Pracovná neschopnosť pred plánovanou operáciou na Slovensku

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je stav, keď zamestnanec alebo iná osoba, ktorá je nemocensky poistená, nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas PN má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu kompenzujú stratu príjmu.

Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov: ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca, alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dočasnú pracovnú neschopnosť uznáva ošetrujúci lekár z dôvodu choroby, pracovného úrazu, úrazu, choroby z povolania, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia. Podmienky uznávania a potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti ustanovuje § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. Ošetrujúci lekár uzná dočasnú pracovnú neschopnosť po posúdení spôsobilosti na konkrétnu prácu vykonávanú ošetrovanou osobou vrátane vplyvu práce a pracovného prostredia na zdravotný stav. Ak ošetrujúci lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby, vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na predpísanom tlačive a určí liečebný režim.

Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi až po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť začína nasledujúci kalendárny deň.

Ošetrujúci lekár môže na základe požiadania zo závažných dôvodov povoliť zmenu miesta pobytu osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak dočasná pracovná neschopnosť trvá z jedného kalendárneho mesiaca do druhého, ošetrujúci lekár vydá na predpísanom tlačive potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, ku ktorému pracovná neschopnosť trvá. Pri niekoľkomesačnej pracovnej neschopnosti predmetné potvrdenie vystaví každý mesiac vždy k poslednému dňu mesiaca, a to až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotný stav osoby zhoršil, príslušný ošetrujúci lekár môže vystaviť nové potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, na ktorom vyznačí, že ide o pokračovanie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zákon o zdravotnej starostlivosti ustanovuje aj zásady uznávania dočasnej pracovnej neschopnosti vo vzťahu k cudzine a vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Po schválení žiadosti o udelenie súhlasu na plánovanú ústavnú starostlivosť, ktorá sa má poskytnúť v cudzine, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavuje všeobecný ošetrujúci lekár alebo lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorý osobe poskytuje zdravotnú starostlivosť. Za rovnakých podmienok príslušný ošetrujúci lekár potvrdí dočasnú pracovnú neschopnosť osoby, ktorej sa má ústavná starostlivosť poskytnúť v inom členskom štáte EÚ.

Dočasná pracovná neschopnosť osoby, ktorej sa má poskytnúť ústavná starostlivosť v cudzine alebo v inom členskom štáte EÚ, sa začína dňom nástupu do zdravotníckeho zariadenia, ktorý určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti.

Ak bolo potrebné poskytnúť osobe neodkladnú starostlivosť spojenú s hospitalizáciou v cudzine, dočasnú pracovnú neschopnosť potvrdzuje ošetrujúci lekár, ak mu osoba predloží prepúšťaciu správu do troch dní odo dňa ukončenia hospitalizácie v cudzine. Lekár potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaví spätne, pričom dátum začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti určí podľa prepúšťacej správy. Ak zdravotný stav osoby nevyžaduje ďalšiu práceneschopnosť, potvrdí aj dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti podľa prepúšťacej správy.

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavuje ošetrujúci lekár pri uznaní osoby za dočasne práceneschopnú na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Celková anestézia je v podstate riadená otrava organizmu. Stav, v ktorom sa nachádza pacient počas zákroku rozhodne nie je prirodzený. Strata vedomia a znecitlivenie je počas operácie určite prínosom, ale netreba to brať na ľahkú váhu. Celý proces anestézie, ako aj samotný operačný výkon, predstavuje pre organizmus záťaž s ktorou sa musí vysporiadať. Hlavne z tohto hľadiska musíte pred operáciou podstúpiť predoperačné vyšetrenia, na základe ktorých doktor zhodnotí Váš zdravotný stav a rozhodne, či môžete podstúpiť zákrok v celkovej anestézii. Aj napriek dôkladným vyšetreniam sa ale môže stať, že pacient napríklad zle zareaguje na anestetiká (alergická reakcia a podobne) a zákrok sa skomplikuje. Samozrejme, anestetiká, ako aj iné lieky, podliehajú striktným kritériám a ich kvalita sa neustále zlepšuje.

