Charakteristika a špecifiká schopností stredne ťažko mentálne retardovaného človeka

Mentálna retardácia, známa aj ako mentálne postihnutie alebo duševná zaostalosť, predstavuje komplexnú problematiku, ktorá ovplyvňuje životy mnohých jednotlivcov a ich rodín. Ide o zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí.

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (zdržanie, oneskorenie). Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Mentálna retardácia sa môže vyskytovať s inými psychickými či somatickými poruchami, alebo aj bez nich.

Definícia a klasifikácia mentálnej retardácie

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), aktuálne platnej od roku 1992 v 10. revízii, je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne. Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu.

Terminologický slovník UNESCO uvádza, že mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote. D. Krejčířová ju definuje ako závažné postihnutie vývinu rozumových schopností prenatálnej, perinatálnej alebo rano postnatálnej etiológie, ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí.

M. uvádza, že mentálna retardácia je súhrnné označenie vrodeného defektu rozumových schopností. Je definovaná ako neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej než 70% normy), hoci bol takýto jednotlivec prijateľným spôsobom výchovne stimulovaný. Okrem úrovne inteligencie môžu byť znížené ďalšie schopnosti a vyskytujú sa zmeny v štruktúre osobnosti.

Stupne mentálnej retardácie a inteligenčný kvocient (IQ)

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Hodnoty tohto kvocientu stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v Ženeve a sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r.1992 10. revízia tejto klasifikácie). Číselné hodnoty treba chápať len orientačne - s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ.

Podľa súčasne platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie (Vágnerová, 2000):

Kvantitatívne hodnotenie inteligencie je len hrubým odhadom schopností. Stupeň mentálneho postihnutia nám nepovie nič o tom, o akého človeka ide - aké sú jeho potreby alebo túžby. Dôležité je si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi.

Charakteristika strednej mentálnej retardácie

Stredná mentálna retardácia (IQ 35-49) zodpovedá mentálnemu veku 6 - 9 rokov. U dieťaťa býva oneskorenie zjavné už v dojčenskom veku. Vyznačuje sa obmedzením neuropsychického vývoja. Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Psychomotorický vývin a motorické zručnosti

• Oneskoruje sa vývin motorických zručností. Dieťa začína veľmi neskoro sedieť a chodiť, pohybovo ostáva neobratné.
• Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii.

Kognitívne schopnosti

• Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá.
• Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie.
• Slovník je chudobný, vyjadrovanie nanajvýš na úrovni jednoslovných viet.

Sociálne a emocionálne aspekty

• Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské a pracovné návyky i prvky čítania, písania a počtov.
• Jedinec je vychovávateľný, t.j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný.
• Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly.
• Retardácia psychického vývoja je často kombinovaná s epilepsiou, neurologickými, telesnými a ďalšími duševnými poruchami.
• Veľmi časté sú poruchy v podobe stereotypných pohybov, hry s fekáliami, sebapoškodzovania, afektov a agresie.
• Jedinec však býva často nestály, nespoločenský, útočný a má málo spoločenských zábran.

Príčiny mentálnej retardácie

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Viacero faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia sa podieľa na vzniku mentálneho postihnutia. Rozdeľujeme ich do nasledujúcich skupín:

• Genetické faktory (endogénne): Tieto vrodené príčiny mentálnej retardácie sa vyvíjajú počas embryogenézy, sú zväčša podmienené geneticky. Mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre alebo vo funkcii genetického aparátu (napr. Downov syndróm, Edwardsóv syndróm, Turnerov syndróm), metabolickým poruchám (napr. fenylketonúria) a iným genetickým abnormalitám.
• Prenatálne faktory (exogénne): Ide o rôzne faktory, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu v období tehotenstva. Sú to fyzikálne, chemické a biologické vplyvy pôsobiace v prenatálnom období. Na poškodení plodu a centrálneho nervového systému sa podieľajú rôzne infekčné choroby matky (napríklad toxoplazmóza alebo rubeola), užívanie alkoholu alebo drog, vystavenie žiareniu a iné.
• Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka alebo ťažkého pôrodu.
• Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami (napr. meningitída, encefalitída) alebo toxickými látkami.
• Sociálne faktory: Sú to prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Extrémne zanedbávanie a nedostatok stimulácie v ranom detstve môže viesť k sociálne podmienenej mentálnej retardácii. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí, napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera.

