Sociálny fond a iné prídelové možnosti zamestnávateľa

Sociálny fond je jedným z nástrojov sociálnej politiky zamestnávateľa a jeho tvorba je zákonnou povinnosťou. V tomto článku sa dozviete, kto je povinný sociálny fond tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely môže byť použitý. Prvotnú tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Inými slovami povedané, pokiaľ ide o podnikateľské subjekty, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, takzvane na „trvalý pracovný pomer“. Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný, resp. služobný pomer a bez ohľadu na to, či bol založený za účelom dosahovania zisku, alebo nie. V prípade pracovného, resp. služobného pomeru nie je dôležité, či je dohodnutý na dobu určitú, neurčitú alebo či ide o hlavný alebo vedľajší pracovný pomer.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí. Rovnako to platí napr. pre odmeny konateľa.

Príklady:

• S.r.o. a zamestnanec v pracovnom pomere: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a konateľ: S.r.o. založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond.
• Konateľ ako zamestnanec: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. a dohoda o vykonaní práce: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o. za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie a zamestnanec: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda podľa §118 Zákonníka práce je „peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi za prácu.

Tvorba sociálneho fondu sa skladá z:

• Povinného prídelu: Ide o prídel vo výške od 0,6 % do 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Minimálny povinný prídel je vo výške 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
  • Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
  • Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
• Ďalšieho prídelu: Tento prídel môže byť pre zamestnávateľa povinným, ale aj nepovinným prídelom. Maximálna výška ďalšieho prídelu je 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd.
  • Dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise: V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu. Ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (napr. nemá povinnosť tvoriť sociálny fond formou ďalšieho prídelu, ktorá mu vyplýva z kolektívnej zmluvy, resp. vnútorného predpisu).
  • Na kompenzáciu výdavkov na dopravu: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b) druhého bodu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
• Ďalšie zdroje: Ide o zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk (podnikateľ), môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. ide o zisk po zdanení, ktorý schválilo valné zhromaždenie).

Príklady tvorby:

• Príklad 1: Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, nie je možné zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok. Zákon o sociálnom fonde túto situáciu špecificky neupravuje, preto by zamestnávateľ mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
• Príklad 2: V roku 2017 si zamestnávateľ splnil všetky daňové a odvodové povinnosti a zároveň vykázal zisk. V tomto prípade môže tvoriť povinný prídel do výšky 1%. Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku vykázal stratu, môže tvoriť okrem povinného prídelu 0,6% aj ďalší prídel max. 0,5% zo základu.

Spôsob a lehoty tvorby sociálneho fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra, pričom zamestnávateľ môže tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Zamestnávateľovi je zakázané poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu. Takisto je zamestnávateľ povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) a nesmie diskriminovať zamestnancov pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu.

Sociálny fond môže byť použitý na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok na stravovanie, ktorý nie je oslobodený od dane). Od dane je oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, kina, na koncerty, športové zápasy, prenájom športovísk, Mikulášske balíčky pre deti zamestnancov).
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov, kúpeľné pobyty, permanentky do fitnescentier, plavárne). Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia.
• Zdravotnú starostlivosť (napr. očkovanie, rehabilitácie, preventívne prehliadky).
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. na pomoc zamestnancovi pri ťažkej životnej situácii, odstraňovaní alebo zmiernení následkov živelných udalostí, pri dočasnej pracovnej neschopnosti). Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Dopravu do zamestnania a späť (kompenzácia výdavkov na dopravu do zamestnania a späť verejnou dopravou).
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov (napr. nákup servisných poukážok, rôzne príspevky, napr. na dovolenku, poskytnutie peňažných alebo vecných darov pri určitých príležitostiach a jubileách).

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať nielen samotní zamestnanci, ale aj ich manželia/manželky a nezaopatrené deti. Takisto môžu byť príjemcami poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Zdaňovanie a odvody z plnení zo sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - 1,5 % (povinný prídel v max. výške 1 % zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5 %).

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie.

Výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov. Ide napríklad o:

• Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom podľa §5 ods.7 písm. f) zákona o dani z príjmov.
• Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, živelnej udalosti alebo dlhodobej práceneschopnosti do výšky 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca - z tohto plnenia sa neplatí poistné na sociálne poistenie.

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.

tags: #socialny #fond #iny #pridel