Spoločnosť predstavuje komplexný systém, ktorý je výsledkom neustálej interakcie medzi ľuďmi. Je to ľudské spoločenstvo, ktoré je tvorené jednotlivcami a v ktorom žijú. Zo sociologického hľadiska je spoločnosť súhrnom ľudí, ktorí sú spojení historicky vytvorenými formami ich vzájomného spojenia a pôsobenia s cieľom uspokojovania svojich potrieb. Pre spoločnosť je charakteristická stabilita, celistvosť, samoreprodukcia, sebestačnosť, samoregulácia a samorozvoj. Dosahuje taký stupeň kultúry, kedy sa objavujú zvláštne sociálne normy a hodnoty, ktoré sú základom vzájomného spojenia a vzájomného pôsobenia ľudí. Jedným z kľúčových konceptov pre pochopenie fungovania spoločnosti je sociálny kapitál.
Prvky tvoriace spoločnosť
Spoločnosť sa skladá z niekoľkých základných prvkov, ktoré ju definujú a umožňujú jej fungovanie:
- Ľudia: Jednotlivci, ktorí tvoria základ spoločnosti.
- Sociálne spojenia a činy: Interakcie a aktivity, ktoré ľudia vykonávajú v rámci spoločnosti.
- Sociálne vzájomné pôsobenia a vzťahy: Spôsoby, akými ľudia interagujú a vytvárajú vzťahy medzi sebou.
- Sociálne inštitúcie a organizácie: Formálne a neformálne štruktúry, ktoré regulujú a organizujú život v spoločnosti.
- Sociálne roly, normy a hodnoty: Očakávania a pravidlá, ktoré určujú správanie ľudí v spoločnosti.
Spoločnosť funguje ako sociálno-ekonomický, sociálny, politický a duchovný systém. Zahŕňa v sebe podsystémy ako sociálne zoskupenia, sociálne inštitúcie a organizácie, sociálne role, normy a hodnoty.
Sociálny kapitál: Základný kameň súdržnosti spoločnosti
Sociálny kapitál je koncept, ktorý sa v sociológii používa na opísanie siete vzťahov medzi ľuďmi, ktoré im umožňujú efektívnejšie dosahovať svoje ciele. Tieto siete sú založené na dôvere, normách reciprocity a vzájomnej spolupráci. Sociálny kapitál sa prejavuje v rôznych formách, ako sú rodinné väzby, priateľstvá, členstvo v komunitných organizáciách a dôvera v inštitúcie.
Definícia sociálneho kapitálu
Hoci neexistuje jedna univerzálna definícia sociálneho kapitálu, vo všeobecnosti sa chápe ako súhrn zdrojov, ktoré jednotlivci získavajú zo svojich sociálnych sietí. Tieto zdroje môžu zahŕňať informácie, vplyv, podporu a prístup k príležitostiam. Sociálny kapitál je komplexný koncept, ktorý presahuje individuálne schopnosti a zameriava sa na silu kolektívnych vzťahov. Predstavuje nehmotné aktívum, ktoré pramení zo sociálnych štruktúr a ovplyvňuje správanie jednotlivcov i skupín. Jeho podstata spočíva v prepojení, dôvere a reciprocite. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu uľahčuje výmenu informácií, mobilizáciu zdrojov a kolektívne riešenie problémov.
Teoretické východiská sociálneho kapitálu
Koncept sociálneho kapitálu má svoje korene v rôznych disciplínach, vrátane sociológie, ekonómie a politológie. Medzi prvých autorov, ktorí sa zaoberali touto problematikou, patrí sociológ Émile Durkheim, ktorý zdôrazňoval význam sociálnej solidarity a integrácie pre fungovanie spoločnosti. Neskôr, v 60. rokoch 20. storočia, Jane Jacobs poukázala na dôležitosť sociálnych sietí a dôvery pre rozvoj miest. Avšak, až v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa sociálny kapitál stal predmetom intenzívneho výskumu, najmä vďaka prácam sociológov ako James Coleman a Robert Putnam.
Pierre Bourdieu
Systémový rozvoj pojmu „sociálny kapitál“ v sociológii je spojený s P. Bourdieu (1980). Podľa teórie Pierra Bourdieua sa kapitál vyskytuje v troch najvýznamnejších podobách: v podobe ekonomického, kultúrneho a sociálneho kapitálu. Pre Bourdieua predstavuje sociálny kapitál „množinu skutočných alebo potenciálnych zdrojov, ktorú nadobúda jednotlivec alebo skupina vďaka trvalej sieti viac či menej inštitucionalizovaných vzťahov založených na vzájomnej oboznámenosti a uznaní.“ Sociálny kapitál, je využívaný jedincami k vlastnému prospechu hmotnému či nehmotnému za pomoci interakcií medzi ľuďmi.
