Starostlivosť o životné prostredie: Základ pre ekonomický rozvoj a udržateľnú budúcnosť

V súčasnom svete čelíme čoraz naliehavejšej potrebe zosúladiť ekonomický rozvoj so starostlivosťou o životné prostredie. Táto snaha o harmóniu je kľúčová pre zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre nás i pre nasledujúce generácie. Slovenská republika, ako súčasť globálneho spoločenstva, si uvedomuje túto nevyhnutnosť a aktívne sa zapája do procesov zameraných na ochranu a zlepšovanie stavu životného prostredia.

Čo je starostlivosť o životné prostredie a prečo je dôležitá?

Starostlivosť o životné prostredie je koncepcia, ktorú zaujala spoločnosť smerom k životnému prostrediu. Cieľom starostlivosti o životné prostredie je zachovať alebo zlepšiť jeho kvalitu s ohľadom na všetky organizmy vrátane človeka, pri dodržiavaní zásad udržateľného rozvoja. Realizuje sa ako tvorba a ochrana životného prostredia.

Životné prostredie je komplexný a dynamický systém, ktorý si vyžaduje našu neustálu pozornosť a starostlivosť. Je to tá časť sveta, s ktorou je sledovaný objekt v stálej interakcii. Životné prostredie vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Predstavuje súbor činiteľov, s ktorými prichádzame do kontaktu, a ktoré nás priamo alebo nepriamo ovplyvňujú. Jeho hlavnými zložkami sú ovzdušie, voda, horniny, pôda a samotné organizmy.

Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov - rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu. Je to celosvetový problém, no každý môže začať už doma. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.

Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Priaznivé životné prostredie patrí k základným ľudským právam, vrátane práva na život. Ochrana a zlepšovanie životného prostredia je predpokladom blahobytu a hospodárskeho rozvoja a mala by byť prioritou vlád a všetkých ľudí.

Environmentalistika je náuka o životnom prostredí, ktoré obklopuje človeka. Skúma základné mechanizmy pôsobenia človeka na zložky prostredia a navrhuje, ako nežiaducim vplyvom človeka predchádzať a vzniknuté chyby naprávať.

Princípy a výzvy udržateľného rozvoja

Trvalo udržateľný rozvoj znamená, že spoločnosť a hospodárstvo napredujú bez ohrozenia prírody. Cieľom je zabezpečiť, aby aj ďalšie generácie mohli žiť dôstojne a uspokojiť svoje základné potreby. Jadro tejto filozofie tvorí rozumné nakladanie s prírodnými zdrojmi. Nejde len o úsporné využívanie surovín, ale aj ochranu systémov, ktoré sú pre každodenný život nevyhnutné. Trvalo udržateľný rozvoj je podľa zákona č. 17/1992 Z. z. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi rastom hospodárstva a ochranou životného prostredia, aby sme si udržali stabilitu ekosystémov v budúcnosti.

Myšlienka trvalo udržateľného rozvoja začala naberať konkrétnejšie kontúry v 70. a 80. rokoch minulého storočia, keď narastajúce ekologické výzvy vyvolali intenzívnu debatu naprieč celým svetom. Brundtlandová správa zdôraznila nutnosť prepájať ekologické, hospodárske aj sociálne aspekty do uceleného rámca. Dnes môžeme pozorovať, že princípy načrtnuté v tejto správe ovplyvňujú hodnotenie projektov či investičných rozhodnutí na celosvetovej úrovni vrátane Slovenska.

Tri piliere udržateľného rozvoja

Udržateľný rozvoj prepája hospodárske záujmy so sociálnymi aj environmentálnymi potrebami tak, aby dlhodobo prinášal lepšiu kvalitu života všetkým ľuďom.

