V Slovenskej republike narastá potreba odborníkov, ktorí sa venujú prevencii a riešeniu sociálno-výchovných problémov v školskom prostredí. Jednou z kľúčových pozícií v tejto oblasti je sociálny pedagóg, ktorý zohráva nezastupiteľnú úlohu v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) a na základných školách. Tento článok sa zameriava na náplň práce sociálneho pedagóga v CPPPaP, jeho význam pre žiakov, rodičov, učiteľov a celkový edukačný proces. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto profesiu, jej vývoj, súčasné postavenie a budúce smerovanie.
Čo je CPPPaP a aká je úloha sociálneho pedagóga?
CPP je zadefinované zákonom NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou MŠ SR č. 325/2008 Z. z. o školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie. CPP poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálnopedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť všetkým deťom, okrem detí so zdravotným postihnutím, najmä v oblasti optimalizácie osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, v oblasti starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania.
Moderná škola už dávno nie je len miesto, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. Sociálny pedagóg má v školskom prostredí „významné poslanie vytvárať bezpečné a podporné prostredie, participovať na rozvoji inkluzívnej kultúry školy a pomáhať pri prevencii rizikového správania žiakov“.
Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje.
Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti s rozširujúcimi sa problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.
Činnosti sociálneho pedagóga
Medzi hlavné úlohy sociálneho pedagóga patrí:
- Prevencia sociálno-patologických javov: Zamedziť vzniku sociálno-patologických javov primárnou, sekundárnou alebo terciárnou prevenciou, taktiež eliminovať a odstrániť tieto javy, ak sa už v škole vyskytli. Cieľom sociálneho pedagóga základnej školy je sociálno-pedagogická prevencia proti sociálno-patologickým javom. Preventívna činnosť - vytvára a realizuje programy primárnej prevencie (napr. prevencia šikanovania, závislostí, záškoláctva, rizikového správania). Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
- Diagnostická činnosť: Systematicky zisťuje potreby žiakov, tried a školského prostredia. Sociálno-pedagogická diagnostika prostredia a vzťahov. CPP vykonáva diagnostiku ako aj intervencie a terapiu len s písomným súhlasom rodiča, resp. zákonného zástupcu (výnimkou sú prípady vážneho ohrozenia duševného zdravia dieťaťa).
- Intervencia: Zmiernenie, elimináciu, resp. riešenie rizikového správania (napr. intenzívne sociálno-psychologické skupinové programy upevňujúce napr. zručnosti, komunikáciu, vzťahy).
- Poradenstvo: Poskytovanie poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom. Poradenstvo: Poskytovanie poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom.
- Sociálna výchova a etické správanie: Plní úlohu sociálnej výchovy, etického správania, podpory prosociálneho prostredia, diagnostiky prostredia, poradenstva. Jednou z dôležitých úloh sociálneho pedagóga je pôsobiť prosociálne a ovplyvňovať - edukovať žiakov správnym smerom, akceptovateľným pre spoločnosť.
- Práca s triedou a jednotlivcom: Rieši problémy v rámci triedy - práca so skupinou, alebo jednotlivcom, akým je nevhodné správanie, agresivita u žiakov, záškoláctvo, neprispôsobivé správanie žiakov, odmietanie autorít - učiteľa, rodiča. Pri práci s triedou napomáha zlepšeniu klímy a vzťahov v triede. Stretnutia so žiakmi sú zamerané na sebapoznávanie a spoznávanie svojich spolužiakov, zdravé partnerské vzťahy, rozvoj komunikačných zručností a efektívnych spôsobov riešenia konfliktov, podporu empatie, tolerancie a spolupráce medzi žiakmi, prevenciu rizikového správania a ďalších nežiaducich sociálno-patologických javov.
- Spolupráca s odborníkmi: Intenzívne kooperuje s vedením školy, špeciálnym pedagógom, triednymi učiteľmi a rodičmi žiakov. Spolupracuje s klinickým psychológom, psychiatrom v prípade diagnostiky sociálno-patologických javov a porúch správania. Intenzívne spolupracuje so špeciálnym pedagógom a asistentom učiteľa v rámci inkluzívneho tímu, pri integrovaných žiakoch ročníkov 1.
- Prepojenie školy s odbornými pracoviskami: Je sprostredkovateľom prepojenia školy s inými odbornými pracoviskami - CPPPaP, Centrum špeciálneho-pedagogického poradenstva, MÚ, ÚPSVaR.
Legislatívny rámec a kvalifikačné predpoklady
Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva, sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.
Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študuje sociálnu pedagogiku.
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.
Rozsah kompetencií sociálneho pedagóga
Kompetencie a osobnosť sociálneho pedagóga v sociálno-pedagogickom procese, profesijné kompetencie sociálneho pedagóga, spolupráca sociálneho pedagóga a ostatných inštitúcií, metódy sociálneho poradenstva, preventívna a osvetová činnosť.
Tabuľka 1: Zhrnutie kompetencií sociálneho pedagóga
| Oblasť | Popis kompetencie |
|---|---|
| Prevencia | Tvorba a realizácia programov primárnej prevencie (šikanovanie, závislosti, záškoláctvo). |
| Diagnostika | Systematické zisťovanie potrieb žiakov, tried a školského prostredia. |
| Intervencia | Zmierňovanie a eliminácia rizikového správania prostredníctvom skupinových programov. |
| Poradenstvo | Poskytovanie poradenstva žiakom, rodičom a učiteľom. |
| Sociálna výchova | Podpora prosociálneho a etického správania, diagnostika prostredia. |
| Spolupráca | Kooperácia s vedením školy, špeciálnymi pedagógmi, rodičmi a externými inštitúciami. |
Sociálna pedagogika na Slovensku: Vývoj a súčasnosť
Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia (Hroncová, Emmerová, 2015). Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S. Klapilová, P. Klíma a ďalší.
Bakošová (2008, s. 58) uvádza: „Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“
Průcha (2009) dopĺňa, že ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.
Hroncová a Emmerová (2015, s. 73) hovoria: „Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“
V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.
Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti a výzvy
Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.
Kraus (2008) uvádza: ,,Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“
Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese.
Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.” (Malík, 2019).