James Coleman
Ďalšiu krystalizáciu pojmu sociálny kapitál určil americký sociológ J. S. Coleman. James Coleman zdôrazňoval, že sociálny kapitál existuje v štruktúre vzťahov medzi ľuďmi a umožňuje im dosahovať ciele, ktoré by inak neboli možné. J. Coleman chápe sociálny kapitál ako atribút siete vzťahov, reciprocity a dôvery. Racionálny jednotlivec sa sústredí na svoj vlastný záujem, dosiahnutie jeho cieľov mu sociálny kapitál uľahčuje.
Robert Putnam
Tretí, R. Putnam chápe sociálny kapitál ako četnosť neformálnych kontaktov fungujúcich na základe reciprocity a dôvery na makrosociálnej úrovni. Podľa Roberta Putnama, sociálny kapitál zahŕňa vzájomnosť, zaisťuje tok informácií, vedúci k vzájomnému prospechu a dôvere. Podľa R. Putnama je sociálny kapitál esenciálny pre budovanie a udržanie demokracie. R. Putnam tiež vo svojej práci „Bowling Alone: The Collapse and Revival of American Community“ tvrdí, že sociálny kapitál vo Spojených štátoch ubúda. Putnam pripisuje susedskému prostrediu pre vznik a udržanie si sociálneho kapitálu veľký význam. Sociálny kapitál podľa Putnama má individuálny aj kolektívny aspekt - „privat face a public face“, ktorý sa rozlišuje z hľadiska nositeľov - „majiteľov“ sociálneho kapitálu.
Formy sociálneho kapitálu
Existujú rôzne spôsoby, ako možno sociálny kapitál kategorizovať. Jednou z bežných klasifikácií je rozdelenie na:
- Prepájajúci sociálny kapitál (bonding social capital): Silné väzby medzi ľuďmi, ktorí sú si blízki, napríklad medzi členmi rodiny alebo priateľmi. Tento typ kapitálu poskytuje emocionálnu podporu a pocit spolupatričnosti. Svazujúci sociálny kapitál vystihuje vzťahy v rámci úzkej komunity, napríklad rodiny či etnika. Putnam ho prirovnáva k „superlepidlu“, ktoré upevňuje jednotu v komunite. Tento sociálny kapitál je tiež nazývaný defenzívnym, lebo pomáha skupine brániť sa pred negatívnymi vplyvmi z jej okolia.
- Premosťujúci sociálny kapitál (bridging social capital): Väzby medzi ľuďmi z rôznych sociálnych skupín, ktoré umožňujú prístup k novým informáciám a príležitostiam. Tento typ kapitálu podporuje inovácie a toleranciu. V kontraste so svazujúcim sociálnym kapitálom stojí ofenzívny premosťujúci sociálny kapitál. Ide o sociálny kapitál, ktorý spája ľudí medzi jednotlivými sociálnymi skupinami väzbami, ktoré sú slabšie, než v prípade kapitálu svazujúceho. Tieto väzby fungujú ako mosty, odtiaľ názov tohto typu. Príkladom je obchodné partnerstvo.
- Spájajúci sociálny kapitál (linking social capital): Väzby medzi ľuďmi a inštitúciami, ktoré im umožňujú získať prístup k zdrojom a moci. Tento typ kapitálu je dôležitý pre presadzovanie záujmov a dosahovanie politických cieľov. Putnamove sociálne kapitály ďalej doplnil Michael Woolcock sociálnym kapitálom spájajúcim, aby vyjadril vzťahy medzi jedincami patriacimi do rôznych sociálnych vrstiev.
Ďalšie rozlíšenie navrhol Norman Uphoff, ktorý rozlišuje dve vzájomne prepojené formy sociálneho kapitálu:
- Štrukturálny sociálny kapitál: Pre ktorý sú zdrojom predovšetkým formálne pravidlá, roly, procedúry či tradície.
Význam sociálneho kapitálu v spoločnosti
Sociálny kapitál má významný vplyv na rôzne aspekty života spoločnosti. Medzi jeho hlavné prínosy patria:
- Ekonomický rozvoj: Sociálny kapitál podporuje ekonomický rast tým, že uľahčuje spoluprácu, znižuje transakčné náklady a zvyšuje inovatívnosť.