• Ekonomická stránka: Kladie dôraz na rozumné hospodárenie so zdrojmi a podporuje rast bez nadmerného využívania prírodného bohatstva. Hospodársky rast prebieha rovnomerne a zároveň šetrí prírodné zdroje. Kľúčovú úlohu zohrávajú nové technológie a efektívne využívanie dostupných surovín.
• Sociálny aspekt: Venuje sa spravodlivým príležitostiam pre všetkých, vrátane dostupného vzdelania či zdravotnej starostlivosti, a zároveň neprehliada dôležitosť férových pracovných podmienok. Sústreďuje sa na zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Lepší prístup k vzdelaniu či zdravotníctvu posilňuje spoločnosť ako celok.
• Environmentálny pilier: Kladie dôraz predovšetkým na ochranu rozmanitosti druhov a zachovanie funkčných ekosystémov. Ochrana prírody znamená zohľadniť jej limity pri využívaní zdrojov.

Dodržiavanie rovnováhy medzi týmito tromi oblasťami je požiadavkou slovenských zákonov aj medzinárodných dohovorov OSN a Agendy 2030.

Ciele udržateľného rozvoja (Agenda 2030)

Ciele trvalo udržateľného rozvoja predstavujú sedemnásť globálnych výziev, ktoré v roku 2015 definovala Organizácia Spojených národov. Sú základom Agendy 2030 a ponúkajú spoločný smer pre všetky štáty sveta. Agenda 2030 nadväzuje na skoršie snahy OSN, no posúva ich ďalej tým, že stanovuje konkrétne a merateľné ciele s jasným termínom do roku 2030.

Medzi hlavné priority patrí odstránenie extrémnej chudoby, zabezpečenie kvalitného vzdelania pre každého či podpora rovnosti medzi mužmi a ženami. Ochrana životného prostredia zostáva jednou z kľúčových tém. Dôraz sa kladie nielen na prístup k čistej vode a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aj na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva. Každý z cieľov má presne určené ukazovatele - napríklad podiel obyvateľstva žijúceho v chudobe alebo mieru dosiahnutého vzdelania. Podľa dát OSN sa do Agendy 2030 zapojili všetky členské štáty - spolu ich je 193. Spoločným cieľom je dosiahnuť prosperitu bez toho, aby sme ďalej zaťažovali Zem. Význam týchto cieľov neustále rastie najmä tvárou v tvár klimatickým hrozbám a prehlbujúcim sa rozdielom medzi ľuďmi.

Prekážky a výzvy udržateľného rozvoja

Trvalo udržateľný rozvoj čelí viacerým závažným prekážkam, ktoré ovplyvňujú životné prostredie aj spoločnosť. Ignorovanie týchto problémov môže mať za následok ekonomické škody a negatívny dopad na zdravie ľudí i životné prostredie.

Napriek tomu, že environmentálne zmeny a problémy sú prirodzenou súčasťou života každej planéty, vplyvom ľudskej činnosti nadobúdajú rýchlejší a ráznejší spád. Klimatická zmena, globálne otepľovanie, energetická kríza a všeobecne aj nadmerné opotrebovanie našej planéty patria k najzávažnejším a najaktuálnejším environmentálnym problémom súčasnosti.

Veľká rôznorodosť a rozsah ľudských aktivít a špecifikácií ich pôsobenia na prostredie neumožňuje formulovať jednotnú náuku o životnom prostredí a vednú disciplínu. Znečistenie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť.

Medzi hlavné globálne ekologické problémy patria:

• Znečisťovanie ovzdušia: Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny.
• Ozónová vrstva: Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón, čím sa tvoria diery v ozónovej vrstve.
• Skleníkový efekt a globálne otepľovanie: Zem sa ohrieva v dôsledku zvyšovania množstva skleníkových plynov (oxid uhličitý, freóny a metán) vo vzduchu, ktoré zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo.
• Znečisťovanie pôdy: Chemikálie a odpady znečisťujú i pôdu a zostávajú v zemi mnoho rokov.
• Vyčerpávanie prírodných zdrojov: Výroba elektriny v tepelných elektrárňach vyčerpáva prírodné zdroje.

