Sociálne podnikanie a sociálne podniky na Slovensku: Inovácia pre spoločenskú zmenu

Sociálni podnikatelia pôsobia takmer v každom sektore a sú bežnou súčasťou našich životov často bez toho, aby sme o tom vedeli. Môžu vyrábať produkty dennej spotreby, viesť kaviarne či poskytovať služby - od práčovní až po odbornú konzultačnú činnosť. Rovnako ako tradiční podnikatelia aj sociálni podnikatelia sa usilujú o dosiahnutie zisku. Rozdiel je však v tom, ako s ním nakladajú.

Sociálni podnikatelia vytvorený zisk reinvestujú späť do svojich aktivít, pričom ich cieľom je prispieť k pozitívnej spoločenskej zmene. Zmyslom ich podnikania nie je teda zisk kumulovať, ako je to pri bežnom podnikaní.

Svoj cieľ napĺňajú tým, že poskytujú služby alebo vyrábajú tovar pre zraniteľné, marginalizované alebo znevýhodnené osoby, alebo svojimi aktivitami prispievajú k ochrane životného prostredia. Vytvárajú tak pracovné príležitosti, a to aj pre tých, ktorí by inak ostali nezamestnanými. Podporujú rozvoj marginalizovaných skupín a znevýhodnených komunít. Zároveň aj vďaka nim dostáva pojem udržateľnosti jasné kontúry cez realizáciu projektov ochrany životného prostredia. Táto inovatívna forma podnikania je rozšírená po celej Európe.

Pre sociálne podnikanie však neexistuje jednotná definícia pre všetky krajiny Európskej únie, je formulovaná pod vplyvom lokálnych sociálno-ekonomických podmienok a v kontexte národných tradícií, historického vývoja a iniciatív občianskej spoločnosti. Európska komisia definuje sociálne podnikanie ako činnosť majúcu sociálny, environmentálny cieľ alebo cieľ všeobecného záujmu. Na Slovensku je sociálne podnikanie upravené v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych podnikoch“).

Čo je sociálny podnik?

Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Predpokladá sa, že budú zohrávať jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev. Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. je sociálny podnik každý, kto vykonáva hospodársku činnosť a zároveň spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Hlavným cieľom podniku musí byť dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je opísaný v § 2 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Sociálne podniky sú na Slovensku dôležitou súčasťou hospodárstva, ktorá kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny. Nezameriava sa primárne na zisk, ale na zlepšenie kvality života, zamestnanosť znevýhodnených osôb a podporu komunitného rozvoja. Medzi najefektívnejšie súčasti sociálnej ekonomiky na Slovensku patria sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská.

Hlavné princípy sociálneho podnikania

• Správa: Sociálne podnikanie vykonáva organizácia, ktorá je samosprávna, autonómna, funguje nezávisle.
• Forma: Je založená občanmi, tvorí spolok alebo komunitu.
• Právna forma: Môže mať rôzne právne formy (od družstva, cez neziskovú organizáciu, firmu fyzickej osoby až po obchodnú spoločnosť).
• Cieľ: Má jasný sociálny a verejno-prospešný alebo komunitno-prospešný cieľ.
• Ekonomická aktivita: Realizuje ekonomickú aktivitu, v rámci ktorej vyrába a/alebo predáva tovary a služby na konkurenčnom trhu.
• Zisk: Časť svojho zisku reinvestuje do ďalšieho napĺňania svojich spoločensky prospešných cieľov. Nevyhýba sa tvorbe zisku, jeho maximalizácia však nikdy nie je jeho primárnym cieľom.
• Financovanie: Na svoje náklady si nemusí zarobiť v plnej miere. Pre prevádzkovanie svojho podnikania môže využívať finančné zdroje pochádzajúce z darov, grantov či dotácií. Udržateľnosť sociálneho podniku tak môže byť postavená na viaczdrojovom financovaní.
• Rozhodovanie: Do rozhodovania organizácie sú zapájané zainteresované skupiny, zamestnanci, klienti, partneri a podobne.
• Pracovníci: Do činností organizácie môžu byť zapojení aj dobrovoľníci, ale musí mať aj platených zamestnancov.
• Téma podnikania: Predmet podnikania môže byť akýkoľvek. Sociálny podnik pôsobí vo všetkých sférach hospodárstva.
• Kvalita: Vyzerá navonok ako každá iná firma - je tak nerozoznateľná od bežnej komerčnej firmy. Až po nahliadnutí dovnútra možno zistiť, že ide o sociálny podnik - na základe už spomenutých princípov sociálneho podnikania.

