Na Slovensku je sociálna ekonomika a sociálne podnikanie upravené zákonom č. 112/2018 Z. z., ktorý je v platnosti od 1. mája 2018. Tento zákon definuje sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky, ktorého hlavným cieľom nie je zisk, ale spoločenský prospech. Ak zo svojej činnosti zisk dosiahne, väčšinu z neho (minimálne 51 %) reinvestuje do svojho hlavného cieľa. Sociálny podnik musí byť životaschopný a finančne udržateľný, čo zahŕňa aj schopnosť splácať úvery.
Aktivity sociálnej ekonomiky slúžia primárne k napĺňaniu verejného a komunitného záujmu. Sociálna ekonomika je dnes v krajinách EÚ uznaným a etablovaným sektorom ekonomiky. Sociálne podniky sú nositeľmi sociálnych inovácií a príkladom v rôznorodosti pracovníkov, nakoľko do pracovného procesu zahŕňajú znevýhodnené osoby.
Dopad sociálneho podnikania je aj v tom, že aj keď vytvoríme zisk, tak viac ako 50 percent z neho musíme znovu reinvestovať do podniku. Sociálny podnik sa svojou podnikateľskou aktivitou snaží v prvom rade riešiť vybraný spoločenský problém. Napríklad integračné podniky volia podnikateľské aktivity, ktorými vytvárajú vhodné pracovné miesta pre znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Tieto tak dostanú prácu a príležitosť znovu sa začleniť do spoločnosti. Spoločensky prospešná služba sociálnych podnikov nemusí smerovať len do oblasti pracovnej integrácie.
Na Slovensku máme aktuálne 532 zaregistrovaných sociálnych podnikov, v ktorých pracuje vyše 6-tisíc ľudí, z toho 4-tisíc je nejakým spôsobom znevýhodnených a 2-tisíc zdravotne. Nehovoríme len o občanoch, ktorým bola priznaná invalidita. Zákon definuje aj ľudí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, napríklad sú to ľudia s poruchou autistického spektra alebo Crohnovou chorobou.
Získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (RSP)
Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. O pridelenie štatútu sociálneho podniku môže požiadať novo založený podnik alebo už existujúci podnik.
Hlavné dokumenty, z ktorých sa posudzuje spôsobilosť podniku pre získanie štatútu sociálneho podniku, sú zakladateľská listina/spoločenská zmluva, podnikateľský plán a preukázanie bezúhonnosti. Prílohou k žiadosti o štatút môže byť potvrdenie o overení splnenia podmienok.
Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu, z ktorého musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.
Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia niektorých podmienok. Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút podľa prvej vety, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie týchto podmienok do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu.
Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky a dodržiavať základný dokument počas trvania platnosti štatútu, s výnimkou prvých 12 mesiacov u nových podnikov pre niektoré podmienky. Podmienky týkajúce sa splnenia určitých požiadaviek sa považujú za splnené počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku.
Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor alebo začať uplatňovať demokratickú správu a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o nový podnik, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu. Je tiež povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo.
Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.
Podpora sociálnych podnikov na Slovensku
Sociálna ekonomika je na Slovensku založená na troch pilieroch: legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch poskytuje odstupňovanú priamu a nepriamu formu podpory. Získaním štatútu - registrácie - získava sociálny podnik prístup k priamym aj nepriamym formám pomoci. Registrované sociálne podniky, ktoré na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu vynaložia 100 % zo svojho zisku po zdanení alebo sú priamo demokraticky spravované svojimi zamestnancami, majú možnosť získať pomoc vo všetkých stanovených formách. Z tohto hľadiska je registrácia sociálneho podniku rozhodujúca v zmysle možnosti úplného získania vytvorených podporných finančných a nefinančných nástrojov.
Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje dve formy podpory sociálnym podnikom:
- Priama forma podpory: Ide o investičnú a kompenzačnú pomoc.
- Nepriama forma podpory: Ide o daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podporu dopytu (servisné poukážky).
Priama forma podpory
Investičná pomoc
Investičná pomoc je upravená v § 17 zákona a je poskytovaná v širšom priestore sociálnej ekonomiky, čo znamená, že môže byť poskytnutá aj pre sociálne podniky, ktoré nie sú registrované. Investičná pomoc sa poskytuje za účelom podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb spojených s touto prípravou.
Medzi investičné náklady patria tie, ktoré slúžia na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ale aj odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, ako aj iné prevádzkové náklady súvisiace priamo s investičným projektom.