Slovenská republika a udržateľný rozvoj

Slovenská stratégia trvalo udržateľného rozvoja

Slovenská stratégia trvalo udržateľného rozvoja predstavuje základný dokument, ktorý usmerňuje snahu o vytvorenie kvalitných podmienok pre život všetkých obyvateľov. Tento prístup prepája hospodársky rozvoj, zlepšovanie spoločnosti a ochranu prírodného bohatstva do jedného celistvého systému. Opiera sa o hlavné zásady Agendy 2030 a zároveň zohľadňuje povinnosti Slovenska vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Kvalitný život podľa tejto vízie zahŕňa dostupnosť vzdelania, zdravotnej starostlivosti a rovnocenné pracovné šance bez rozdielu. Ochrana prírody sa prejavuje šetrným nakladaním s vodou, pôdou a lesnými porastmi. Slovensko si stanovilo ambiciózny cieľ - dosiahnuť uhlíkovú neutralitu najneskôr do roku 2050.

Trvalo udržateľný rozvoj na Slovensku je výsledkom úzkej spolupráce medzi viacerými štátnymi rezortmi, samosprávami a aktívnymi členmi občianskej spoločnosti. Koordinačnú rolu v tomto procese zohráva Úrad vlády SR, pričom kľúčovým politickým fórom sa stala Rada vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj. Miestne samosprávy pretavujú tieto stratégie do každodenného života - starajú sa o modernizáciu verejných priestorov alebo podporujú využívanie obnoviteľných zdrojov energie priamo vo svojich komunitách. Celý systém spolupráce stojí na jasne stanovených dokumentoch typu „Systém koordinácie a implementácie horizontálnej priority Trvalo udržateľný rozvoj“, ktoré upravujú pracovné postupy medzi jednotlivými subjektmi.

Národný environmentálny akčný program II (NEAP II)

Národný environmentálny akčný program II (NEAP II) je komplexný programový dokument, ktorý vychádza z environmentálnej situácie na Slovensku a zohľadňuje medzinárodné záväzky a trendy, najmä v kontexte Európskej únie. NEAP II nadväzuje na predchádzajúce strategické dokumenty, ako je Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky a prvý Národný environmentálny akčný program (NEAP I). Program zohľadňuje množstvo legislatívnych, koncepčných, investičných, organizačných a výchovno-vzdelávacích opatrení.

NEAP II predstavuje multisektorálny dokument, vychádzajúci okrem spomenutých predchádzajúcich koncepčných materiálov aj z Programového vyhlásenia vlády SR, Plánu práce vlády SR, NPAA pre oblasť životného prostredia, zohľadňujúci celý rad medzinárodných dohovorov a dohôd, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v celoplošnom alebo európskom meradle. Časovým horizontom NEAP II je rok 2002, avšak ide o dokument otvorený, obsahujúci zároveň opatrenia, riešenie ktorých presahuje tento stanovený časový horizont.

Prioritným cieľom aktualizovaného dokumentuje obsahové a časové dosiahnutie acquis communautaire v oblasti životného prostredia v časovom horizonte roku 2002, čo sa premieta predovšetkým v cieľoch jednotlivých sektorov zameraných na transpozíciu práva EÚ v problematike starostlivosti o životné prostredie do právneho systému SR.

Základné právne pojmy NEAP II

Ciele právnej úpravy NEAP II sú dosiahnuť priaznivý stav životného prostredia, ktorý by umožnil existenciu a zdravý rozvoj nielen súčasných generácií, ale aj tých budúcich, a taktiež dosiahnuť optimálny vzťah medzi priaznivým stavom a ekonomickým procesom. Medzi základné právne pojmy patria:

• Starostlivosť o životné prostredie: Právom regulované správanie právnických a fyzických osôb v rámci ochrany a tvorby ŽP a ochrany prírodných zdrojov.
• Ochrana ŽP: Ľudská aktivita, ktorá smeruje k udržaniu želateľnej aktivity životného prostredia. Zahŕňa činnosti, ktorým sa predchádza znečisťovaniu a/alebo poškodzovaniu ŽP, alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje.
• Znečisťovanie: Vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do ŽP v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
• Poškodzovanie: Zhoršovanie stavu ŽP znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
• Tvorba ŽP: Zveľaďovanie alebo zlepšovanie ŽP. Ide o činnosť človeka s pozitívnymi vplyvmi na ŽP.

