V každej spoločnosti sa vyskytujú jedinci, ktorí porušujú zákony a normy. Tieto činy, klasifikované ako trestné činy, predstavujú hrozbu pre spoločnosť. Spoločnosť sa bráni proti trestným činom rôznymi spôsobmi, pričom jedným z najčastejších je výkon trestu odňatia slobody. Cieľom tohto trestu je nielen eliminovať páchateľov zo spoločnosti, ale aj prevychovávať ich a harmonizovať s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby sa mohli opätovne začleniť do života ako riadni občania.
Avšak, realita ukazuje, že mnohí páchatelia sa po prepustení z výkonu trestu vracajú k trestnej činnosti. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu sociálny kurátor, ktorý pomáha odsúdeným pri ich návrate do spoločnosti a znižuje riziko recidívy. Článok sa zaoberá problematikou postpenitenciárnej starostlivosti ako jednej z foriem prevencie recidívy trestnej činnosti.
Úvod do problematiky postpenitenciárnej starostlivosti
Pri náprave páchateľov trestnej činnosti sa kladie veľký dôraz na penitenciárne zaobchádzanie s odsúdenými počas výkonu trestu odňatia slobody zamerané na ich resocializáciu. Tá znamená súhrn aktivít zameraných na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Na to, aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, je nutné počas výkonu trestu odňatia slobody vykonať množstvo opatrení. Je tu dôležité odsúdených vhodne diferencovať tak v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu a ich rizikovosť a mieru nebezpečenstva činu pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), ako aj v rámci diferenciácie vnútornej (ich umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).
Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného vzhľadom na perspektívu jeho nápravy. Ako uvádza Ľ. Gargalovič (2003, s. 18), vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Zaoberá sa všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, ale aj kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod.
Pri stanovení cieľov takéhoto programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom, ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Je to vlastne želaný výsledok celého pôsobenia. Ten sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení.
Pri dodržaní takéhoto postupu a vhodnej voľbe metód resocializačného pôsobenia by sa malo dať predpokladať, že v odsúdenom a v jeho prejavoch by mali nastať pozitívne zmeny, ktoré by mu mali umožniť viesť po prepustení z výkonu trestu na slobodu riadny život občana bez opätovného páchania trestnej činnosti. Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.
Vážny prístup k recidíve | Ernest Stockton | TEDxDayton
Faktory ovplyvňujúce recidívu
Endogénne faktory
Medzi endogénne faktory by sme mohli zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. Napríklad A. Zradulová (2002, s. 16 - 17) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa:
Mentálne nedostatočný typ: jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti.
Psychotický typ: páchateľ v stave nepríčetnosti, motív je nezrozumiteľný, väčšinou brutálny.
Socializovaný typ: trestný čin spácha len výnimočne, často z nedbanlivosti.
Neurotický typ: veľkú úlohu hrá frustrácia, nevyriešený konflikt v rodine.
Psychopatický typ: osoba je abnormálnym indivíduom, s individuálnymi charakteristikami, ďalej sa člení na podskupiny ako afektívny, hypertímny, paranoidný, hysterický, schizoidný a anetický psychopat.
Tu, až na socializovaný typ, je možné vidieť naozaj prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.
Exogénne faktory
Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Zaradiť by sme medzi ne mohli napríklad zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodinu, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie. Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom. Ovplyvniť ich môžeme v rámci postpenitenciárnej starostlivosti o odsúdeného.
Jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život. Ako uvádza aj L. Vaska (2014, s. 18), medzi negatíva nezamestnanosti môžeme zaradiť „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“
Odsúdený skutočne má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo nášho klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce. Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa však človek znova ocitá, v tomto prípade zotrváva pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou. Nezamestnanosť totiž často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencialitu kriminálneho správania.
V rámci exogénnych determinantov recidívy trestnej činnosti sme uviedli aj rodinu klienta. Tu je dôležité si uvedomiť, že práve podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá teda nemusí znamenať len prácu so samotným odsúdeným, ale aj prípravu podmienok na jeho návrat do spoločnosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie. Na význam rodiny v tejto súvislosti upozorňuje aj L. Suchá (2012, s. 590), ktorá uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Posledné dva exogénne determinanty recidívneho správania trestnej činnosti sú okolie a sociálne vylúčenie. Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie. Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho prijme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie. V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma. Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Znova je ale potrebné uviesť, že je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.
