Európsky sociálny fond plus (ESF+) je hlavným nástrojom Európskej únie (EÚ) na investovanie do ľudí a na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. S rozpočtom vo výške 142,7 miliardy eur na obdobie 2021 až 2027 bude ESF+ naďalej významne prispievať k politikám EÚ v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, vzdelávania a zručností, vrátane štrukturálnych reforiem v týchto oblastiach.
Úloha ESF+ pri obnove po pandémii a podpora súdržnosti
Fond bude zároveň jedným zo základných kameňov sociálno-ekonomického zotavenia EÚ po pandémii COVID-19. Pandémia znemožnila nárast zamestnanosti, priniesla nové výzvy pre systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a prehĺbila rozdiely. ESF+ bude jedným z kľúčových nástrojov EÚ na pomoc členským štátom pri riešení týchto výziev. ESF+ bude v rámci politiky súdržnosti pokračovať aj vo svojom poslaní podporovať hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť v EÚ a znižovať rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi.
ESF+: kombinácia štyroch fondov
ESF+ spája štyri nástroje financovania, ktoré boli v programovom období 2014 - 20 samostatné:
- Európsky sociálny fond (ESF)
- Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD)
- Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí
- Program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI)
Ako bude ESF+ poskytovať podporu
Podporu v rámci ESF+ riadia najmä členské štáty, pričom Komisia bude plniť úlohu dohľadu. Financovanie sa preto uskutočňuje prostredníctvom zložky zdieľaného riadenia, vykonávanej členskými štátmi v partnerstve s Komisiou.
Nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien na Slovensku
Dňa 19. júna 2024 získal Národnej rade SR väčšinovú podporu návrh zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za návrh hlasovalo 123 poslancov, čo predstavuje významný krok k zrovnoprávneniu odmeňovania na Slovensku. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš vyjadril spokojnosť s týmto výsledkom, ktorý podľa neho „po dlhých rokoch podarilo zrovnoprávniť odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu na rovnakej pozícii alebo za prácu rovnakej hodnoty.“
Nové povinnosti pre zamestnávateľov a práva pre zamestnancov
Zákon zavádza povinnosť zamestnávateľov vytvoriť štruktúru odmeňovania s účinnosťou od 31. júla 2026. Hodnotenie práce sa bude vykonávať na základe objektívnych kritérií, ako sú zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť a pracovné podmienky viažuce sa na konkrétnu pracovnú pozíciu. Súčasťou hodnotenia budú aj vybrané mäkké zručnosti, najmä sociálne a komunikačné schopnosti.
Zamestnávatelia budú zároveň povinní uvádzať v pracovných inzerátoch výšku odmeny alebo jej rozpätie ešte pred prijatím zamestnanca. Zamestnanci získajú právo požiadať o informácie o svojej odmene, ako aj o priemernej odmene v príslušnej kategórii. Erik Tomáš doplnil: „Ak správa o odmeňovaní preukáže rozdiel v priemerných odmenách medzi mužmi a ženami v niektorej kategórii zamestnancov vo výške najmenej 5 %, zamestnávateľ je povinný tento rozdiel objektívne zdôvodniť alebo ho odstrániť.“
Pravidelné reportovanie a sankcie
Nová právna úprava zavádza aj povinnosť pravidelného reportovania údajov o odmeňovaní. Zamestnávatelia s 250 a viac zamestnancami budú predkladať správu každoročne, zamestnávatelia so 100 až 249 zamestnancami raz za tri roky. Správa bude obsahovať zákonom stanovené ukazovatele, ako je rozdiel v odmeňovaní, medián rozdielu v odmeňovaní, podiel mužov a žien v jednotlivých mzdových pásmach a ďalšie údaje umožňujúce objektívne posúdenie rovnosti odmeňovania.
| Veľkosť zamestnávateľa | Frekvencia reportovania | Maximálna pokuta za porušenie | Pokuta za nesplnenie oznamovacej povinnosti |
|---|---|---|---|
| 250 a viac zamestnancov | Každoročne | 100 000 eur | 4 000 - 8 000 eur |
| 100 - 249 zamestnancov | Raz za tri roky | 100 000 eur | 4 000 - 8 000 eur |
| Menej ako 100 zamestnancov | Bez povinnosti | 100 000 eur | 4 000 - 8 000 eur |
Za porušenie zákonných povinností môže inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100 000 eur. Nesplnenie oznamovacej povinnosti bude sankcionované pokutou v rozpätí od 4 000 do 8 000 eur. Porušenia zákona bude posudzovať Národný inšpektorát práce, zatiaľ čo nesplnenie povinnosti predložiť správu bude v kompetencii rezortu práce.
Implementácia smernice EÚ a podpora zákona
Zákon predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie do národnej legislatívy. Návrh prešiel aj rokovaním tripartity bez pripomienok sociálnych partnerov, súhlasili s ním zamestnávatelia, odborári aj Združenie miest a obcí Slovenska. Účinnosť zákona je stanovená na 7. júna 2026. Podľa ministra Tomáša podporila návrh aj Slovenská národná strana (SNS).
Diskusia o zmrazení paušálnych náhrad ministrov
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) dňa 15. apríla 2024 oznámil, že bude trvať na zmrazení paušálnych náhrad ministrov a bude presadzovať, aby vláda zaradila a schválila uznesenie k tejto otázke. Podporu tomuto kroku deklarovala aj SNS. Strana Hlas-SD trvá na dodržaní dohody koaličných partnerov, ktorá sa týka zmrazenia týchto náhrad. „Myslím si, že je jasné a dohľadateľné, že takáto dohoda bola, keďže ju potvrdil aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD),“ povedal Tomáš. Hlas-SD má podľa Tomáša pripravený návrh uznesenia už dva týždne, zatiaľ však nebol zaradený na rokovanie vlády.
„Táto otázka bola prerokovávaná na koaličnej rade, ale zostala otvorená. My samozrejme budeme trvať na tom, aby takéto uznesenie bolo zaradené na vládu a aby bolo schválené,“ zdôraznil minister práce. Zároveň avizoval, že ak vláda uznesenie neprijme, ministri za Hlas-SD plánujú zvýšené paušálne náhrady vrátane spätného doplatku od januára tohto roka darovať na pomoc ľuďom v núdzi.
Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) priznal, že celkom nerozumie aktivite kolegov, zastupujúcich stranu Hlas-SD. Mieni, že dohoda o tom, že úpravou platov sa dosiahlo to, o čom bola dohoda, že príjmy ministrov nebudú stúpať. Poslanec Národnej rady SR Július Jakab (Slovensko-Za ľudí) kritizoval vládu za dvojaký meter pri konsolidácii verejných financií. Pripomenul, že vláda nesplnila ani vlastné sľuby o zmrazení paušálnych náhrad. „Namiesto šetrenia na sebe si nechávajú rásť nezdaňované príjmy. Ľuďom zdražuje všetko - potraviny, energie, bývanie - a vláda si medzitým navyšuje vlastné benefity."