Dedičské právo je oblasť, ktorá sa týka nás všetkých. Smrť blízkej osoby so sebou prináša nielen smútok, ale často aj otázky o tom, čo sa stane s jej majetkom. Kto dedí? Ako sa dedí? Môžem sa dedičstva vzdať? V Slovenskej republike sa dedenie riadi Občianskym zákonníkom, ktorý pozná dedenie zo zákona a dedenie zo závetu. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (nebohého).
Matrika oznámi úmrtie súdu, ktorý poverí príslušného súdneho komisára (notára) na vyporiadanie dedičstva. Notár zistí, či nebohý nezanechal závet (testament), zistí okruh dedičov a aj to, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Nie všetky majetkové práva prechádzajú na dedičov. Sú také, ktoré úmrtím definitívne zaniknú, napríklad právo na výživné, právo na dôchodok a pod. Úmrtím, logicky, zaniká aj manželstvo, preto sa v rámci dedičského konania vyporiadava aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Dedenie zo závetu
Platí, že ak je správne spísaný závet (testament), má tento prednosť pred zákonom. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúča sa posledná možnosť - zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom, a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Tým sa obmedzí vznik pochybností o platnosti závetu.
Po jeho spísaní notár závet uloží do tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Z každého závetu musí byť zjavný deň, mesiac a rok, kedy bol spísaný, lebo ide o podstatnú obsahovú náležitosť závetu; jej nedodržanie má za následok jeho neplatnosť. Pre platnosť závetu zriadeného podľa § 476b Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje súčinnosť pisateľa závetu; jeho neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, prípadne osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu.
Neopomenuteľní dedičia
Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Vydedenie
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
- v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
- o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
- trvalo vedie neusporiadaný život.
O neprejavení opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne, alebo môže byť aj súčasťou závetu. Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení.
Dedenie zo zákona
Ak nebohý závet nezanechá, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Ak nebohý zanechá chybný závet, postupuje sa podľa čiastočne neho alebo vôbec. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona. Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu ako odúmrť.
Zákon rozoznáva pri dedení 4 dedičské skupiny. Najskôr dedia najbližší, až potom vzdialenejší príbuzní.

Prvá dedičská skupina
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. vnuci poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti.
V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Dedia všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či pochádzajú zo súčasného manželstva, alebo z predchádzajúcich vzťahov, mimomanželské alebo osvojené, dokonca dedí aj ešte nenarodené dieťa (ak sa narodí živé).
Druhá dedičská skupina
Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Tretia dedičská skupina
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.
Štvrtá dedičská skupina
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
Dedenie dlhov
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Prijatie dedičstva nemá spôsobiť, že sa dedič dostane do horšej finančnej situácie, v akej bol pred dedením. Je tiež možné zriecť sa dedičstva, prípadne ponúknuť veriteľom dedičstvo na uspokojenie dlhov.
Ďalšou možnosťou v prípade predlženého dedičstva je vykonať takzvanú likvidáciu dedičstva, ktorú súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku. Výťažok sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

| Situácia | Zodpovednosť za dlhy | Možnosti riešenia |
|---|---|---|
| Aktíva > Dlhy | Dedič zodpovedá za všetky dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. | Prijať dedičstvo. |
| Aktíva < Dlhy (predlžené dedičstvo) | Dedič zodpovedá len do výšky nadobudnutých aktív. | Odmietnuť dedičstvo, dohodnúť sa s veriteľmi o prenechaní dedičstva, likvidácia dedičstva súdom. |
| Žiadne aktíva | Žiadna zodpovednosť dedičov za dlhy. | Odmietnuť dedičstvo. |
Dedičské konanie
Pojednávanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Obyčajne už pár dní po poslednej rozlúčke osoba, ktorá je v úmrtnom liste uvedená ako tá, ktorá obstarala pohreb (najčastejšie manžel/manželka alebo dieťa poručiteľa), je oslovená notárom k spolupráci kvôli zostaveniu súpisu majetku a spresneniu okruhu dedičov.