- Zdravie: Ľudia s silnými sociálnymi väzbami majú tendenciu byť zdravší a žiť dlhšie.
- Vzdelávanie: Deti s bohatým sociálnym kapitálom majú lepšie výsledky v škole a vyššiu pravdepodobnosť, že dosiahnu vyššie vzdelanie. Americký pedagóg Hanifan už v roku 1916 zistil, že deti pochádzajúce z rodín, ktoré disponovali sociálnym kapitálom, dosahovali v škole lepší prospech. Tento fakt potvrdili aj ďalší autori ako Coleman alebo Filzpatrick a Wright.
- Demokracia: Sociálny kapitál posilňuje demokraciu tým, že podporuje občiansku angažovanosť a dôveru v inštitúcie.
- Znižovanie kriminality: Komunity s vysokou úrovňou sociálneho kapitálu majú nižšiu mieru kriminality.
Faktory ovplyvňujúce sociálny kapitál
Úroveň sociálneho kapitálu v spoločnosti je ovplyvnená rôznymi faktormi, ako sú:
- Dôvera: Dôvera v iných ľudí a inštitúcie je základom pre budovanie sociálneho kapitálu. Dôvera však nie je zložka sociálneho kapitálu, ktorá ho bezprostredne vytvára. Sama skôr predstavuje výsledok iných procesov. Li, Pickles a Savage preto navrhli model, ktorý berie dôveru ako dôsledok pôsobenia sociálneho kapitálu.
- Normy reciprocity: Očakávanie, že ľudia budú oplácať pomoc a láskavosti, posilňuje sociálne väzby.
- Občianska angažovanosť: Aktívna účasť v komunitných organizáciách a politickom živote prispieva k budovaniu sociálneho kapitálu.
- Sociálna rovnosť: Vysoká úroveň nerovnosti môže narúšať sociálny kapitál tým, že znižuje dôveru a zvyšuje sociálne napätie.
- Technológie: Moderné technológie, ako sú sociálne siete, môžu mať pozitívny aj negatívny vplyv na sociálny kapitál. Na jednej strane umožňujú ľahšie spájanie ľudí a zdieľanie informácií, na druhej strane môžu viesť k sociálnej izolácii a šíreniu dezinformácií.
Meranie sociálneho kapitálu
Meranie sociálneho kapitálu je náročné, pretože ide o komplexný a mnohostranný koncept. Sociálny kapitál sa v podstate skladá z dvoch odlišných častí (Paxton 1999). Prvá ukazuje na to, ako sú jedinci v sociálnom priestore navzájom spojení. Tú P. Paxtonová meria vo dvoch dimenziách: čas strávený so susedmi alebo priateľmi a členstvo v dobrovoľných organizáciách. Druhou zložkou je príznačná podoba väzieb, pretože väzby medzi ľuďmi musia mať určité kvality ako vzájomnosť, dôveryhodnosť a musia spôsobovať pozitívne emócie. Autorka túto dimenziu analyzuje ako dva typy dôvery v druhé ľudí a inštitúcie. Ukazatele merania sociálneho kapitálu existujú vo dvoch základných podobách: postoj (dôvera, hodnotenie kvality sociálneho života atď.) a jednanie (napr. členstvo v organizácii). Väčšinou sa používajú oba typy súčasne, čím sa merajú kognitívne a štrukturálne aspekty. Jan van Deth (2003) uvádza tri hlavné oblasti merania: siete zodpovedajúce štrukturálnemu zornému uhlu a dôvera, normy a hodnoty spjaté s kultúrnym hľadiskom.
