ženám po pôrode a ich deťom.
Obmedzovanie prijímateľa sociálnej služby
Podľa § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. prijímatelia sociálnych služieb majú právo na dôstojné zaobchádzanie, starostlivosť a úctu aj pri nevyhnutnosti použitia obmedzenia. Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Jedinou výnimkou, ktorú zákon o sociálnych službách ustanovuje, je použitie netelesného alebo telesného obmedzenia iba v prípade, ak je priamo ohrozený život alebo priamo ohrozené zdravie prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb. V tomto prípade možno použiť prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.
K obmedzeniu u prijímateľa sociálnej služby možno pristúpiť iba vtedy, keď boli bez úspešného výsledku použité všetky ostatné možné stratégie či postupy pre zabránenie takému správaniu prijímateľa, ktorým bezprostredne ohrozuje svoj život či zdravie alebo zdravie a život iných osôb a riziká, ktoré vyplývajú z neobmedzenia prijímateľa, sú väčšie ako riziká vyplývajúce z jeho obmedzenia.
- Prostriedky netelesného obmedzenia: Za prostriedky netelesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti alebo aktívnym počúvaním.
- Prostriedky telesného obmedzenia: Za prostriedky telesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie použitím rôznych špeciálnych úchopov, umiestnením prijímateľa sociálnej služby do miestnosti, ktorá je určená na bezpečný pobyt alebo použitím liekov na základe pokynu lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.
Použitie akéhokoľvek iného telesného obmedzenia, okrem zákonom vymedzených spôsobov, je v rozpore so zákonom o sociálnych službách, a to aj v prípade, ak ide o použitie iného telesného obmedzenia na základe odporúčania lekára z odboru psychiatrie. Rozsah a povaha obmedzenia musí byť primeraná aktuálnemu ohrozeniu a individualite prijímateľa. Obmedzenie sa ukončí vtedy, ak pominie situácia ohrozenia. Nevyhnutné telesné obmedzenie písomne nariaďuje, schvaľuje alebo ho dodatočne bezodkladne schvaľuje a potvrdzuje ho svojím podpisom lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje a potvrdzuje ho svojím podpisom sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov nemožno dodatočne schvaľovať.
Telesné a netelesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby musí byť zaznamenané v registri telesných a netelesných obmedzení (ďalej len „register obmedzení“) zriadenom na tento účel, ktorý je povinný viesť poskytovateľ sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb - § 10 ods. register obmedzení musí obsahovať zákonom určené náležitosti - § 10 ods. 5; Poskytovateľ je povinný poskytnúť ministerstvu údaje o použití prostriedkov obmedzenia prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb do 8 kalendárnych dní od použitia obmedzenia (§ 105b ods. 2 písm. c) opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom - § 10 ods. Je nevyhnutné, aby poskytovatelia sociálnych služieb zodpovedne pristupovali k správnemu vyhodnocovaniu správania prijímateľa sociálnej služby, ktoré môže alebo zakladá predpoklad použitia netelesného alebo telesného obmedzenia z dôvodu, že použitím obmedzenia u prijímateľa sociálnej služby dochádza k obmedzovaniu jeho ľudských práv a slobôd a zasahuje sa do jeho telesnej integrity. Nedodržiavanie povinností poskytovateľa sociálnej služby podľa § 10 zákona o sociálnych službách sa považujú za správny delikt podľa § 101 tohto zákona.
Za problematické sa považujú postupy, kedy poskytovateľ pravidelne/denne využíva pre prijímateľa sieťovú posteľ (tzv. klietkovú), najmä na spánok na základe odporúčania psychiatra, s odôvodnením, že sieť prijímateľovi poskytuje pocit bezpečia, aby v noci nespadol, alebo keď poskytovateľ oznamuje ministerstvu použitie obmedzenia, aj keď o situáciu vyžadujúcu použitie obmedzenia nejde, napr. používa rovnaké obmedzenie toho istého prijímateľa opakovane viackrát za sebou a oznamuje ministerstvu, obmedzenie sa míňa účinku, poskytovateľ jeho použitím nerieši agresívne správanie prijímateľa iným spôsobom (napr. poskytovateľ v situácii, kedy prijímateľ fyzicky napádal iných prijímateľov, v súlade s odporúčaniami psychológa, ktorý uviedol, že v situácii, kedy prijímateľ z dôvodu svojho správania fyzicky napáda iných prijímateľov, nie je potrebné reagovať na krátkodobé skratové situácie voči iným klientom, nepoužil žiadne zákonom dovolené nástroje na ochranu života a zdravia ohrozených prijímateľov).
Použitie fixačných pomôcok/pomôcok na zabezpečenie pádu prijímateľa , ktoré zabraňujú telesnému poškodeniu prijímateľa sociálnej služby v určitých situáciách, napr. pri presune prijímateľa na vozíku, z ktorého bez nich môže spadnúť, a to na nevyhnutne potrebný čas (vychádzka, účasť na spoločnej aktivite a pod.). Ide o oficiálne pomôcky uvádzané v ošetrovateľských technikách, pričom niektoré môžu byť súčasťou vozíka. Za fixačné pomôcky sa nepovažujú rôzne textilné pásiky, kožené opasky, plachty na posteľ.
Výzvy a perspektívy
Práca sociálneho pracovníka v detskom domove je náročná nielen z hľadiska rozsahu povinností, ale aj z hľadiska emočnej záťaže. Sociálni pracovníci sa stretávajú s deťmi, ktoré majú za sebou ťažké životné skúsenosti, sú traumatizované a majú problémy s správaním. Je preto dôležité, aby mali sociálni pracovníci dostatočnú podporu a supervíziu, aby sa vyhli syndrómu vyhorenia a aby mohli efektívne vykonávať svoju prácu.
Napriek všetkým výzvam je práca sociálneho pracovníka v detskom domove veľmi dôležitá a zmysluplná. Sociálni pracovníci majú možnosť pozitívne ovplyvniť životy detí, ktoré to najviac potrebujú.