Subjekty sociálnej ekonomiky

Subjektmi sociálnej ekonomiky sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, účelové zariadenia cirkvi, ale aj obchodné spoločnosti, družstvá alebo fyzické osoby - podnikatelia. Platí pre nich, že nie sú väčšinovo riadené ani financované štátnym orgánom, vykonávajú hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a ak podnikajú alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť, viac ako 50% zisku reinvestujú do rozvoja svojich verejne či komunitne prospešných aktivít.

Rozdiely medzi sociálnym a bežným podnikaním

Bežné podnikanie je založené prioritne za účelom maximalizácie zisku a tento zisk sa môže rozdeliť medzi vlastníkov. Prioritou sociálneho podnikania je jeho spoločenská misia, jeho spoločenský cieľ, pričom zisk ostáva na druhom mieste.

• Zisk: V bežnom podnikaní je zisk rozdelený medzi majiteľov alebo akcionárov. Sociálne podnikanie viac ako 50% zisku reinvestuje späť do organizácie na rozšírenie a zlepšenie svojich služieb a aktivít. V jednotlivých krajinách Európskej únie je toto percento rôzne, pričom je dôležité dodržanie princípu nerozdelenia celého zisku pre majiteľov podniku. Aj keď sociálny podnik vytvorí zisk, viac ako 50 percent z neho musí znovu reinvestovať do podniku.
• Manažment: Manažment akciovej spoločnosti musí prednostne naplniť očakávania akcionárov - maximalizovať zisk/hodnotu akcií. Akékoľvek iné ciele sa tomu v konečnom dôsledku musia podriadiť. Manažment sociálneho podniku však podriaďuje všetko svoje úsilie svojmu sociálnemu poslaniu, záujmom svojich zainteresovaných partnerov, ktorí kladú dôraz na riešenie spoločenského problému.
• Právna forma: Sociálny podnik môže mať tie isté právne formy ako podnik súkromného alebo tretieho sektora.
• Zamestnanci: Dôležitý rozdiel medzi sociálnym a komerčným podnikom je ten, že sociálny podnik obvykle zamestnáva ľudí pochádzajúcich zo špecifických cieľových skupín (tzv. integračný podnik). Sú to napr. ženy po materskej dovolenke, ľudia dlhodobo nezamestnaní, ľudia s históriou drogovej závislosti, atď. Naproti tomu komerčné podniky si vyberajú zamestnancov podľa ich profesijnej orientácie a zdatnosti.
• Ciele: Časové hľadisko je ďalší zásadný rozdiel. Oproti bežným podnikom a korporáciám, ktorých cieľom je maximalizovať zisk v čo najkratšom možnom období, sa sociálne podniky naopak usilujú o určitú pozitívnu zmenu v spoločnosti, či o napravenie určitých javov a problémov. To je dlhodobé úsilie a z tohto pohľadu sa tiež musí hodnotiť ich práca a výsledky.

Rozdiel medzi sociálnym podnikaním a spoločenskou zodpovednosťou firiem

Takzvaný spoločensky zodpovedný podnik dobrovoľne integruje sociálne a ekologické hľadisko do každodenných firemných operácií nad rámec svojich zákonných povinností. Využíva obchodné stratégie, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia, zapája sa do podpory a rozvoja miestnej komunity a podobne. Hlavný rozdiel spočíva v primárnom cieli - zatiaľ čo spoločenská zodpovednosť firiem je nadstavbou k ziskovosti, sociálne podnikanie má spoločenský cieľ ako svoj fundamentálny dôvod existencie.

Legislatívna úprava sociálnych podnikov na Slovensku

Sociálne podniky a sektor sociálnej ekonomiky sú upravené v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych podnikoch“). S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. legislatívny rámec nielen pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Zákon o sociálnych podnikoch v § 2 presne vymedzuje oblasti, v ktorých je (alebo môže byť) činnosť sociálneho podniku považovaná za spoločensky prospešnú službu.

Typy sociálnych podnikov podľa zákona č. 112/2018 Z. z.