Sociálny kapitál a prevencia agresivity
Charakter dnešnej postmodernej spoločnosti prináša so sebou okrem pozitívnych zmien aj nárast sociálnopatologických javov. Za nežiaduci a neprístupný fenomén súvisiaci s neuspokojivými sociálnymi vzťahmi možno v prípade adolescentov považovať aj prejavy negatívnej agresivity. Rizikové správanie adolescentov sa prejavuje výraznou absenciou udržiavať sociálne väzby. Naopak, žiaci a študenti, ktorí majú sociálne väzby, sú aktívni v spoločensky konštruktívnych aktivitách a využívajú benefity sociálneho kapitálu, zahŕňajúceho normy dôvery, reciprocity a spolupráce, sa v oveľa menšej miere stávajú agresormi. Koncept sociálneho kapitálu má tak dôležitý význam v psychológii, pretože ovplyvňuje širokú škálu aspektov ľudského života, vrátane psychickej pohody, zdravia, vzdelávania, ekonomického úspechu a politickej participácie. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu je spojená s lepším zdravím, nižšou kriminalitou a vyššou kvalitou života. Z psychologického hľadiska sociálny kapitál poskytuje pocit spolupatričnosti, sociálnej podpory a identity, čo prispieva k zníženiu stresu a zvýšeniu sebaúcty. Jeho význam spočíva aj v pochopení sociálnych nerovností a marginalizácie.
Agresivita a sociálny kapitál
Agresívne správanie sa prejavuje absenciou udržiavať prijateľné sociálne vzťahy, v dôsledku čoho jednotlivec nechápe význam prispôsobenia sa štandardnému sociálnemu očakávaniu a nepociťuje vinu za porušenie noriem, ktoré sú jedným z dôležitých faktorov sociálneho kapitálu. Cieľom tohto textu je poukázať na potenciálnu súvislosť medzi agresívnym správaním a nedostatkom sociálneho kapitálu ako jedného z dôležitých faktorov napomáhajúcemu redukovať prejavy negatívnej agresivity.
Formovanie sociálneho kapitálu v rôznych prostrediach
Dôležitá je otázka, kde a ako sa sociálny kapitál tvorí a nadobúda a prečo je relevantným aspektom pre zdravý vývin a správanie sa adolescentov bez agresívnych prejavov? Vhodným priestorom životaschopných sociálnych sietí, ktoré sú pre adolescentov zároveň cestou k rovnocenným rolám v dospelosti, je rodinné, školské a susedské prostredie.
Rodinné prostredie
Rodinné prostredie je dôležitým zdrojom vplyvu na vývin adolescentov a ich behaviorálnych schopností. Rodiny sú už tradične považované za hlavného činiteľa v procese prevencie sociálnopatologických javov a zároveň za dôležité miesto vzniku sociálneho kapitálu, ktorý vplýva na bezproblémové správanie adolescentov a formuje sa vo vzťahu rodič-dieťa. Sociálny kapitál adolescent získava predovšetkým vtedy, ak mu je zo strany rodičov venovaný dostatočný čas a pozornosť a zároveň, ak sú tieto dobrá ochotne a rovnocenne delené medzi všetkých členov rodiny. Dôležitá je taktiež kvalita manželského vzťahu, ktorý je jednak podstatným prvkom rodinného sociálneho kapitálu, ale aj predispozíciou pre recipročnú relacionalitu charakteristickú stabilnými a dôvernými putami rodinných príslušníkov.
Matoušek a Matoušková upozorňujú, že deti vychovávané len jedným rodičom majú v škole horšie výsledky, viac zdravotných a psychických problémov a častejšie sa dostávajú do stretu so zákonom. Neprítomnosť otca v rodine sa ukazuje ako jasný faktor podporujúci delikvenciu detí v rodine. Rodiny s mladými delikventmi sú označované ako chladné, s minimom rodičovského záujmu o deti. Takýchto rodičov deti označili ako pasívnych, odmietavých a nezainteresovaných na potrebách svojho potomstva.
Školské prostredie
Dobrým príkladom toho, ako môžu rodičia zvyšovať sociálny kapitál svojich detí, je zapojenie sa a aktívna účasť na živote školy, ktorú dieťa navštevuje, a to buď formálne alebo neformálne. Školy ako otvorené inštitúcie, ktoré chcú spolupracovať s rodičmi a miestnou komunitou, sú v demokratických krajinách už samozrejmosťou. Vzájomné očakávania o správaní sa adolescenta sú potom v takomto vzťahu výsledkom väzieb medzi pedagógmi, rodičmi a ich deťmi. Rodičia sú oveľa viac spokojnejší, ak vedia, že na ich dieťa dohliada iný rodič alebo učiteľ (supervízor), vďaka čomu sú adolescenti nepriamo nútení vyhýbať sa delikventnému správaniu. Rodičia v rámci týchto sociálnych sietí navyše nadväzujú spoluprácu aj s inými rodičmi, čím podporujú reciprocitu a dôveru, ktoré generujú sociálny kapitál jednak pre nich ako aj pre mladšiu generáciu. Učitelia zas, vďaka týmto sociálnym väzbám, získavajú o svojich žiakoch viac informácií ako keby neboli s rodičmi v kontakte. Adolescenti môžu sociálny kapitál získavať aj mimo rodiny, a to investovaním a rozširovaním sociálnych vzťahov a nadväzovaním väzieb v školskom prostredí. Školské tímy, kluby a skupiny podporujú pocit vzájomnosti a motivujú študentov k pozitívnym cieľom. Naopak, pre mnohých adolescentov predstavuje škola problém a prináša prekážky súvisiace s neplnením si školských povinností a štandardov týkajúcich sa správania. Takéto situácie vedú tínedžera k frustrácii, zníženej sebadôvere, k vylúčeniu z kolektívu a aj k agresívnemu správaniu. Pocit zlyhania, zraniteľnosti, neschopnosti a izolácie spôsobuje problémy nielen vo vzťahu k spolužiakom, ale aj učiteľom.