V porovnaní s anestetikami v minulosti, sú tie terajšie menej toxické pre organizmus a rýchlejšie sa odbúravajú z tela pacienta. Takisto oveľa rýchlejšie účinkujú, čo spôsobuje, že pacienti zaspávajú v priebehu 10 sekúnd od podania anestetika. Množstvo podaných liekov sa počas operácie monitoruje a reguluje podľa potreby.

Známa aj ako „náladovka“, premedikácia je zmes liečiv, ktoré majú prispieť k tomu, aby sa pacient uvoľnil a nebol pred operáciou v strese. Premedikácia pomôže aj v tom, že pacient neskôr počas operácie potrebuje menšie množstvo anestetík. Podáva sa zvyčajne krátko pred operáciou a môže obsahovať aj lieky proti bolesti.

Pacienta napojíme na monitor, ktorý sleduje základné životné funkcie ako srdce, krvný tlak a ďalšie parametre, ktoré anestéziológ potrebuje. Po podaní anestetík pacient zaspí a my ho môžeme zaintubovať. Znamená to, že sa mu do dýchacích ciest cez hrdlo zavedie trubica napojená na dýchací prístroj, ktorý za pacienta dýcha. Pacientovi totiž podávame aj látky, ktoré relaxujú svaly. Tým pádom sa ale „vyradia“ aj tie, ktoré slúžia na dýchanie a teda za pacienta musí dýchať prístroj. Túto skutočnosť si osvojil aj Hollywood, kde vo filmoch vidíte postavu, ktorá je plne pri vedomí, avšak sa nemôže pohnúť z dôvodu „zrelaxovania“ svalov. Ako hororová scéna vo filme to síce poslúži, ale v skutočnosti by to rozhodne nefungovalo, najmä kvôli tomu, že takáto „postava“ by sa v prvom rade udusila, keďže samostatné dýchanie je v takomto stave nemožné.

V deň operácie musíte prísť nalačno a nesmiete ani piť (maximálne pohár vody hneď ráno, ako vstanete). Ak tieto požiadavky nedodržíte a nedajbože takúto skutočnosť aj zatajíte, ohrozujete si vlastný život. Stres môže spôsobiť počas operácie zvracanie, čo je naozaj závažná komplikácia. Fajčiť by ste nemali už dva týždne pred operáciou. Fajčenie totiž negatívne pôsobí na priebeh narkózy, napríklad zvýšenou dráždivosťou dýchacích ciest a nadmerným množstvom hlienov. Ak máte zubnú protézu, musíte si ju dať pred zákrokom preč. Pred a po operácii sa vyhýbajte liekom obsahujúcim aspirín alebo ibuprofén. Tieto lieky môžu zvýšiť krvácanie. Informujte lekára ak užívate lieky na „riedenie“ krvi.

Ochorenie ako chrípka alebo angína - môžu spôsobiť neadekvátne reakcie na anestéziu, preto akúkoľvek chorobu alebo zhoršený zdravotný stav pred operáciou nezatajujte. Zvýšený cukor - pri liečbe na diabetes by pacient pred operáciou nemal mať zvýšený cukor. Vysoký krvný tlak - je jeden z dôvodov, kedy sa operácia určite prekladá. Zápal v tele - súvisí aj napríklad so spomínanou angínou, alebo napríklad aj s bolestivým zubom. Ak pred operáciou budete mať príznaky zápalu, resp. to preukážu aj krvné testy, operácia sa bude musieť odložiť. Menštruácia - Znovu, aj menštruácia je stav, ktorý skôr riziko komplikácii pri operácii zvyšuje.

Nárok na náhradu príjmu počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ z vlastných prostriedkov počas prvých 10 kalendárnych dní práceneschopnosti, a na nemocenské dávky, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia po uplynutí 10 kalendárnych dní od začiatku práceneschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Základné veličiny, z ktorých výpočet náhrady príjmu a nemocenského vychádza, sú rozhodujúce pre obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ poistenca.

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Toto však neplatí v prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Týmto osobám vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Každý by však mal vedieť, že náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Okrem toho netreba zabúdať ani na to, že denná výška náhrady príjmu môže byť vďaka dohode v kolektívnej zmluve vyššia.