Definícia a postavenie sociálneho kurátora
Sociálny kurátor je špecialista v oblasti sociálnej práce a poradenstva, ktorý poskytuje poradenstvo a usmerňovanie jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám a organizáciám pri riešení sociálnych a osobných problémov. Pomáha klientom rozvíjať schopnosti a získať prístup k zdrojom a podporným službám, ktoré potrebujú pri riešení ťažkostí vyplývajúcich z nezamestnanosti, chudoby, zdravotného postihnutia, závislosti, kriminálneho a delikventného správania, rodinných a ďalších problémov. Táto pozícia vyžaduje rozsiahle znalosti v oblasti sociálnej práce, práva a psychológie, ako aj schopnosť efektívne komunikovať a spolupracovať s rôznymi skupinami ľudí a inštitúciami. Sociálny kurátor je odborník, ktorý sa zameriava na pomoc jednotlivcom a skupinám pri prekonávaní sociálnych prekážok a zlepšovaní ich životnej situácie. Jeho práca zahŕňa široké spektrum činností, od individuálneho poradenstva až po komunitné intervencie.
Právny kontext a regulácia
Výkon zamestnania sociálneho kurátora nie je regulovaný osobitným právnym predpisom. To znamená, že na výkon tejto profesie sa nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Hoci legislatíva priamo nestanovuje požiadavky na certifikáciu, odborná prax a relevantné vzdelanie sú vysoko odporúčané. Odporúča sa odborná prax v období 24 mesiacov.
Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3) Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012, s. 600), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie.
Náplň práce sociálneho kurátora
Náplň práce sociálneho kurátora je rozsiahla a rôznorodá. Zahŕňa množstvo činností, ktoré sú zamerané na pomoc klientom pri riešení ich problémov a zlepšovaní ich životnej situácie.
Kľúčové pracovné činnosti
Individuálne rozhovory s klientmi: Sociálny kurátor vedie individuálne rozhovory s klientmi, rozhovory v rodinách alebo v skupinách s cieľom posúdiť klientovu situáciu a problémy a určiť druh potrebných služieb. Tieto rozhovory sú základom pre pochopenie potrieb klienta a stanovenie cieľov intervencie. Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt.
Analýza situácie a alternatívne prístupy: Kurátor analyzuje klientovu situáciu a predkladá alternatívne prístupy na riešenie problémov. Táto analýza zahŕňa zhodnotenie silných a slabých stránok klienta, ako aj identifikáciu dostupných zdrojov a prekážok.
Zostavovanie záznamov a správ: Sociálny kurátor zostavuje záznamy alebo správy pre súdy a iné právne konania. Tieto dokumenty sú dôležité pre informovanie relevantných inštitúcií o situácii klienta a pre zabezpečenie jeho práv.
Poradenstvo, terapia a mediácia: Kurátor poskytuje poradenstvo, terapiu a mediačné služby a umožňuje skupinové stretnutia, ktoré pomáhajú klientom rozvíjať zručnosti a pochopiť súvislosti s cieľom riešiť ich sociálne a osobné problémy. Tieto služby sú zamerané na posilnenie klienta a na podporu jeho schopnosti samostatne riešiť problémy.
Plánovanie a realizácia programov pomoci: Sociálny kurátor plánuje a realizuje programy pomoci pre klientov, vrátane krízovej intervencie a odporúčaní pre úrady, ktoré poskytujú finančnú pomoc, právnu pomoc, bývanie, zdravotnú starostlivosť a ďalšie služby. Tieto programy sú prispôsobené individuálnym potrebám klienta a zamerané na dosiahnutie konkrétnych cieľov.
Vyšetrovanie zneužívania a zanedbávania: Kurátor vyšetruje prípady zneužívania alebo zanedbávania a zavádza opatrenia na ochranu detí a ďalších ohrozených osôb. Táto činnosť je kritická pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany najzraniteľnejších členov spoločnosti.
Práca s páchateľmi: Sociálny kurátor pracuje s páchateľmi počas výkonu trestu a po ich prepustení s cieľom pomôcť im začleniť sa do spoločnosti a zmeniť postoje a správanie, aby nedošlo k ďalšej trestnej činnosti. Táto práca je zameraná na prevenciu recidívy a na podporu reintegrácie páchateľov do spoločnosti. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného.