Zákon definuje tri základné druhy registrovaných sociálnych podnikov:

• Integračný sociálny podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Pôvodné podmienky zamestnávania zraniteľných a znevýhodnených osôb v integračnom podniku sa novelou zákona znížili zo 40 % na 30 %.
• Sociálny podnik bývania: Cieľom je zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania. Ide o poskytovanie bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Merateľný pozitívny sociálny vplyv sa dosahuje na základe percenta prenajímaných bytov.
• Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Musí spĺňať podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ale jeho činnosť nemusí byť primárne zameraná na integráciu znevýhodnených osôb alebo poskytovanie bývania.

Ako získať štatút registrovaného sociálneho podniku?

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len „žiadosť o štatút“) musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods. 1, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) prizná štatút. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia o priznaní štatútu musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje. Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia.

Žiadateľ, ktorý je novým podnikom, a u žiadateľa podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5 môže ministerstvo práce priznať štatút aj bez splnenia niektorých podmienok. Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor podľa § 9 alebo začať uplatňovať demokratickú správu podľa § 10 a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Popri sociálnych podnikoch sú dôležitou súčasťou sociálnej ekonomiky aj chránené dielne (CHD) a chránené pracoviská (CHP). Tieto pracoviská či formy podnikania vytvárajú pracovné príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny, ale zároveň prinášajú pridanú hodnotu celej spoločnosti.

Čo sú chránené dielne a chránené pracoviská?

• Chránená dielňa: Je pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba vytvára viac ako jedno pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Podstatnou charakteristikou je, že najmenej 50% zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času sú prispôsobené zdravotnému stavu týchto zamestnancov.
• Chránené pracovisko: Predstavuje pracovisko, kde je zriadené pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, pričom toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Toto pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP alebo na pracovisku organizácie ako je napríklad občianske združenie.

Rozdiely medzi sociálnymi podnikmi a CHD/CHP

Finančná podpora a príspevky

Pre fungovanie týchto subjektov je kľúčová finančná podpora, ktorá zahŕňa:

• Pre CHD/CHP:
  • Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov podľa § 60 (najviac 5 053 EUR ročne pre osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%-70%, resp. 10 106 EUR ročne pre osoby s poklesom nad 70%)
  • Refundácia nákladov na mzdy, energie, nájomné, administratívne náklady a iné prevádzkové náklady
• Pre sociálne podniky:
  • Vyrovnávacie príspevky pre integračné podniky (na mzdové náklady, dodatočné náklady, náklady na pomoc)
  • Umiestňovací príspevok - poskytuje sa zamestnávateľovi, ktorý prijme do zamestnania bývalého zamestnanca integračného podniku
  • Investičná a kompenzačná pomoc
  • Možnosť uchádzať sa o granty a dotácie

Výška príspevkov závisí od kategórie osôb a ich zdravotného stavu. Napríklad, pre osoby so zdravotným postihnutím s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70% môže byť v sociálnom podniku príspevok až 75% z celkovej ceny práce (v roku 2025 najviac 1 515,90 EUR mesačne).

Súčasný stav a prínosy sociálneho podnikania na Slovensku

Aktuálna bilancia sociálneho podnikania na Slovensku je vyše 500 registrovaných sociálnych podnikov, kde si našlo prácu takmer 4-tisíc zraniteľných a znevýhodnených osôb, ktoré by sa inak nezamestnali. Medzi registrovanými sociálnymi podnikmi nájdeme spoločnosti od obecných podnikov cez stavebné firmy, výrobné prevádzky až po výkonné firmy z oblasti obchodu či práva. Tieto formy sociálneho podnikania prinášajú množstvo výhod:

• Vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny, ktoré by inak mali minimálnu šancu uplatniť sa na bežnom trhu práce
• Zvyšovanie kvality života znevýhodnených osôb prostredníctvom pracovnej integrácie
• Podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti v menej rozvinutých oblastiach
• Znižovanie závislosti na sociálnych dávkach
• Budovanie inkluzívnejšej spoločnosti

Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.), vzdelávanie a poradenstvo pre subjekty sociálnej ekonomiky, a finančná podpora (investičná a kompenzačná). Je to zaujímavou súčasťou hospodárstva napriek tomu, že ju Slovensko dlhodobo nevie využívať naplno. Kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny.

tags: #socialny #podnik #a #socialne #podnikanie