Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Očakáva sa, že zohrávajú jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev. Sociálne podnikanie je na vzostupe a zaujíma sa oň čoraz viac ľudí, keďže do podnikania vnáša etický rozmer a princíp solidarity. Viacerí vizionári o sociálnom podnikaní hovoria ako o „podnikaní pre 21. storočie“.
Na Slovensku je sociálna ekonomika postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.), finančná podpora (investičná a kompenzačná) a podpora rozvoja sociálnej ekonomiky. Týmto zákonom bol do právneho systému Slovenskej republiky zavedený nový inštitút - sociálny podnik.
Legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku
S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ucelenú reguláciu fungovania a podpory sociálnych podnikov. Tento zákon definuje sociálne podnikanie, stanovuje podmienky a poskytuje podporu pre vznik a fungovanie sociálnych podnikov, vrátane tých obecných. Zákon umožňuje obciam zakladať podniky, ktoré kombinujú ekonomickú činnosť so sociálnym dopadom. Od januára 2020 boli schválené zmeny Zákona o sociálnej ekonomike, ktoré vychádzajú aj z podnetov z praxe a zavádzajú napríklad zjednodušený spôsob overovania zdravotného znevýhodnenia pracovníkov sociálnych podnikov.
Pôvodne platná legislatíva vymedzovala pojem sociálny podnik len ako nástroj podpory pracovnej integrácie. Nový zákon prináša pojem sociálny podnik v oveľa širšom kontexte, kedy môže napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Sociálne podniky na Slovensku dnes môžu pôsobiť v oblastiach ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a výchova, rozvoj telesnej kultúry, ochrana životného prostredia, sociálna pomoc a v mnohých iných.
Definícia sociálneho podniku
Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálny podnik je významný subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý svojou činnosťou dosahuje pozitívny sociálny vplyv. Podľa § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch musí byť dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu alebo vplyvu na životné prostredie hlavným cieľom podniku. Sociálny podnik má byť sebestačný, konkurencieschopný a udržateľný - jeho hlavným cieľom nie je generovanie čo najvyšších ziskov, ale spoluúčasť na riešení sociálnych a spoločenských problémov.
Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Napríklad integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby, ktoré tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Spoločenské problémy sú rôzneho charakteru a aj zákon hovorí veľmi jasne, že spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie.
Kľúčové charakteristiky sociálneho podniku podľa EMES:
A. Ekonomické a podnikateľské atribúty
- Nepretržitá produkcia tovarov alebo predaj služieb: Hlavnou činnosťou sociálnych podnikov je priama produkcia tovarov a služieb na nepretržitej báze.
- Významná miera ekonomického rizika: Finančná situácia sociálnych podnikov závisí od úsilia svojich členov a zamestnancov zaistiť primerané zdroje.
- Aspoň minimálny podiel platenej práce: Činnosť sociálnych podnikov si vyžaduje určitý minimálny podiel platených zamestnancov.
B. Sociálne atribúty
- Jasne vyjadrený zámer priniesť komunite úžitok: Jedným z hlavných cieľov je slúžiť komunite alebo špecifickej skupine ľudí a presadzovať zmysel pre spoločenský prospech a zodpovednosť.
- Iniciatíva založená skupinou občanov alebo občianskymi združeniami: Sociálne podniky sú výsledkom kolektívnej dynamiky ľudí z určitej komunity alebo skupiny.
- Obmedzené prerozdeľovanie zisku: Prvoradosť sociálneho cieľa je manifestovaná obmedzením prerozdeľovania ziskov (viac ako 50 % zisku musí byť reinvestovaných do podniku).
C. Participatívne riadenie
- Vysoká miera autonómie: Sociálne podniky sú vytvorené skupinou ľudí na základe autonómneho projektu a sú týmito ľuďmi riadené, nie verejnými autoritami ani inými organizáciami.
- Rozhodovací proces nie je založený na vlastníctve kapitálu: Rozhodovací proces sa obvykle riadi princípom „jeden člen, jeden hlas“.
- Vzájomná účasť rôznych skupín: Reprezentácia a participácia užívateľov, zákazníkov a rôznych zainteresovaných osôb na rozhodovaní je dôležitou charakteristikou.
Typy sociálnych podnikov na Slovensku
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje sektor sociálnej ekonomiky a rozlišuje medzi registrovanými a neregistrovanými sociálnymi podnikmi. Registrované sociálne podniky (r.s.p.) sú tie, ktoré sú zapísané v Registri sociálnych podnikov, určenom Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR). Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci, ako sú napr. daňové úľavy alebo realizácia formou vyhradenej zákazky. Registrované sociálne podniky používajú vo svojom názve označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“. Na Slovensku existuje verejný zoznam - Register sociálnych podnikov - na stránke ministerstva práce.