Poradenstvo pre väznice a orgány: Kurátor poskytuje poradenstvo hlavným predstaviteľom väzníc a orgánom kontrolujúcim výkon podmienečných trestov a odporúčajúcim podmienečné prepustenie, ktorí pomáhajú určiť, či a za akých podmienok by mala byť osoba vo výkone trestu prepustená alebo aké alternatívne ochranné opatrenia by jej mali byť uložené.
Obhajoba klientov: Sociálny kurátor vystupuje ako obhajca skupiny klientov v komunite a lobuje za riešenie problémov, ktoré sa ich týkajú. Táto činnosť je zameraná na zlepšenie podmienok pre klientov a na zabezpečenie ich práv.
Vývoj preventívnych programov: Kurátor vyvíja preventívne a intervenčné programy pre potreby komunity. Tieto programy sú zamerané na predchádzanie sociálnym problémom a na podporu zdravého vývoja komunity.
Udržiavanie kontaktu s inštitúciami: Sociálny kurátor udržiava kontakt s ostatnými úradmi sociálnych služieb, vzdelávacími inštitúciami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti pre spoločného klienta, poskytovanie informácií a získavanie spätnej väzby o klientovej celkovej situácii a pokroku. Táto spolupráca je nevyhnutná pre zabezpečenie komplexnej a koordinovanej starostlivosti o klienta.
V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení osoby z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe drogových závislostí a iných závislostí, ponúka mu účasť na resocializačných programoch. Motivuje ho k účasti v svojpomocných skupinách zameraných na riešenie osobných problémov a vzťahových problémov, pričom môže zapájať do spolupráce obec, či akreditovaný subjekt.
Vzdelanie a zručnosti sociálneho kurátora
Pre výkon funkcie sociálneho kurátora je nevyhnutné vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca, psychológia alebo v príbuznom odbore.
Požadované vzdelanie
Vysokoškolské vzdelanie I. stupňa: Bakalárske štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa: Magisterské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore.
Vysokoškolské vzdelanie III. stupňa: Doktorandské štúdium v odbore sociálna práca, psychológia alebo príbuznom odbore (voliteľné, ale zvyšuje kvalifikáciu a možnosti kariérneho rastu).
Kľúčové zručnosti
Komunikačné zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a inými odborníkmi.
Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho potrebám.
Analytické zručnosti: Schopnosť analyzovať komplexné situácie a identifikovať kľúčové problémy.
Riešenie problémov: Schopnosť navrhovať a implementovať efektívne riešenia problémov.
Organizačné zručnosti: Schopnosť organizovať a plánovať prácu, spravovať dokumentáciu a dodržiavať termíny.
Právne povedomie: Základné právne povedomie o odbornej legislatíve.
Interdisciplinárna spolupráca: Budovanie interdisciplinárnej spolupráce v rámci múzejných, resp. iných sektorov.
Vážny prístup k recidíve | Ernest Stockton | TEDxDayton
Oblasti pôsobenia sociálneho kurátora
Sociálni kurátori môžu pôsobiť v rôznych oblastiach, vrátane:
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny: Poskytovanie poradenstva a pomoci nezamestnaným, rodinám v kríze a ďalším ohrozeným skupinám. V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci.
Školy a vzdelávacie inštitúcie: Práca s deťmi a mládežou, ktoré majú problémy v škole alebo v rodine.
Nemocnice a zdravotnícke zariadenia: Poskytovanie sociálnej podpory pacientom a ich rodinám.
Väznice a probačné úrady: Práca s páchateľmi a ich reintegrácia do spoločnosti.
Neziskové organizácie: Poskytovanie sociálnych služieb pre rôzne cieľové skupiny.
Komunitné centrá: Vývoj a realizácia programov pre komunitu.
Sociálny kurátor a postpenitenciárna starostlivosť
Sociálny kurátor zohráva kľúčovú úlohu v postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá je zameraná na pomoc odsúdeným po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom tejto starostlivosti je znížiť riziko recidívy a uľahčiť odsúdeným návrat do spoločnosti.
Sociálne poradenstvo
Poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Nakoľko odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Nakoľko však niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť.
Pomoc pri návrate do rodiny
Pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod.
Hľadanie možností zamestnania
Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou (a to aj napriek tomu, že majú počas výkonu trestu možnosť vzdelávania sa s cieľom pripraviť ich na uplatnenie sa na trhu práce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie.