Investičná pomoc môže byť poskytnutá vo viacerých formách:
- finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované návratnou formou (napr. úver, pôžička),
- finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované kombináciou návratnej a nenávratnej formy pomoci (napr. odpustenie záručných poplatkov),
- podmienečne vratný finančný príspevok (napr. podmienečný grant),
- nenávratný finančný príspevok (napr. príspevok z európskych fondov),
- dotácie pre registrovaný sociálny podnik.
Poskytovanie každej nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním, resp. schválením časti návratnej formy, čo znamená, že musí obsahovať aj prvok návratnej pomoci. V praxi to znamená, že ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Uvedeným spôsobom by sa mala zvýšiť miera efektívnosti poskytovania nenávratného finančného nástroja a zároveň by mali byť týmto spôsobom podporené len tie podnikateľské zámery, ktoré budú udržateľné. Okrem toho by malo ísť o nezávislé posúdenie kritérií finančnej udržateľnosti jednotlivých žiadateľov o nenávratný finančný nástroj. Investičná pomoc pre sociálne podniky čerpaná vo forme nenávratnej finančnej pomoci musí byť kombinovaná s čerpaním finančného nástroja (napríklad spôsobom kombinácie dotácie a pôžičky), a to vo výške najmenej 20 % z celkovej výšky nákladov investičného zámeru.
Integračný sociálny podnik má na rozdiel od registrovaného sociálneho podniku bývania a všeobecného sociálneho podniku vyčíslenú výšku nenávratnej zložky investičnej pomoci v absolútnom objeme. V tabuľke poskytujeme prehľad odstupňovaného prístupu k investičnej pomoci, o ktoré môžu jednotlivé subjekty sociálnej ekonomiky požiadať.
| Typ subjektu sociálnej ekonomiky | Prístup k investičnej pomoci |
|---|---|
| Neregistrované sociálne podniky | Nenávratná finančná pomoc musí byť kombinovaná s návratnou formou (napr. úver), pričom návratná zložka musí byť najmenej 20 % z celkovej výšky nákladov. |
| Registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 4 zákona 112/2018 Z. | Možnosť využiť väčší rozsah finančných nástrojov, vrátane dotácií a rôznych kombinácií návratnej a nenávratnej pomoci. |
| Registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 5 zákona 112/2018 Z. | Možnosť využiť najviac finančných nástrojov, najmä ak vynakladá 100 % zisku po zdanení alebo je demokraticky spravovaný zamestnancami. |
| Integračný sociálny podnik | Vyčíslená výška nenávratnej zložky investičnej pomoci v absolútnom objeme. |
Cieľom tejto kombinácie návratnej a nenávratnej investičnej pomoci je tlak na udržateľnosť sociálno-podnikateľských zámerov. Pretože cieľom sociálneho podnikania by mala byť schopnosť udržateľne fungovať na trhu a znížiť svoju závislosť na dotáciách, grantoch a daroch.
Kompenzačná pomoc
Kompenzačná pomoc, ktorá je upravená v § 19, umožňuje poskytnúť podporu aj v širšom priestore sociálnej ekonomiky za podmienky, že je subjekt sociálnej ekonomiky v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí obdobnú činnosť vykonávajú za účelom dosahovania zisku. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch.
Na rozdiel od investičnej pomoci, v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, nie je potrebné schválenie návratnej zložky. Kompenzačná pomoc môže mať rovnako návratnú či nenávratnú formu. V tomto prípade však nenávratná kompenzačná pomoc nie je podmienená kombináciou s návratnou finančnou pomocou.
| Typ subjektu sociálnej ekonomiky | Prístup ku kompenzačnej pomoci |
|---|---|
| Neregistrované sociálne podniky | Možnosť získať podporu, ak sú znevýhodnené v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu. |
| Registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 4 zákona 112/2018 Z. | Odstupňovaná kompenzačná pomoc. |
| Registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 5 zákona 112/2018 Z. | Odstupňovaná kompenzačná pomoc. |
Nepriama forma podpory
Daňové úľavy a podpora od obcí a VÚC
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch umožňuje registrovaným sociálnym podnikom uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty, a to vo výške 10 % zo základu dane. Podmienkou je, že registrovaný sociálny podnik musí 100 % zo zisku po zdanení použiť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, tzv. socializácia zisku.
Registrované sociálne podniky môžu využiť aj úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších právnych predpisov. Nárok na tento nepriamy nástroj má ten registrovaný sociálny podnik, ktorý si neuplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ale aj daňovník, ktorý si neuplatňuje odpočet výdavkov na výskum a vývoj.