Susedské prostredie
Dospievajúcu mládež ovplyvňujú prejavy agresivity, s ktorými sa stretávajú aj na mieste, kde žijú, teda vo svojom susedstve. Na druhej strane, susedské sociálne siete, do ktorých patria obyvatelia blízkych blokov či rodinných domov, ale aj lokálne inštitúcie ako napríklad centrá voľného času či miestna cirkev, často zohrávajú dôležitú úlohu pri redukcii agresívneho správania adolescentov. Adolescenti, ktorí disponujú zdravými susedskými vzťahmi, sú nielen menej agresívni, ale sa aj v menšej miere stávajú obeťami agresivity. V rámci susedských vzťahov má pri znižovaní pravdepodobnosti fyzických a psychických útokov zo strany agresívnych páchateľov svoj význam dohliadanie rodičov a rovesníkov na druhých adolescentov. Aktívna participácia napríklad v miestnej mládežníckej organizácii či cirkvi robí adolescentov zodpovednejšími a redukuje čas na škodlivé činnosti. Miestna cirkev ponúka adolescentom rôzne aktivity, ktoré im počas socializácie pomáhajú v sebareflexii a osobnostnom raste. Tínedžeri, ktorí inklinujú k náboženstvu, sa vo väčšej miere snažia svoj život riadiť podľa morálnych hodnôt a tým redukujú delikventné či agresívne správanie.
Sociálne kompetencie a sociálny kapitál
Vhodným prostriedkom efektívnej prevencie je podpora sociálnych kompetencií (zručností, spôsobilostí), ktorých nadobudnutie má v preventívnom procese väčší účinok ako zvládnutie teoretických vedomostí o sociálno-patologických javoch. Treba upozorniť, že sociálna kompetencia, teda istá zručnosť, obratnosť, ktorá umožňuje jednotlivcovi dobre fungovať v kontakte s iných ľuďmi, nie je sociálnym kapitálom, sociálne kompetentný jednotlivec však môže mať väčší predpoklad, aby sociálny kapitál nadobudol. Napríklad Gogolová a Bagalová, okrem schopnosti aktívne tvoriť a ochraňovať životné prostredie, radia medzi sociálne kompetencie aj schopnosť budovať vzťahy s druhými a schopnosť kooperatívne riešiť konflikty. Posledné dve kompetencie môžu presublimovať na sociálny kapitál, ktorý so zreteľom na vytváranie medziľudských kontaktov a spoluprácu predstavuje významný prvok prevencie rizikového správania adolescentov, a teda aj agresivity.
Výrost vytvoril škálu sociálnych kompetencií, medzi ktoré zaradil spôsobilosti ako:
- efektívna komunikácia,
- úspešné riešenie sociálnych problémov a konfliktov,
- schopnosť rozhodovania,
- efektívne uplatňovanie základných sociálnych zručností ako komunikácie, empatie a agresivity,
- sociálne poznávanie,
- sebakontrolu a sebamonitorovanie,
- vnímanie self-efficacy - teda adekvátne sebaponímanie vlastnej identity,
- rešpektovanie individuálnych odlišností podmienených rodom a etnicitou,
- orientácia na budúcnosť,
- schopnosť diferencovať medzi sociálne pozitívnymi a negatívnymi vplyvmi rovesníckych skupín,
- schopnosť vytvárať a udržiavať vzťahy,
- schopnosť poskytovať a získavať sociálnu podporu a sociálnu sieť a záujem o well-being druhých.
tags: #socialny #kapital #v #sociologii