Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudol účinnosť 1. 9. 1994. Tvorba a použitie sociálneho fondu sú predmetom zákonnej úpravy vo vzťahu k zamestnávateľovi aj zamestnancom.
Prostriedky sociálneho fondu primárne slúžia zamestnancom. Výnimočne možno poskytnúť tieto prostriedky aj bývalým zamestnancom (dôchodcom) a rodinným príslušníkom zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť aj na úhradu niektorých nákladov vynaložených odborovou organizáciou v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, avšak použitie prostriedkov fondu na tento účel možno dohodnúť výlučne v kolektívnej zmluve.
Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ - právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Povinnosť tvoriť sociálny fond nemá napríklad zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby iba na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, aj keď ide o pracovnoprávny vzťah. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
V praxi sú najčastejšie aplikovanými pracovnoprávnymi predpismi Zákonník práce č. 311/2001 Z. z., zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.
Povinnosť tvoriť sociálny fond upravujú aj niektoré osobitné zákony, napríklad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov sa starosta obce, resp. primátor mesta, na účely tvorby a použitia sociálneho fondu považuje za zamestnanca v pracovnom pomere. Obdobná úprava je obsiahnutá aj v § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poslancovi, ktorý je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania na výkon funkcie zástupcu starostu, patrí plat od obce. Povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na spoločníkov s.r.o., ktorí vykonávajú funkciu konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne a nemajú iných zamestnancov.
Spôsoby tvorby sociálneho fondu
Pri tvorbe sociálneho fondu rozlišujeme možnosti jeho tvorby podľa druhu činnosti zamestnávateľa. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Sociálny fond sa tvorí z:
- Povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
- Ďalším prídelom najviac vo výške 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
- Z ďalších zdrojov fondu, ktorými môžu byť dary, dotácie, príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu a pod. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Povinný prídel
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Podmienka tvorby prídelu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
- 0,6 % zo základu
- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 % zo základu.
- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu.
- 1 % zo základu
- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC.
- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.
Ďalší prídel
Tvorba ďalšieho prídelu vo výške najviac 0,5 % zo základu je len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnanca, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
Pre rok 2023 platí, že priemerná mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur, tzn. v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
Hospodárenie so sociálnym fondom
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, prípadne v Štátnej pokladnici. Je dôležité zdôrazniť, že prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte nie je možné kombinovať s inými finančnými prostriedkami. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu.
Použitie sociálneho fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na:
- Stravovanie zamestnancov, napríklad príspevkom na jedlo alebo zabezpečením bufetu.
- Dopravu do zamestnania a späť, najmä pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR.
- Rekreáciu a regeneráciu pracovnej sily. Napríklad na rekreáciu v sume neprevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.
- Zdravotnú starostlivosť, napríklad poskytnutím príspevku na kúpeľnú liečbu alebo očkovanie.
- Vzdelávanie zamestnancov.
- Športové aktivity, napríklad príspevok na fitness alebo permanentky na plaváreň.
- Kultúrne podujatia, napríklad na vstupenky do divadla, kina, múzea.
- Sociálnu výpomoc v mimoriadnych prípadoch, napríklad pri živelnej pohrome, úmrtí blízkeho.
- Dary pri životných jubileách, odchode do dôchodku.
- Odborovej organizácii na úhradu jej nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Sociálny fond nemôže byť použitý na odmeňovanie za prácu.