Škola v budúcnosti: Reflexia a pohľad mladého človeka

Detstvo je často ospevované ako najlepšie obdobie života. Avšak, málokto z dospelých si uvedomuje, aké ťažké to dnes majú tínedžeri. Tento diskusný príspevok je reflexiou nad touto skutočnosťou a pohľadom na budúcnosť očami mladého človeka, ktorý zažil udalosti, ktoré by žiadne dieťa zažiť nemalo.

Osobné skúsenosti a ich vplyv

Som Ukrajinka a v živote som musela vidieť to, čo nechcem, aby videli iní. Mala som bezstarostné detstvo, no netrvalo dlho. Už v roku 2013 prišlo do mojej krajiny zlo. Vtedy som chodila do prvej triedy, pilne som sa učila, aby na mňa boli príbuzní hrdí, a sledovala som, ako mi horí Ukrajina a umierajú nevinní ľudia. Našťastie sa situácia v krajine zlepšila, no nebolo to jednoduchšie. Vyrastala som, študovala a nerozmýšľala nad tým, čo ma čaká v budúcnosti.

Rok 2020 priniesol celosvetovú pandémiu Covid-19. Dlho sme nevideli našich priateľov, nemohli sme ísť len tak von a len sme sa báli o našich príbuzných. Ani vtedy sme však nemysleli na to, čo nás čaká ďalej. Krajina postupne ožívala a život sa zlepšoval.

Prišiel rok 2022. Tento rok sa pre mňa, rovnako ako pre mnohých Ukrajincov, stal „peklom“. Vo februári mi zomrela veľmi dôležitá osoba. Aby som bola úprimná, stále tomu nemôžem uveriť. Práve som nadobudla vedomie, a prišiel deň „24. február“. Vojna začala. Na túto tému sa veľmi ťažko hovorí. Ale ešte ťažšie je pochopiť, čo sa deje vo vašom živote. 22. marca som odišla z Ukrajiny.

Ale nemyslite si, v mojom živote bolo aj veľa šťastných chvíľ. Som veľmi vďačná Bohu, že žijem, chodím do školy, mám veľa nových priateľov, príležitostí. Asi málokto z vás chápe, ako sa v skutočnosti máme.

Keď sa ma teda pýtajú: „Ako vidím svoju budúcnosť?“ bojím sa predstaviť si, čo ma čaká. Vo všeobecnosti mám v živote zmysel. Dobre dokončím VŠ. Budem mať vlastnú kariéru a budem pomáhať rodine.

Inšpirácia a vzory

V živote každého človeka je niekto, na kom mu záleží. Pre mňa je dôležitých veľa ľudí. Ale najdôležitejšia je moja rodina. Mojím najväčším vzorom je moja mama. Má štíhlu postavu, stredne dlhé hnedé vlasy a veľké hnedé oči. Mama je veľmi všímavá. Vždy, keď mi niečo je, všimne si to ako prvá a dokáže sa vžiť do mojich pocitov. Môžem sa jej so všetkým zdôveriť bez toho, aby som sa bál, že to niekomu povie. Je veľmi pracovitá, ochotná pomôcť aj človeku, ktorého vôbec nepozná. Jej pracovitosť ju však neraz stojí veľa nervov a síl. Mamu baví veľa domácich prác, najmä varenie, aj keď niekedy to tak nevyzerá. Všetky jedlá od nej mi veľmi chutia. V našej domácnosti musí mať všetko svoje miesto. Vždy si všimne, keď je niečo tam, kde to nemá byť. Občas, keď robím poriadok, premiestnim jej nejaké veci, no neprejde ani desať minút a všetko je späť. Samozrejme, aj ma zahriakne a povie mi, aby som sa nechoval ako päťročný chlapec. Vraj ma tým vedie k zodpovednosti. Pri problémoch si však neudrží chladnú hlavu a často aj z drobností urobí veľký problém. Má však aj zmysel pre humor. Dokáže si spraviť srandu aj zo seba. Často, keď mám zlú náladu, dokáže ma svojou kreativitou rozveseliť alebo zamestnať, keď sa nudím. Vďaka nej je v našej domácnosti vždy veselo. Veľmi si ju vážim, aj keď jej niekedy odpapuľujem. Ju to potom trápi a mňa mrzí. Moja mama vie byť citlivá a má dobrú dušu. Za nič na svete by som ju nevymenil. Pre mňa je to najlepšia mama na svete. Som rád, že ju mám a že je taká, aká je.

