V príspevku sa venujeme významu a postaveniu sociálneho pedagóga v školskom prostredí v kontexte požiadaviek doby a legislatívnych zmien. Pomenujeme profesionálne, osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga, opíšeme metódy a techniky práce. Rozoberieme oblasť prevencie sociálno-patologických javov, sociálno-pedagogickú diagnostiku, poradenstvo a ponúkneme riešenia sociálno-výchovného problému.
História a vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku
Sociálna pedagogika má v Európe dlhoročnú históriu, ale na Slovensku sa začala rozvíjať len v 70. rokoch 20. storočia zásluhou profesora Ondreja Baláža z Ústavu experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave. Po roku 1989 sa spoločenské zriadenie zmenilo a prinieslo aj expanziu sociálno-patologických javov, ktoré bolo nutné riešiť. Nastal rozmach pomáhajúcich profesií, ktoré mali participovať na riešení vzniknutých problémov. Profesia sociálneho pedagóga sa medzi nich zaradila. Jej ťažisko spočívalo v pomáhaní deťom, mládeži, aj dospelým. Jolana Hroncová, ako pokračovateľka „Balážovej školy sociálnej pedagogiky“, so spolupracovníkmi z Katedry pedagogiky I. Emmerovou, M. Niklovou, L. Kamarášovou, M. Dulovicsom a ďalšími vysokoškolskými učiteľmi z iných slovenských fakúlt, napr. so Z. Bakošovou, C. Határom od 90-tych rokov 20. storočia rozvíjali sociálnu pedagogiku v teoreticko-empirickej rovine.
V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa.
Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)
Cieľové skupiny a význam sociálneho pedagóga
V súčasnosti sú možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga lepšie ako pred rokom 2008. Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách. Ťažisko jeho práce spočíva v uskutočňovaní prevencie sociálno-patologických javov, v sociálno-pedagogickej diagnostike, sociálno-pedagogickom poradenstve, terapii a reedukácii, ako aj v ďalších odborných činnostiach.
Cieľovými skupinami sú najmä:
- žiaci pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- žiaci ohrození sociálno-patologickými javmi,
- drogovo závislí alebo inak znevýhodnení,
- zákonní zástupcovia detí a žiakov,
- pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení.
V školách narastá výchovne problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp. eliminovať vzniknuté negatívne správanie, ktoré sprevádzajú konflikty nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi, a preto v tomto smere vidíme význam a opodstatnenie jeho profesie. V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách.
Legislatívne ukotvenie sociálneho pedagóga
V roku 2018 vzniklo na Slovensku prvé Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov, ktoré má sídlo na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Predsedníčka O. z. ASPg J. Hroncová (2018, s. 23) uvádza predpoklad, že občianske združenie bude osožné nielen pre sociálnych pedagógov v praxi pri riešení ich problémov a zefektívňovaní preventívnej sociálno-výchovnej práce v školách a školských zariadeniach, ale aj pre ďalší rozvoj slovenskej sociálnej pedagogiky.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 6 odseku 2 vymedzuje pracovnú činnosť odborných zamestnancov nasledovne:
- výkon činnosti psychologickej, logopedickej, sociálno-pedagogickej, liečebno-pedagogickej alebo špeciálno-pedagogickej a reedukácia detí a žiakov a ostatné činnosti s tým súvisiace,
- poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace,
- výkon špecializovaných činností alebo výkon riadiacich činností v škole alebo v školskom zariadení.
V legislatívnej úprave zákona č. 138/2019 Z. z. vo vzťahu k odborným zamestnancom, a najmä vo vzťahu ku kategórii sociálneho pedagóga, nastali zmeny. Podľa § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. sa vymedzujú kategórie odborných zamestnancov na:
- psychológ a školský psychológ,
- špeciálny pedagóg a terénny špeciálny pedagóg,
- kariérový poradca,
- logopéd a školský logopéd,
- liečebný pedagóg,
- sociálny pedagóg.
Nová legislatívna úprava posilňuje školy o novú kategóriu odborných zamestnancov ako je kariérový poradca, ktorý bol v zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v kategórii pedagogických zamestnancov.
Činnosti sociálneho pedagóga v praxi
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva a prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.
V súčasnosti je pôsobenie sociálneho pedagóga uvádzané v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. nasledovne:
- vykonáva preventívne činnosti,
- poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
- poskytuje poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
- vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.
V centre pozornosti sociálneho pedagóga je práca so žiakmi, s rodičmi žiakov a pedagogickými a odbornými zamestnancami, ako aj spolupráca s ďalšími odborníkmi, ktorá je pri jeho práci nevyhnutná.
K najčastejším argumentom zo strany sociálnych pedagógov pre ich pôsobenie v školách patria:
- potreba poradenstva a spolupráce s rodičmi, ktorí podľa odborných zamestnancov nedokážu niektoré problémy riešiť a potrebujú pomoc pri komunikácii so školou,
- pozitívna spätná väzba od žiakov, ktorým cez dôverný vzťah a podporu pomohli prekonať mnohé z ťažkostí,
- prevencia a riešenie sociálno-patologických javov v škole (záškoláctvo, kriminalita) a
- individuálna a skupinová práca so žiakmi s cieľom zlepšiť ich výchovno-vzdelávacie výsledky (2015, s. 64).
Sociálni pedagógovia medzi najčastejšie činnosti, ktoré v školách realizovali, zaradili:
- organizovanie a vedenie diskusií, prednášok a besied,
- komunikáciu a spoluprácu školy s rodičmi žiakov, resp. so zákonnými zástupcami,
- návštevy rodín v domácom prostredí a
- reedukácia žiakov s poruchami správania (2015, s. 66).
„Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“
Miesto pôsobenia sociálneho pedagóga
Zo zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že sociálny pedagóg ako odborný zamestnanec môže kľúčovo pôsobiť a vykonávať svoju sociálno-výchovnú činnosť v školách a školských zariadeniach, špeciálnych výchovných zariadeniach pod ktoré patria:
- reedukačné centrá,
- diagnostické centrá,
- liečebno-výchovné sanatória,
- školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva).
Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.
Profesionálne a osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg, ako jeden z pomáhajúcich profesionálov, musí disponovať výbavou, ktorá ho na povolanie predurčuje. Na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy. Absolventi sociálnej pedagogiky by mali disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.
Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.