Diagnostika a skorá intervencia

Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka - psychológa, ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa. Odborníci - špeciálni pedagógovia - zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program a rodičovi vysvetlia, aké sú možné postupy. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť.

Špecifiká vo vzdelávaní

Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám.

Možnosti vzdelávania

Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať:

• V špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím: Tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia. Poskytujú špecializované vzdelávanie a terapiu, ktoré sú prispôsobené potrebám žiakov. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu.
• V špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole: Ak ju škola má zriadenú, umožňuje žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežnom školskom prostredí, s podporou špeciálnych pedagógov.
• V každej bežnej škole formou školskej integrácie: Ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky. Žiaci s mentálnym postihnutím sa vzdelávajú v bežných triedach, s individuálnou podporou a prispôsobením vzdelávacieho programu. Podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga. Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa tou najlepšou možnosťou.

Vzdelávacie programy

Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať. Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant B: Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.
• Variant C: Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie.

Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP).

Pracovné vyučovanie a predprofesionálna príprava

Dôležitou súčasťou vzdelávania je pracovné vyučovanie, ktoré vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností. Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole.

Pracovné vyučovanie plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie.

Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v:

• Špeciálnom odbornom učilišti: Poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl. Môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor.
• Praktickej škole: Poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Dospelý človek s mentálnym postihnutím

Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia určitej funkcie alebo súboru funkcií. Dôležitým pojmom dospelosti je právny pojem dospelosti, ktorý je daný zákonnou formou. Dospelosť sa vyznačuje realistickými plánmi do budúcnosti, ktoré zodpovedajú jeho schopnostiam, záujmom a sklonom, cieľavedomým rozširovaním orientácie v prostredí, v ktorom žije a pracuje, vykonávaním produktívnej práce, schopnosťou pracovať bez konfliktov a výkyvov, prijímať rady a podnety, vyspelo konať a vystupovať voči autoritám, samostatne hospodáriť a bývať, tráviť svoj voľný čas sám i s priateľmi, stýkať sa a komunikovať s opačným pohlavím, vytvárať dlhodobé vzťahy a pripravenosťou založiť si vlastnú rodinu.

Jedinci s postihnutím sú často aj v dospelosti odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Vo väčšine prípadov si vyžadujú aspoň čiastočnú, niekoľkohodinovú asistenciu. Jej miera je priamo úmerná schopnostiam dospelého jedinca a závažnosti zdravotného postihnutia. Dospelý človek s mentálnym postihnutím potrebuje asistenciu najmä v oblasti sebaobsluhy, rozvoja schopností, činností a návykov, sociálnej interakcie a integrácie.

Dôležitým aspektom v živote každého dospelého človeka, o to viac dospelého človeka s mentálnym postihnutím, je jeho práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca, dáva príležitosť, slobodu a dokazuje, že človek patrí do spoločnosti a je jej potrebnou súčasťou. Človek s mentálnym postihnutím sa musí na pracovný proces dobre pripraviť. Táto príprava začína v rámci edukačnej činnosti na špeciálnej základnej škole. Dobre zvolená a pripravená profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu človeka s postihnutím do spoločnosti. Avšak platí, že uplatnenie človeka s postihnutím na trhu práce je podmienené dobrým zvládnutím všetkých etáp profesionálneho vývinu, prípravy.

Ak sa nepodarí človeku s postihnutím zamestnať sa na voľnom trhu práce, jeho ďalšími možnosťami sú chránené pracovné miesta a chránené dielne. Tu, za upravených podmienok a pripraveného prostredia pre jeho špecifické potreby, môže využiť svoje pracovné zručnosti pre potreby zamestnávateľa a za riadnu mzdu sa stať súčasťou pracovného systému. V rámci zariadení sociálnych služieb dospelý jedinec s mentálnym postihnutím prostredníctvom pracovných činností a aktivít rehabilituje, rozvíja svoju osobnosť.

tags: #schopnosti #stredne #tazko #mentalne #retardovaneho