Poskytnutie resocializačného príspevku
Sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby môže poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby. Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma.
Aktivity a iniciatívy na Slovensku
Na Slovensku v sociálnej práci s trestanými osobami vyniká občianske združenie Maják, ktoré svými aktivitami reaguje na spoločenské problémy súvisiace s nárastom kriminality, brutálneho násilia a zločinnosti. Pôvodné zámery organizácie už vo svojich dvadsiatich jeden rokoch vytvárala Martina Justová. S vedomím, že je na počiatku svojej cesty a že sa musí ešte veľa učiť, vytvorila plán, ktorý jej dovolil slobodne rozvíjať tému sociálnej práce s trestanými osobami na Slovensku a zároveň sa vnútorne meniť. Dnes, po dvanástich rokoch je doktorka Martina Justová inde než v dobe zakladania združenia.
Trestané osoby sú asi najrôznorodejší ľudia z rozličných prostredí, rozličného veku a spoločenských vrstiev. Samozrejme prevládajú nízkopríjmové skupiny. Po piatich rokoch existencie združenia začali pracovať aj s ďalšími sociálnymi skupinami, ako sú zdravotne postihnutí, slobodné mamičky s problémami zamestnať sa, staršie osoby s rovnakým problémom zamestnať sa pred dôchodkom, osoby s problémom zamestnať sa kvôli rasovému pôvodu alebo kvôli výrazným sociálno-patologickým črtám, s problémovou mládežou a ďalšími - vlastne od zrodu sa neustále zväčšovali. Všetkých klientov spája slovo „chudoba“.
Dôležité je nič nerobiť za klienta. Stále len ukazovať možnú cestu, ale nekráčať po nej namiesto klienta. Ani chvíľu. Ani ten najkrajší krok na dobrej ceste nikomu nepomôže, pokiaľ je náš vlastný. Sociálny pracovník sa v prvom rade musí naučiť odložiť svoje nebíčkovské predstavy nabok a akceptovať klienta takého, aký je. Keď prestane mať od klienta očakávania, potom sa mu aj ohromne uľaví a môže byť vo svojej profesii užitočný.
Druhá vec, je dôležité poznať výkon trestu čo najlepšie. Ako tam fungujú vzťahy, čo a prečo sa tam žije, aký typ tlaku a stresu tam existuje, jednoducho čo má klient za sebou. Klienti o tom takmer nehovoria, ale aby sa mohol sociálny pracovník rozhodnúť tak, aby jeho intervencie mali účinnosť, toto potrebuje vedieť. Dosť do hĺbky a dôkladne. A samozrejme nie od samotného klienta.
Na Slovensku v rámci organizácie Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov (ASSP), Bratislava, ktorá realizovala kompletnú postpenitenciárnu a penitenciárnu starostlivosť terénnou alebo ambulantnou formou do decembra 2020. Vznikla v rámci našej organizácie v januári 2021. Rok 2022 bol pre nás významný v rámci našej Poradne pre ľudí vo/po výkone trestu a ich rodiny. Rozšírili sme naše služby v rámci ďalších krajov. V súčasnosti v poradni poskytujeme služby (sociálne a psychologické poradenstvo, program sociálneho výcviku) v Bratislavskom, Trnavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Zároveň nás kontaktujú klienti z výkonu trestu aj z iných krajov kde nás žiadajú o pomoc. Veľmi významnou úlohou tejto poradne je listová korešpondencia, kedy sa na nás klienti obracajú s prosbou o pomoc pri hľadaní zamestnania, ubytovania. Počas roka 2022 sme pôsobili v rámci skupinových aktivít v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, kde pôsobíme už od roku 2021.
Ďalším dôležitým bodom našej poradne je práca s klientom, ktorým je nariadený program sociálneho výcviku, alebo psychologické poradenstvo. Klienti sa na nás obracali s materiálnou pomocou - hlavne klienti pri výstupe z výkonu trestu,s prosbou o pomoc pri hľadaní ubytovania, hľadaní práce, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zároveň v rámci psychologického a sociálneho poradenstva sme poskytovali poradenstvo v oblasti závislosti, zvládania náročnej situácií, úzkostné a depresívne stavy, partnerské a vzťahové problémy, ohrozenie sociálnym vylúčením, práca s hranicami, dysfunkčné rodinné vzťahy, zvládanie rodičovských zručností.