Európska únia, ako spoločenstvo 27 členských štátov, čelí výzvam spojeným s rozdielmi v historickom, kultúrnom, sociálnom a ekonomickom vývoji. Regionálna a štrukturálna politika EÚ, ktorá je druhou najväčšou po agrárnej politike, sa snaží predchádzať prehlbovaniu týchto disparít a prispievať k rovnomernému rozvoju. Jej cieľom je odstraňovať rozdiely na hospodárskej úrovni, zabezpečiť porovnateľnú životnú úroveň obyvateľov všetkých regiónov a znižovať nezamestnanosť.
Európsky Sociálny Fond (ESF) ako nástroj sociálnej politiky
Európsky sociálny fond (ESF) je kľúčovým finančným nástrojom Európskej únie na podporu zamestnanosti v členských štátoch a na podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Bol založený v roku 1957 Rímskou zmluvou a predstavuje najstarší štrukturálny fond EÚ.
Ciele ESF
Hlavným cieľom ESF je znížiť rozdiely v bohatstve a životnej úrovni medzi členskými štátmi a regiónmi EÚ. Zameriava sa na:
- Zlepšenie príležitostí na zamestnanie.
- Podporu sociálneho začlenenia.
- Investície do vzdelávania a odbornej prípravy.
- Posilňovanie administratívnej kapacity.
Oblasti podpory ESF
ESF financuje širokú škálu projektov a programov v oblastiach:
- Podpora zamestnanosti: Programy na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi a znevýhodnenými skupinami.
- Vzdelávanie a odborná príprava: Investície do vzdelávacích a školiacich programov, ktoré pomáhajú ľuďom získať zručnosti a kvalifikácie potrebné na trhu práce.
- Sociálne začlenenie: Projekty na pomoc ľuďom, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, ako sú napríklad ľudia so zdravotným postihnutím, migranti a osoby bez domova.
- Posilňovanie administratívnej kapacity: Pomoc členským štátom zlepšovať ich administratívnu kapacitu pre efektívnejšie riadenie a implementáciu programov financovaných z EÚ.
Financovanie ESF
ESF je financovaný z rozpočtu EÚ. Finančné prostriedky sú rozdelené medzi členské štáty na základe ich relatívnej úrovne hospodárskeho rozvoja. Projekty a programy financované z ESF sú zvyčajne spolufinancované z vnútroštátnych zdrojov.
Slovenská republika a Európsky Sociálny Fond
Slovenská republika sa stala členským štátom Európskej únie 1. mája 2004, čím získala prístup k štrukturálnym fondom EÚ vrátane ESF. Vstup do EÚ predstavoval pre Slovensko príležitosť zlepšiť svoje postavenie v konkurencii. Hoci v rozvoji ľudských zdrojov zaostáva za vyspelými členskými štátmi, ako nový členský štát získala možnosť čerpať prostriedky z ESF a vypracovala programové dokumenty na podporu ľudských zdrojov.
Príklady projektov financovaných z ESF na Slovensku
Na Slovensku bolo z ESF financovaných množstvo projektov v rôznych oblastiach, ako napríklad:
- Projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí: Zamerané na poskytovanie odbornej prípravy, stáží a pracovných príležitostí pre mladých ľudí, ktorí majú problém nájsť si zamestnanie.
- Projekty na podporu sociálneho začlenenia: Pomoc ľuďom, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti, ako sú napríklad ľudia so zdravotným postihnutím, migranti a osoby bez domova.
- Projekty na zlepšenie vzdelávania: Zamerané na zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj na zvýšenie prístupu k vzdelávaniu pre všetky skupiny obyvateľstva.
Sociálny fond v školách a školských zariadeniach
V príspevku sa venujeme podmienkam použitia sociálneho fondu, ktorý je významným nástrojom sociálnej politiky v školách a školských zariadeniach. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, vrátane právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickej osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Možnosti využitia sociálneho fondu v školách
Školy môžu využívať prostriedky sociálneho fondu na rôzne účely, ktoré prispievajú k zlepšeniu pracovných a sociálnych podmienok zamestnancov. Medzi tieto účely patrí:
- Stravovanie zamestnancov nad rámec stanovený osobitnými predpismi.
- Doplnkové dôchodkové sporenie (okrem príspevku, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení).
- Rekreácia, zdravotnícka starostlivosť, vzdelávanie, predškolská starostlivosť, telovýchovné alebo športové zariadenia alebo ich časti poskytnuté zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
- Sociálna výpomoc pri ťažkých životných situáciách zamestnanca.
- Doprava do zamestnania a späť.
- Mikulášske balíčky pre deti zamestnancov, príspevky na dovolenku, peňažné alebo vecné dary pri príležitostiach a jubileách.
Oprávnené osoby na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu
Podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, oprávnenou osobou na poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu je:
- Zamestnanec.
- Rodinný príslušník zamestnanca (manžel/manželka a nezaopatrené dieťa).
- Poberateľ akéhokoľvek dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
- Odborová organizácia, ktorá pôsobí u zamestnávateľa.
Tvorba a použitie sociálneho fondu
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávateľ tvorí sociálny fond na základe povinného prídelu a ďalších prídelov, ktoré môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo stanovené zákonom.
Zdroje sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí:
- Povinný prídel:
- Vo výške 0,6 % zo základu (súhrn hrubých miezd) zamestnávateľa, ak za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol zisk alebo nesplnil všetky daňové a odvodové povinnosti.
- Do výšky 1 % zo základu, ak zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti.
- Ďalší prídel:
- Vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac do výšky 0,5 % zo základu.
- Vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond (najviac 0,5 % zo základu). Tieto dva typy ďalších prídelov nie je možné kombinovať.
- Ďalšie zdroje: Iné zdroje podľa zákona, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, prípadne prídel zo zisku.
Tvorba a vedenie fondu
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
| Prídel do SF | Výška (%) | Podmienky |
|---|---|---|
| Povinný prídel | 0,6 % | Zamestnávateľ nedosiahol zisk / nesplnil povinnosti |
| Povinný prídel | do 1 % | Zamestnávateľ dosiahol zisk a splnil povinnosti |
| Ďalší prídel (kolektívna zmluva) | do 0,5 % | Dohodnuté v kolektívnej zmluve |
| Ďalší prídel (doprava) | do 0,5 % | Kompenzácia nákladov na dopravu pre zamestnancov s nízkym zárobkom |
Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu
Z pohľadu zamestnanca sú príjmy (peňažné aj nepeňažné plnenie) zo závislej činnosti definované a zdaniteľné v súlade s § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Niektoré príjmy zo sociálneho fondu sú však oslobodené od dane, napríklad:
- Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie).
- Príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah Zákonníka práce (nepeňažné plnenie).
- Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.
- Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, odstraňovania následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (nad 183 dní), v úhrnnej výške najviac 2 000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Peňažný príspevok na stravovanie, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný a vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom sú síce nepeňažným príjmom zamestnanca, ktorý podlieha zdaňovaniu, avšak nevstupujú do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie. Dôležité je tiež dodržiavať antidiskriminačný zákon pri poskytovaní príspevkov z fondu.