Sociálny fond v praxi: Komplexný sprievodca tvorbou, použitím a zdaňovaním

Sociálny fond je jedným z kľúčových nástrojov sociálnej politiky každého zamestnávateľa. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ktorý stanovuje podmienky pre právnické aj fyzické osoby. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kto je povinný tvoriť sociálny fond, z akých zdrojov sa fond tvorí, na aké účely môže byť použitý a ako sa zdaňujú plnenia z neho.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ (právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom, miestom podnikania na území Slovenskej republiky), ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Zákon o sociálnom fonde definuje zamestnávateľa ako právnickú osobu so sídlom na území SR alebo fyzickú osobu s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. (o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), zákona č. 200/1998 Z. z. (o štátnej službe colníkov), zákona č. 385/2000 Z. z. (o sudcoch a prísediacich), zákona č. 312/2001 Z. z. (o štátnej službe) alebo zákona č. 315/2001 Z. z. (o Hasičskom a záchrannom zbore).

Dôležité upozornenie: Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti), sociálny fond netvorí.

Príklady určenia povinnosti tvoriť sociálny fond:

• S.r.o. s jedným zamestnancom v pracovnom pomere: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. vyplácajúca konateľovi odmenu za výkon funkcie: Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah, preto s.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
• Konateľ s.r.o. zároveň zamestnanec v pracovnom pomere: V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. s dohodou o vykonaní práce: Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o. za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie so zamestnancom v pracovnom pomere: Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorba sociálneho fondu je upravená v § 3 a § 4 zákona č. 152/1994 Z. z. a pozostáva z:

1. Povinného prídelu:
   • Základom pre určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
   • Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
   • Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
2. Ďalšieho prídelu:
   • Ďalší prídel môže byť povinný alebo nepovinný.
   • Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Táto kompenzácia sa týka zamestnancov, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
   • Maximálna výška ďalšieho prídelu je najviac 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
3. Ďalších zdrojov:
   • Ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
   • Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Takýto prídel do SF je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku.

Výpočet priemerného mesačného zárobku pre účely kompenzácie dopravy:

Priemerný mesačný zárobok definuje § 134 Zákonníka práce. Pre rok 2023 sa vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021, ktorá bola stanovená Štatistickým úradom SR v sume 1 211 eur. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca tak nemôže presiahnuť 50 % z 1 211 eur, t. j. 605,50 eur.

Správa a zúčtovanie sociálneho fondu

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Ak sa sociálny fond vedie na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky za mesiac december, môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Príspevky zo sociálneho fondu poskytuje zamestnávateľ zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. Sociálny fond je možné použiť na:

• Stravovanie zamestnancov: Nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. Zákonník práce v súlade s opatrením o sumách stravného). Zamestnávateľ môže zo SF poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.
• Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. návšteva divadla, kina, predplatné do fitness centra), rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty).
• Zdravotnú starostlivosť: Napr. očkovanie, preventívne prehliadky nad rámec zákona.
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky: V prípade ťažkej životnej situácie zamestnanca (napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia).
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
• Kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť: Pre zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde.

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zdaňovanie a odvody z plnení sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z.

Oslobodenia od dane a odvodov:

• U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov).
• Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
• Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
• Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.
• Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Zdaniteľné plnenia a odvody:

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).

Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad rozsah ustanovený predpismi (napr. príspevok na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov, alebo viac ako 275 eur za kalendárny rok), táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu a odvodom.

Daňové výdavky pre zamestnávateľa:

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Prídel do SF z použiteľného zisku je nedaňovým výdavkom.

Tabuľka: Zdaňovanie a odvody z plnení sociálneho fondu

tags: #socialny #fond #v #praxi