Zákon ďalej umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, ako aj obcí a VÚC. Konkrétne formou predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je všeobecná hodnota majetku, alebo nájmu nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je hodnota nájmu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom.
Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní
Medzi ďalší nepriamy nástroj podpory určený registrovaným sociálnym podnikom patria aj vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Účelom je podpora integračných sociálnych podnikov. Registrované sociálne podniky by mali byť podporované prostredníctvom uplatňovania sociálneho hľadiska, ako aj cez zadávanie vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní. V tomto zmysle môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť. Ale môže sa vyhradiť realizácia zákazky aj v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby inak znevýhodnené. Táto podmienka platí aj pre registrované integračné sociálne podniky.
V prípade, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ má záujem o realizáciu vyhradenej zákazky, je potrebné túto skutočnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk.
Vo vzťahu k verejnému obstarávaniu je ako nepriama forma pomoci registrovaným sociálnym podnikom aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorý realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), aby najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použili sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov.
Spôsobom realizácie vyhradenej zákazky je zároveň možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ale nemôže alebo nechce zamestnať osoby so zdravotným postihnutím, si môže túto povinnosť plniť práve cez vyhradené zákazky. Tie zadáva chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám. Prijatím zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bola táto možnosť zadávania zákaziek rozšírená aj pre integračné sociálne podniky. V praxi to znamená, že bežná firma môže zadať zákazku integračnému podniku, a tým si splní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.
Podpora dopytu formou servisnej poukážky
V širšom priestore sociálnej ekonomiky ide o možnosť na podporu dopytu formou servisnej poukážky. Uvedený druh podpory dopytu by mal priniesť výhodu prijímateľovi podpory z dôvodu, že servisnú poukážku môže získať za zvýhodnenú sumu, ako aj pre registrované sociálne podniky, od ktorých štát, obec, mesto alebo VÚC (ako predajcu) servisnú poukážku odkúpi. Samotná servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. Vydáva sa v hodnote 10 eur, pričom prijímateľovi je poskytnutá služba od registrovaného sociálneho podniku.
Táto poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik. V praxi by to malo vyzerať tak, že MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom, ktorými sú ÚPSVaR, obec alebo VÚC. Od uvedených oprávnených subjektov si kúpi občan, resp. spotrebiteľ servisnú poukážku, ktorú použije na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku. Môže ísť napríklad aj o pranie, žehlenie, alebo kosenie.
Servisná poukážka je vydávaná v dvoch farbách. V obidvoch prípadoch je nominálna hodnota servisnej poukážky 10 Eur. Prvú z nich, modrú, môže kúpiť bežný občan. V tomto prípade ju aj kúpi za 10 Eur. Druhú, ružovú, môže kúpiť odkázaná osoba (t.j. osoba, ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu) za hodnotu 5 Eur, čím dochádza k zvýhodneniu odkázanej osoby. Po zaplatení servisnej poukážky či už modrej alebo ružovej ju spotrebiteľ uplatní v registrovanom sociálnom podniku, ktorý splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie servisnej poukážky. Následne registrovaný sociálny podnik požiada o odkúpenie servisnej poukážky oprávnený subjekt.
Podpora integračných sociálnych podnikov
Prijatím zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bol novelizovaný aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené aj prostredníctvom nových aktívnych opatrení trhu práce. Konkrétne ide o tzv. umiestňovací a vyrovnávací príspevok, ktoré sú upravené v § 53f a §53 g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto nové podporné nástroje vznikli v rámci národného projektu „Podpora integračných sociálnych podnikov“, ktorého zámerom je zlepšenie pracovnej integrácie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Umiestňovací príspevok
Umiestňovací príspevok je poskytovaný integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Podľa § 53f zákona o službách zamestnanosti je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru.
Podmienkou je, aby odo dňa skončenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Podstatné je, aby u tohto zamestnávateľa bol pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ten je integračný podnik povinný preukázať, aby splnil podmienky pre poskytnutie príspevku. Dôležitou podmienkou je aj to, aby zamestnávateľ, ktorý príjme do zamestnania cieľovú osobu, nepoberal na toto pracovné miesto iný príspevok poskytovaný na mzdové náklady, ktorý upravuje zákon č. 5/2004 Z. z.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny (v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo) a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Umiestňovací príspevok na jedného zamestnanca je poskytovaný mesačne, pričom jeho výška sa v závislosti od mesiaca poskytovania líši.
Vyrovnávací príspevok
Vyrovnávací príspevok prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb.
Vyrovnávací príspevok sa ďalej poskytuje aj na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné. Ale môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné. V takom prípade ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce ich schopnosti a ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.