Podobne, aj otec môže byť vzorom. Pracuje ako zvárač a zváranie vyžaduje presnosť, dobre odvedenú zodpovednú prácu, ktorá musí byť kvalitná, s určitou dávkou vkusu. Aj mňa vedie k tomu, aby moje budúce povolanie, nech sa bude týkať čohokoľvek, vyzeralo takto dobre. Alebo aby to bolo lepšie, ako to on hovorí. Vštepuje nám: "Nepresnívajte svoj život, ale prežite svoje sny!"

Význam školy a budúcnosť vzdelávania

Škola je pre nás nevyhnutnou súčasťou. Keby tu totiž nebola, nemohlo by sa tu učiť, deti by ostali doma a nemali by poskytnuté vzdelanie, aké by si zaslúžili. Nebolo by vôbec pekné, keby ľudia ostali hlúpi. Lenže naša škola tu je a my sa musíme snažiť, aby tu aj ostala.

Maturita je dôležitým krokom, ale netreba sa ňou príliš stresovať. Profesori strašia, lebo ste ich vizitka. Boja sa, ze to pokazíte a na nich padne vina. Tém zo slohu sa nebojte, hoci uz je po tom. Za 4 hodiny aby ste nieco nevymysleli? Verte si. Treba si veriť, neponizovať sa, to vás zbytočne zlomí. Ja som sa na maturu pripravoval jeden týžden a zmaturoval som najhorsie na skole. Vsetko je vec stastia. Patril som medzi lepsich studentov, ktorí mávali jednotky, dvojky. Spoluziaci ktorí sa ucievali na trojky, zmaturovali lepsie ako ja. Psychicky som sa zrútil v akademickom tyzdni lebo som si uvedomil ze to nezvladam a povedal som si: ak ma nenechajú zmaturovať, tak to bude vina profesorov, lebo oni nás majú naučiť.

Snažte sa aby ste zmaturovali, hoci aj na štvorky. Hlavne zmaturujte! Je jedno ako, povedala mama, nikomu na tom nikdy nebude poriadne zálezat co ste mali z dejepisu alebo geografie na maturite keď budete studovat medicínu. Mňa prijali bez prijímačiek a som tu a makám.

Diskusný príspevok by mal obsahovať jasné stanovisko k danej téme, argumenty podporené dôkazmi a vyvarovať sa osobným útokom. Je dôležité prezentovať svoj názor kultivovane a rešpektovať názory ostatných.

Príhovor k výročiu založenia školy: Vážený učiteľský zbor, milí hostia a žiaci, som veľmi rád, že sme sa tu všetci zišli, pretože naozaj máme čo oslavovať, a to jubileum našej školy! Už je to 40 rokov, čo sa tu v škole učí. Každý jeden rok k nám prichádzajú malí prváčikovia, ktorí sa usilujú naučiť sa písať a čítať, ale aj počítať. Nie je to vždy pre nich ľahké, no snažia sa ako len vedia. No každý rok od nás odchádzajú deviataci, ktorí sa vyberú každý svojou cestou na stredné školy, ktoré si vybrali. Poskytujú ďalej rozvinuté zakládné vzdelanie, ktoré na našej škole získali. Určite sa im bude na ňu dobre spomínať. Veď v škole sa dá zažiť veľa pekných chvíl. Napríklad v rôznych súťažiach, ktoré sa tu stále konajú, ale i s kamarátmi s ktorými chodíme do triedy.

Maturita je pre študentov stresujúce obdobie. Niektorí sa cítia pod tlakom, obávajú sa, že nezvládnu náročné skúšky. Je dôležité si uvedomiť, že stres je prirodzenou reakciou na náročnú situáciu, ale je potrebné ho zvládať. Dôležité je veriť si, neponižovať sa a robiť všetko, čo je v našich silách. Ak sa aj nepodarí dosiahnuť očakávaný výsledok, netreba sa tým trápiť. Dôležité je poučiť sa z chýb a ísť ďalej.

