Povinné zmluvné poistenie (PZP) je na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou prevádzky motorových vozidiel a je upravené zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon, známy aj ako zákon o PZP, definuje práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán - poistníkov, poškodených aj poisťovateľov.
PZP sa neviaže na konkrétnu osobu, ale vzťahuje sa na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Uzatvorením PZP prenáša poistený zodpovednosť za úhradu vzniknutej škody na poisťovňu.
Zmeny a novela zákona o PZP
V posledných rokoch prešiel zákon o PZP viacerými novelizáciami, ktoré priniesli významné zmeny. Od 1. augusta nadobudla účinnosť novela zákona č. 381/2001 Z. z., ktorej hlavným cieľom je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021, ktorá mení predchádzajúcu smernicu 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti. Tieto zmeny sú kľúčové pre pochopenie priameho nároku poškodeného a poisteného.
Rozšírenie okruhu povinne poistených vozidiel
Novela zákona o PZP rozšírila okruh vozidiel, ktoré musia byť povinne poistené. Po novom sa PZP vzťahuje aj na vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak je ich konštrukčná hmotnosť vyššia ako 25 kg. To znamená, že niektoré typy elektrických kolobežiek, elektrické skútre a autonómne vozidlá musia mať uzatvorené PZP. Súdny dvor EÚ však rozhodol, že elektrický bicykel, ktorého elektrický motor poskytuje výpomoc len pri bicyklovaní a má funkciu, ktorá mu umožňuje zrýchliť bez použitia pedálov až na rýchlosť 20 km/h, pričom však túto funkciu možno aktivovať až po použití svalovej sily, nepodlieha povinnosti povinného zmluvného poistenia.
Zmeny v mechanizme výpočtu výšky škody a limity poistného plnenia
Výška škody sa odteraz určuje jednotne na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, čo má zabezpečiť spravodlivejší a transparentnejší proces určovania výšky škody. Minimálne limity poistného plnenia z jednej škodovej udalosti sa tiež zvýšili.
Tabuľka minimálnych limitov poistného plnenia:
| Druh škody | Minimálny limit (EUR) | Poznámka |
|---|---|---|
| Škoda na zdraví | 6 450 000 | Na nehodu, bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených |
| Škoda na majetku | 1 300 000 | Na nehodu, bez ohľadu na počet poškodených |
Článok 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES v spojení s článkom 3 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade žaloby poškodeného stanovuje ako jediný spôsob získania náhrady škody od poisťovateľa vyplatenie peňažnej náhrady. Bráni však spôsobu výpočtu tejto náhrady a podmienkam jej vyplatenia, ak by v rámci priamo podanej žaloby mal za následok vylúčenie alebo obmedzenie povinnosti poisťovateľa pokryť celú náhradu, ktorú musí osoba zodpovedná za škodu poskytnúť poškodenému.
Zánik PZP a povinnosť informovať poisťovateľa
Zákon o PZP upresňuje moment zániku PZP motorového vozidla, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel. PZP zanikne momentom zániku samotného vozidla. Poistník je povinný informovať poisťovateľa o zániku PZP z dôvodu zániku vozidla, ktoré nepodlieha evidencii, alebo z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie. V ostatných prípadoch, ako napríklad zápis prevodu držby vozidla na inú osobu, vyradenie motorového vozidla z evidencie, zmena nájomcu vozidla v prípade leasingu, bude poisťovňu informovať Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) na základe prístupu do centrálnej evidencie vozidiel. Klient teda už nemá povinnosť oznamovať tieto dôvody zániku poisťovateľovi. Poisťovateľ zruší poistenie automaticky, keď sa takýto údaj zobrazí v centrálnej evidencii vozidiel.
Priamy nárok poškodeného
Poškodeným sa rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na jej náhradu. V pozícii poškodeného sa môže ocitnúť ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, profesiu či spoločenské postavenie. Pri dopravnej nehode môže byť zranený chodec, cyklista, motocyklista, vodič motorového vozidla alebo spolujazdec (i vinníka dopravnej nehody) či iný účastník cestnej premávky. Nárok na odškodnenie zranenia si môže poškodený uplatniť, pokiaľ nezavinil dopravnú nehodu.
Vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu. Zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu. Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, avšak je povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku priamo proti poisťovateľovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako škodca. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody.
Ochrana spotrebiteľa a postavenie poškodeného
Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z PZP je dôležité brať do úvahy aj ochranu spotrebiteľa. Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi koná mimo rámca podnikateľskej činnosti, je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom.
Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy, ale zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický.
Priamy nárok poisteného
Novela zákona o PZP doplnila § 15 aj o priamy nárok poisteného uplatniť si voči poisťovateľovi z vlastného PZP náhradu škody v prípade, že ju on sám vyplatil poškodenému. V praxi totiž nastávali situácie, kedy si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v civilnom či trestnom konaní, poistený mu ju nahradil, avšak zákon ďalej nestanovoval poisťovateľovi povinnosť túto škodu poistenému refundovať.