Trochu iná situácia nastáva vtedy, keď osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú. V takomto prípade nemá osoba nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa. Ochrannou lehotou sa rozumie sedem dní po skončení nemocenského poistenia, v prípade ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov.

Na výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je nutné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

Denný vymeriavací základ: (1 000 eur * 12 mesiacov) / 365 dní = 32,8767 eur.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Elektronická PN (ePN)

Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2022 už nevystavuje. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ak pacient, ktorý má elektronicky uznanú PN si vyžiada doklad, ošetrujúci lekár mu vydá odpis potvrdenia, čo je osobitné tlačivo preukazujúce vystavenie elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane záznamov o zmene ePN). Zákon uvádza, že lekár ho vystaví na požiadanie osoby.

Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Práva a povinnosti počas PN

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10.00 do 12.00 a od 14.00 do 16.00 hodín. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. so súhlasom osoby, ktorá ho na adrese zastihne. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

PN pred plánovanou operáciou v kontexte COVID-19

V súvislosti s pandémiou COVID-19 boli prijaté špeciálne opatrenia týkajúce sa plánovaných operácií. Dňa 20. apríla 2020 bolo prijaté Usmernenie hlavného hygienika Slovenskej republiky, ktoré sa týkalo operačných a intervenčných výkonov vo vzťahu k možnému, pravdepodobnému alebo potvrdenému ochoreniu COVID-19.

Pôvodne platilo, že pred plánovanou operáciou bola vyžadovaná karanténa a testovanie na COVID-19. Avšak, situácia sa postupne zlepšila a tieto opatrenia sa uvoľnili. Aktuálne platí, že povinnosť mať negatívny test pred plánovanou operáciou a povinná 14-dňová karanténa pred plánovaným výkonom sa rušia. Testovanie na COVID-19 pred plánovanou operáciou bude potrebné len u rizikových pacientov. O tom, kto je rizikový, rozhodne lekár.

Zároveň platí, že pred plánovanou operáciou má byť pacient v 14-dňovej karanténe. Po jej skončení, ak sa nevyvinie žiaden z príznakov infekcie, môže byť hospitalizovaný. Domácu karanténu je pacient povinný nahlásiť v 1. deň začatia svojmu všeobecnému lekárovi. Počas nej je potrebné, aby denne monitoroval svoje zdravie - najmä opakované meranie telesnej teploty v priebehu dňa a sledovanie klinických príznakov (kašeľ, dýchavičnosť, bolesti hlavy a svalov).

V prípade, ak by sa u neho v čase domácej karantény objavili klinické príznaky, je potrebné, aby o tom bezodkladne informoval svojho všeobecného lekára a bol klinicky, resp. laboratórne vyšetrený. Pred plánovanou operáciou je potrebné aj čestné prehlásenie pacienta, že mu nebola nariadená ďalšia karanténa, ktorá by pretrvávala v čase hospitalizácie.

Povinnosť pre pacienta, aby COVID test pred plánovanou operáciou absolvoval, nie je taxatívne stanovená.

Diskusia s lekárom a individuálne posúdenie

V súčasnosti, keďže povinná karanténa a testovanie pred operáciou sa rušia (okrem rizikových pacientov), je otázne, či má pacient automaticky nárok na PN pred plánovanou operáciou. Všeobecne platí, že nárok na PN vzniká vtedy, ak je pacient práceneschopný z dôvodu choroby alebo úrazu.

Ak pacient potrebuje PN z dôvodu predoperačných vyšetrení alebo z dôvodu minimalizácie rizika ochorenia pred operáciou (napr. v období zvýšeného výskytu chrípky a vírusov), je potrebné sa o tejto možnosti porozprávať s lekárom. Lekár posúdi zdravotný stav pacienta a rozhodne, či je PN opodstatnená. PN nie je nárokovateľná a závisí od posúdenia lekára.

Je dôležité, aby pacient otvorene komunikoval so svojím lekárom o svojich obavách a potrebách pred plánovanou operáciou. Lekár zváži individuálnu situáciu pacienta, jeho zdravotný stav a riziká spojené s operáciou a rozhodne, či je PN pred operáciou medicínsky odôvodnená.

tags: #pn #pred #planovanou #operaciou