Mnohí študenti zdieľajú svoje skúsenosti s prípravou na maturitu. Niektorí sa pripravujú intenzívne, iní sa spoliehajú na improvizáciu. Je dôležité nájsť si vlastný spôsob prípravy, ktorý nám vyhovuje. Niektorí študenti sa cítia lepšie, keď sa učia s priateľmi, iní preferujú individuálnu prípravu. Hlavné je veriť si a nevzdávať sa.

Profesori často strašia študentov, pretože sú ich vizitkou. Boja sa, že to pokazia a na nich padne vina. Tém zo slohu sa netreba báť, za 4 hodiny sa dá niečo vymyslieť. Treba si veriť. Blíži sa ústna matura a študenti ju určite zvládnu. Netreba sa ponižovať, to zbytočne zlomí.

Súčasné vzdelávanie na Slovensku trpí partikularizmom, ktorý zdôrazňuje jednotlivé časti na úkor celku. Zabúda sa na komplexný pohľad na mladých ľudí, ktorí sú vnímaní rôzne - ako dieťa pre rodičov, žiak pre učiteľa, maloletý pre políciu. Vzdelávací systém diferencuje obsah vzdelávania, a čím je dieťa staršie, tým je táto diferenciácia hlbšia. Prierezové témy a medzipredmetové vzťahy majú byť spoločným prienikom, ale ich formálna implementácia je často nedostatočná. Učitelia často vyučujú prierezovo intuitívne, bez systematického prístupu.

Žiaci prichádzajú na strednú školu s rozsiahlymi vedomosťami zo základnej školy. Je paradoxné, že vzdelávacie štandardy niektorých predmetov, vrátane občianskej náuky, sú nastavené tak, akoby žiak bol „nepopísaný list“. Integrácia vedných disciplín môže začať práve v občianskej náuke. Prechod od dejinno-chronologického vyučovania filozofie k nastoľovaniu filozofických problémov bol krokom správnym smerom. Mnohí učitelia však tento prechod nepochopili, argumentujúc náročnosťou pre žiakov a nedostatkom materiálov. Filozofia sa dlho vyučovala chronologicky, a na reformu nebola materiálne pripravená. Učitelia tiež argumentovali gradujúcou náročnosťou filozofie pri chronologickom prístupe, čo však nemusí platiť všeobecne. Pri dejinnom ukotvení učiteľ pertraktoval prevažne nosné filozofické problémy, a to najmä ontologické či gnozeologické, ostatné filozofické problémy boli marginalizované.

Filozofia je len prvým krokom. Vyučovať problém moci izolovane vo filozofii, politológii, práve, ekonomike, sociológii či psychológii je málo efektívne. Občianska náuka ponúka ideálnu platformu pre interdisciplinárne vyučovanie. Paralelne možno vyučovať dejepis tematicky po jednotlivých problémoch (politika, ekonomika, kultúra, život marginalizovaných skupín). Táto zmena si vyžaduje širšiu debatu odborníkov, pretože sa očakáva odpor zo strany učiteľskej obce.

Mnohí učitelia sa obávajú učiť interdisciplinárne, pretože im to nedovolia vzdelávacie štandardy. Problémom je, že vzdelávacie štandardy občianskej náuky predpokladajú vyučovanie po jednotlivých okruhoch a je náročné hľadať v obsahovom štandarde pojmy, ktoré by umožnili interdisciplinárne vyučovanie.

Osvojenie si latinských názvov gramatických pádov je príkladom redundancie a praktickej nevyužiteľnosti. Žiaci sa ho učia preto, aby to mohli ovládať aj na druhom stupni a následne aj na strednej a vysokej škole. Na vysokej škole pedagogického zamerania to študenti musia ovládať z dôvodu, aby to mohli učiť žiakov na prvom stupni. Podobný princíp sa uplatňuje v prísnej špecializácii vyučovania predmetov na vysokých školách.