Situácie, kedy vzniká priamy nárok poisteného
Priamy nárok poisteného vzniká v situáciách, kedy poškodený uplatní nárok na náhradu škody voči poistenému (škodcovi) a ten mu škodu dobrovoľne uhradí. Dôvodom môže byť napríklad snaha o zmierlivé vyriešenie sporu alebo rozhodnutie súdu v civilnom či trestnom konaní.
Refundácia škody poistenému poisťovateľom
Poistený má právo žiadať od poisťovateľa refundáciu škody, ktorú vyplatil poškodenému. Toto právo je zakotvené v § 15 zákona o PZP. Poisťovateľ je povinný preplatiť poistenému sumu, ktorú preukázateľne vyplatil poškodenému, a to až do výšky limitu poistného plnenia. Naďalej však klientom odporúčame nároky na náhradu škody vždy riešiť cez svojho poisťovateľa, ktorý posúdi oprávnenosť nároku a výšku poistného plnenia. Ak by poškodenému nevznikol nárok na plnenie z PZP alebo by vznikol v nižšej sume, ako mu vyplatil sám poistený, poisťovňa refundáciu zamietne, alebo poskytne iba čiastočne.
Praktické aspekty a úskalia priameho nároku
Uplatňovanie priameho nároku poisteného môže v praxi prinášať určité komplikácie. Pozrime sa na modelovú situáciu: Dopravná nehoda, pri ktorej je poškodenému-chodcovi spôsobená smrť. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (vodičovi) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil.
THE INFLAMMATORY RESPONSE
Potenciálne riešenia
Vodič by mohol zvážiť nasledujúce riešenia:
- Žaloba na plnenie voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej: Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:
- Nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP. Ako možnosť sa javí tiež uplatnenie nároku voči poisťovateľovi na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v § 454 Občianskeho zákonníka - Plnenie za iného, čo mal podľa práva plniť sám. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia by bola odôvodnená tým, že v čase plnenia prvej časti súdom uloženej sumy poisťovateľ neposkytol poškodenej manželke žiadnu náhradu za vynaložené pohrebné náklady. Táto úvaha je však odôvodnená len v tom prípade, že poisťovateľ mal vedomosť o svojej povinnosti poskytnúť náhradu za poisteného. Otázne je, či ako dostatočná notifikácia postačuje trestný rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje rozsah vynaložených pohrebných nákladov. V uvedenom kontexte možno však zásadnú prekážku vidieť v tom, že predpokladom pre aplikáciu predmetného ustanovenia je aj to, aby ten, kto plní za iného nebol sám právne povinný na toto plnenie. Právna povinnosť uhradiť pohrebné náklady však odsúdenému bola súdom jednoznačne uložená.
- Druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu. Favorizácia tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia pred „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“ je daná tým, že pri druhej uvedenej sa vyžaduje, aby dlh v čase poskytnutia stále existoval. Záväzok vodiča však poskytnutím plnenia zo strany poisťovateľa zanikol.
- Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej: V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:
- Prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka). Obdobne tu platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch - právny dôvod odpadol dňom poskytnutia plnenia zo strany poskytovateľa.
- Druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka).
Za čo do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie sa považuje možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označený číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2.
Pri uplatňovaní nároku na náhradu pohrebných nákladov je potrebné tiež brať na zreteľ zákonnú limitáciu normovanú § 449 Občianskeho zákonníka, § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Poškodená by pre preukázanie dôvodnosti svojich nárokov musela naopak osvedčiť, že ňou vynaložené náklady presiahli sumu poskytnutú poisťovateľom (v našom prípade 2.000,- EUR) a zároveň nepresiahla zákonom stanovený limit.
Premlčanie práva poisteného
V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Ďalšie zmeny v zákone o PZP
- Upustenie od povinnosti písomného oznámenia škodovej udalosti: Jednou zo zmien je aj upustenie od povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi písomnou formou, keďže aktuálne sú dostupné u poisťovateľov aj iné formy nahlasovania, ako napr. online formuláre alebo telefonické nahlásenie.
- Povinnosť poisťovateľa overiť údaje o škodovom priebehu: Poisťovateľovi taktiež pribudla povinnosť overenia údajov o celkovom škodovom priebehu poistenia zodpovednosti v registri, ktorý vedie SKP. Poisťovateľ tieto údaje použije pri žiadosti klienta o uzatvorenie nového poistenia pre posúdenie rizika a prípadné uplatnenie bonusu alebo malusu, overenie nie je určené klientovi ako informácia o všetkých doterajších poistných udalostiach.
- Limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému: Nakoniec boli novelou zákona o PZP zavedené určité limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému v prípade porušenia niektorých zákonných povinností, pričom limity sú bližšie stanovené pre jednotlivé porušenia v § 12 ods.
- Náhradné poistné plnenie voči SKP v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovateľa: Ďalšou zmenou je aj nový nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradné poistné plnenie voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP) v prípade, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je poistené u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii.
- Zvýšenie pokút za nesplnenie povinnosti mať platné PZP: Za nesplnenie povinnosti uzatvoriť PZP sa zvyšuje pokuta z pôvodných limitov 16,60 až 3319,40 eur na 50 až 5000 eur.