Zákon definuje tri hlavné druhy registrovaných sociálnych podnikov:
- Integračný sociálny podnik (r.s.p. integračný): Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb. Tento typ podniku musí spĺňať podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý sa vyjadruje na základe percenta zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných osôb.
- Sociálny podnik bývania (r.s.p. bývania): Jeho hlavným cieľom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Splnenie podmienky merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu je určené percentom prenajímaných bytov oprávneným osobám.
- Všeobecný registrovaný sociálny podnik (r.s.p. všeobecný): Poskytuje akúkoľvek spoločensky prospešnú službu s podmienkou dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je definovaný v § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
V roku 2018 v krajinách Európskej únie pracovalo približne 6% všetkých zamestnancov v sociálnych podnikoch. Aktuálna bilancia sociálneho podnikania na Slovensku ukazuje vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje vyše 6-tisíc ľudí, pričom takmer 4-tisíc z nich je nejakým spôsobom znevýhodnených, z toho 2-tisíc zdravotne. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva.
Výhody a príklady obecných sociálnych podnikov
Obecné sociálne podniky (OSP) predstavujú efektívny nástroj na riešenie sociálnych, ekonomických a environmentálnych problémov na lokálnej úrovni. Tento koncept kombinuje podnikateľské prvky so sociálnym poslaním, a tak ponúka obciam a mestám možnosť nielen podporovať zamestnanosť a inklúziu, ale aj zlepšovať kvalitu života ich obyvateľov.
Výhody obecných sociálnych podnikov:
- Podpora zamestnanosti: Vytváranie pracovných miest pre ľudí zo znevýhodnených skupín.
- Rozvoj miestnej ekonomiky: Podpora malých podnikov, miestnych dodávateľov a využívanie lokálnych zdrojov.
- Zlepšenie kvality života: Poskytovanie služieb alebo produktov, ktoré zlepšujú životnú úroveň obyvateľov (služby pre seniorov, environmentálne projekty, kultúrne aktivity).
- Finančná stabilita obce: Generovanie zisku, ktorý môže byť použitý na ďalšie rozvojové projekty obce, a využívanie štátnej podpory a grantov.
- Environmentálne prínosy: Zameranie na ochranu životného prostredia, ako je recyklácia, údržba zelene či podpora ekologických technológií.
Príklady úspešných obecných sociálnych podnikov na Slovensku:
- Hrhovské služby s.r.o.: OSP, ktorý vyriešil nezamestnanosť Rómov v obci Spišský Hrhov.
- SVEPOS: Vybudovanie 41 bytových jednotiek nižšieho štandardu, čo zabezpečilo bývanie pre približne 130 obyvateľov obce Sveržov. Okrem toho sa SVEPOS podieľal na výstavbe komunitného centra, monitorovacieho systému, rekonštrukcii verejného osvetlenia a likvidácii nelegálnych skládok.
- Obecný podnik Raslavice, spol. s r.o.: Zamestnávanie sociálne znevýhodnených občanov v Raslaviciach (okres Bardejov).
- Obecný podnik Margecany, s.r.o.: Zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných občanov v Margecanoch (okres Košice).
- Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik
- Obecná prevádzkareň, s.r.o.
Tieto príklady ukazujú, ako môžu obecné sociálne podniky pozitívne ovplyvniť život v obci a prispieť k jej rozvoju.
Finančná podpora a výzvy sociálneho podnikania
Sociálne podniky majú možnosť získať finančnú podporu z rôznych zdrojov, vrátane štátnych dotácií a grantov, európskych fondov, podpory od obcí a miest, ako aj investícií od súkromných investorov. Môžu využiť aj nepriamu pomoc prostredníctvom zvýhodnenia vo verejnom obstarávaní.
Napriek mnohým výhodám čelia sociálne podniky rôznym výzvam a rizikám. Medzi najčastejšie patria:
- Byrokracia: Získavanie povolení a registrácia sociálneho podniku môže byť zdĺhavá a komplikovaná.
- Nedostatok finančných prostriedkov: Získavanie financovania môže byť pre sociálne podniky náročné, najmä v začiatkoch.
- Hľadanie vhodných zamestnancov: Nájsť a udržať si kvalifikovaných zamestnancov, ktorí zdieľajú sociálne poslanie podniku, môže byť výzvou.
- Udržateľnosť: Zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť podniku je kľúčové pre jeho úspech.
- Meranie sociálneho dopadu: Objektívne merať a preukazovať sociálny dopad podniku môže byť náročné.
Pre dosiahnutie čo najlepšieho sociálneho výsledku je potrebná spolupráca a podpora medzi subjektmi verejného, súkromného a tretieho sektora.