Budúci učitelia získavajú minimum zručností ako vzdelávať žiakov, ale sú odborníci na Veľkú francúzsku revolúciu, genetiku či kvadratické rovnice. Na niektorých vysokých školách sa žiaci stretnú s odborovou didaktikou až v treťom ročníku bakalárskeho štúdia a na niektorých až v magisterskom štúdiu. Vysokoškolské štúdium pedagogického smeru je prevažne zamerané na odbornosť budúceho učiteľa v danom odbore. Podobný systém funguje v právnickom a lekárskom štúdiu. Nie je možné vyučovať formu bez obsahu, teda získavať zručnosti napríklad z uplatňovania tímovej a skupinovej práce, aplikácie evalvácie a autoevalvácie, rozvíjania hodnotiaceho myslenia a kreativity.

Počas bakalárskeho stupňa by študenti absolvovali tréningy na získavanie uvedených zručností a magisterské štúdium by tak mohlo byť výlučne zamerané na samotný vedný odbor a odborovú didaktiku. Toto rozdelenie štúdia by zároveň dalo zmysel súčasnému dvojúrovňovému štúdiu v rámci získavania kvalifikácie na pedagogické vzdelanie. Problém didaktiky občianskej náuky/filozofie sa týka tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.

Koronakríza poukázala na rôzne problémy tradičnej školy. Množstvo predmetov a učiteľov, ktorí ich vyučujú, tlak riaditeľov na online vzdelávanie viedli k rôznym anomáliám v praxi. V súčasnom, pre školy výnimočnom stave, treba formulovať úlohy, ktoré nebudú odtrhnuté od reality a zároveň budú personalizované na každého žiaka. Na jednej úlohe tak dokáže učiteľ ohodnotiť telesnú výchovu, biológiu, čiastočne dejepis, chémiu a ďalšie. Pokiaľ sa osvedčia, môžu sa stať východiskom pre vzdelávanie aj pre iné školy, môžu inšpirovať zákonodarcu pri zmenách legislatívy. Mnohé školy už dnes zdieľajú príklady dobrej praxe a robia to neraz bez iniciácie procesu zhora. Častokrát to závisí od vízie vedenia, schopností a zručností učiteľov, finančného krytia prevažne prostredníctvom rôznych projektov.

Didakticky možno zmenu uchopiť cez konštruktivistický prístup vo vzdelávaní. Príklad dobrej praxe: Projekt Fenomény sveta, ktorý atraktívnym spôsobom ponúka vzdelávacie balíky: vzduch, slnko, voda, kultúra, komunikácia.

Vzdelanie má plodiť múdrych ľudí schopných predvídať rôzne faktory ovplyvňujúce naše bytie. Bez vzdelávania by aj tie najrozvitejšie spoločnosti klesli na úroveň primitívnej civilizácie. Ľudia sa dnes vzdelávajú prakticky celý život. Memorizácia veľkého množstva informácií vedie ku kvalitnému prehľadu z rôznych odvetví, ale zase môže obmedzovať kvalitu kvalifikácie v oblastiach záujmu daného jednotlivca. Dnes má človek možnosť sa rozhodnúť pre aké vzdelanie by sa mal pokúsiť a zamerať a aké sa zase k nemu nehodí. Je však umožnené každému vzdelávať sa v oblasti, v ktorej by mal záujem sa vzdelávať?

Ak sa spoplatní štúdium na vysokých školách, má to viesť k zvýšeniu kvality štúdia sprístupneniu technických faktorov uľahčujúcich a skvalitňujúcich štúdium. Existuje však aj na toto riešenie zvané štipendium, ktoré by malo zabezpečiť prostriedky na štúdium respektíve študentské pôžičky pre všetkých, ktorí majú o toto vzdelanie záujem. Ako táto pôžička ovplyvní život jednotlivca po skončení štúdia? Toto bol jeden vcelku zaujímavý príklad dostupnosti vzdelanosti pre všetkých. Vzdelávanie však nekončí ukončením štúdia, pokračuje po celý život človeka.