Princípy právnej úpravy NEAP II

Slovenská právna úprava definuje veľkú väčšinu medzinárodných a komunitárnych princípov, medzi ktoré patria:

• Princíp trvalo udržateľného rozvoja: Rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystému.
• Princíp únosného zaťaženia územia: Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia.
• Princíp prípustnej miery znečisťovania: Prípustnú mieru znečisťovania ŽP určujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi.
• Princíp prevencie: Ľahšie je nepriaznivým následkom predchádzať ako ich odstraňovať.
• Princíp predbežnej opatrnosti: Ak možno zo zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takémuto poškodeniu skutočne dôjde dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.
• Princíp integrácie: Napríklad proces jednotného integrovaného konania a povoľovania zákonodarcom určených aktivít zaťažujúcich životné prostredie.
• Princíp znečisťovateľ platí: Za znečistenie ŽP prípadne jeho zložiek a za hospodárske využívanie ŽP platia FO a PO dane, poplatky, odvody a ďalšie platby.

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP)

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) je zameraný na zlepšenie stavu životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry v zmysle predpisov EÚ a SR. OP ŽP prispieva k tomu, aby sa hospodársky a sociálny rozvoj uskutočňoval spôsobom umožňujúcim zachovanie kvality životného prostredia pre budúce generácie, a mal tak trvalo udržateľný charakter. OP ŽP bol schválený Európskou komisiou dňa 8. novembra 2007. Riadiacim orgánom pre OP ŽP je Ministerstvo životného prostredia SR.

Operačný program je implementovaný prostredníctvom 7 prioritných osí, tematicky zameraných na jednotlivé zložky životné prostredia a technickú pomoc:

1. Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd
2. Ochrana pred povodňami
3. Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy
4. Odpadové hospodárstvo
5. Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
6. Technická pomoc
7. Budovanie POVAPSYS (protipovodňový varovný systém)

Operačný program Životné prostredie je financovaný z prostriedkov Kohézneho fondu (KF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), pričom v oboch prípadoch sa pri projektoch uplatňuje spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR.

Slovensko na ceste ku klimatickej neutralite

Slovensko sa v roku 2019 prihlásilo k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, pretože už aj na Slovensku pozorujeme častejšie negatívne dopady meniacej sa klímy v podobe extrémnych prejavov počasia, ktoré vyúsťujú do povodní, zosuvov pôdy či dlhotrvajúcich období sucha, rastie aj riziko požiarov a mnoho ďalšieho. Slovensko v reakcii na meniacu sa klímu vypracovalo niekoľko sektorových stratégií a akčných plánov, ktoré riešia problematiku adaptácie, avšak nezohľadňujú dostatočne vzájomné synergie a medzisektorálne aspekty. Okrem toho Ministerstvo životného prostredia informovalo, že pracuje na návrhu historicky prvého slovenského zákona o klíme, ktorý by ukotvil záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu do zákona.

V kontexte plnenia cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a za účelom naplnenia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 vypracovali členské štáty EÚ svoje národné integrované energetické a klimatické plány (NEKP). Hlavnými kvantifikovanými cieľmi Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (NECP) v rámci SR je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 % (podiel bol zvýšený z pôvodne deklarovanej úrovne 12 %). Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pre rok 2030 predložený vo výške 19,2 %, prípadne 20 % (zvýšený z pôvodne deklarovaných 18 %), pričom v oboch prípadoch je splnený požadovaný cieľ 14 % OZE v doprave. Spracované opatrenia pre dosiahnutie národného príspevku SR v oblasti energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie (30,3 %) ako je európsky cieľ 32,5 %.

tags: #starostlivost #o #zivotne #prostredie #vytvara #podmienky