V živote každého človeka zohráva škola a štúdium veľmi dôležitú rolu. Je to práve škola kde sme sa naučili čítať a písať, kde sme sa stali cieľavedomí a ctižiadostiví, častokrát sme tam stretli aj prvú lásku. No je to aj inštitúcia, v ktorej trávime nemalú časť dňa, ktorú by sme častokrát vedeli využiť aj lepšie ako sedením za počmáranou rozsypujúcou sa lavicou, bifľujúc sa latinské názvy z biológie, či písaním vzorcov heterocyklických zlúčenín, ktoré môžeme z hlavy vypustiť rýchlo, akonáhle sa napíše písomka. Pravdou je, že v našej „milovanej“ škole ako aj vo všetkých podobných zariadeniach sa učíme veľa nepotrebného a v živote väčšiny aj nepoužiteľného. Pravdou je, že sme neúmerne zaťažovaní a naše vzdelávanie je príliš všeobecné, čo nám bráni hlbšie sa venovať našim koníčkom, športu a oblastiam, ktorým sa chceme venovať i v budúcnosti a v ktorých chceme vyniknúť. Musíme sa učiť predmety, ktoré nás nebavia a nezaujímajú a na tie, ktoré vieme, že budeme potrebovať i v ďalšom našom štúdiu a neskôr profesiách nám už nezostáva dostatok času. Preto si veľmi cením, že v našom gymnáziu máme i voliteľne predmety. Je veľmi dobré, že si môžeme vybrať predmety, o ktoré máme záujem a chceme sa v nich ďalej zdokonaľovať a rozširovať si svoje znalosti. Na druhej strane množstvo povinných predmetov a najmä obsah učiva je stále neúnosný. Verím, že by veľmi pomohlo, ak by sa počet voliteľných predmetov alebo seminárov ako ich voláme my, zväčšil, no malo by to byť na úkor zredukovanie počtu vyučovacích hodín povinných predmetov a rozsiahlosti učiva a nie predĺžením školského vyučovania.

Ďalším veľkým problémom sa stáva výklad učiva. Učitelia často považujú im položené otázky za narúšanie vyučovacej hodiny, stratu času a reagujú podráždene. Žijeme v dobe, kde má hádam každý školák prístup k internetu, a preto by bolo prospešné, keby boli poznámky od jednotlivých vyučujúcich zverejňované na školskej internetovej stránke, kde by si ich mohol každý veľmi rýchlo a ľahko stiahnuť a ďalej s nimi pracovať. Ušetrilo by sa tak nemálo času a síl, ktoré teraz musíme venovať ich písaniu a zostal by priestor aj na zvedavé otázky a zaujímavé odpovede, ktoré sú teraz odbíjané vetou: „Otázky sa nekladú, nestíhame!“

A tretia záležitosť, ktorá ma trápi v našom školstve je nová maturita. Nie je mi ale jasné, ako môže táto „celoplošná previerka vedomostí“ nahradiť príjmacie skúšky na právo alebo psychológiu, kde je každoročne počet uchádzačov niekoľkonásobne vyšší ako počet prijatých študentov. Podobný osud čaká zrejme aj monitoring na základných školách. Mám sestru deviatačku a viem, v akých podmienkach bol tohtoročný monitoring písaný a taktiež viem, ako bol písaný na iných základných školách. Dalo sa ľahko opisovať, radiť a pomáhali dokonca aj dozerajúci učitelia. A tak hodnota tejto skúšky je zatiaľ nízka a riaditelia stredných škôl budú asi musieť opäť vyhlásiť „klasické“ prijímacie pohovory.

Podľa mojej mienky sú výhody a nevýhody študentského života odlišné u každého študenta. Závisia hlavne od rodičov a materiálneho zabezpečenia. Dôležitá je škola, ktorú žiak navštevuje a aj vek zohráva významnú úlohu. Nepochybne sa v nich však odráža prístup študenta k povinnostiam, škole a životu. Mnohí študenti si myslia, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď vyrastú a dospejú. Mýlia sa však. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

tags: #diskusy #prispevok #skola #v #buducnosti