V rámci predbežného vyšetrenia notár lustruje, či existuje závet alebo listina o vydedení a vykonáva všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Ak sa podarilo zistiť majetok, v ďalšom kroku notár oboznámi dedičov o ich dedičskom práve, ako aj o možnosti odmietnutia dedičstva. Cieľom dedičského konania je zabezpečiť plynulý prechod majetkových práv zo zosnulého na dedičov.
Poplatky za dedičstvo
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo“. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.
- Ak je hodnota dedičstva do 3 319 €, poplatok predstavuje 6,50 €.
- Ak je hodnota dedičstva do 9 958 €, je poplatok 16,50 €.
- Dedičstvo nad 9 958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €.
- Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.
Novoobjavený majetok poručiteľa
Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné „otvoriť“ dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý je (bol) príslušný na prejednanie dedičstva. V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.
Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii.
Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.
Dedenie úspor v II. pilieri
Dedenie nasporených peňazí bolo pre väčšinu sporiteľov jedným z hlavných dôvodov vstupu do II. piliera. Od jeho vzniku v roku 2005 dôchodkové spoločnosti už vyplatili mnohým pozostalým úspory. Pri uzatváraní zmluvy s dôchodkovou spoločnosťou mnohí využili možnosť rozhodnúť, kto peniaze po ich smrti zdedí. V prípade, že sporiteľ zomrie, jeho prostriedky prináležia osobe určenej v zmluve ako pozostalostný dôchodok. Ak sporiteľ neurčil v zmluve poberateľa majetku, je zostatok na osobnom dôchodkovom účte určený pre osoby uvedené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení.
Nároky oprávnených osôb na zostatok osobného dôchodkového účtu po úmrtí sporiteľa sa uplatňujú v hierarchii: najskôr poberateľ majetku určený v zmluve, potom manžel alebo manželka zomrelého, jeho deti, nasledujú rodičia zomrelého sporiteľa a napokon osoby, ktoré s ním žili počas najmenej jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak takéto osoby nie sú, úspory sa dedia podľa Občianskeho zákonníka. Sporiteľ si môže v zmluve určiť poberateľa majetku podľa svojej vlastnej vôle a jeho rozhodnutie nemôže byť napadnuteľné. Môže ním byť fyzická, ako aj právnická osoba.
Osoby určené zákonom - dediči, prichádzajú do úvahy iba v prípade, že si sporiteľ neurčil vo svojej zmluve žiadneho poberateľa majetku. Samozrejme, sporiteľ si ako poberateľov majetku môže určiť rovnaké osoby ako sú oprávnení dedičia, napríklad manželku a dieťa. Poberateľa majetku môže počas doby sporenia zmeniť alebo zrušiť kedykoľvek a aj viackrát, a to zmenou zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Pri vysporiadaní zostatku na účte zomretého sa berie do úvahy aktuálny poberateľ majetku uvedený v zmluve.
Vyplatenie zostatku nemožno napadnúť z dôvodu vydedenia, pretože v tomto prípade nejde o dedenie, ale o vyplatenie dôchodkových úspor na základe zmluvy, čo upravuje zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Pozostalým osobám určeným v zmluve vyplatí dôchodková spoločnosť príslušnú sumu v stanovenej lehote, kým dedičom až po ukončení dedičského konania. To trvá na Slovensku približne rok. Peňažná suma sa nevyplatí a ani neprevedie tej fyzickej osobe, ktorá je síce podľa uvedeného na to oprávnená, ale na základe právoplatného rozhodnutia súdu úmyselným trestným činom spôsobila smrť sporiteľa, ktorý túto peňažnú sumu nasporil.
Možnosti dedenia úspor v II. pilieri
- Zomrie sporiteľ, ktorý ešte nepoberá dôchodok
- Nasporené peniaze sa vyplatia alebo prevedú na dôchodkový účet osoby zapísanej v zmluve s dôchodkovou spoločnosťou.
- Ak sporiteľ osobu neurčil, peniaze zdedí manželka, deti, rodičia...
- Ak takých osôb niet, prostriedky sa dedia podľa Občianskeho zákonníka.
- Zomrie dôchodca, ktorý je vyplácaný programovým výberom a berie tiež doživotný dôchodok
- Vyplácajú sa pozostalostné dôchodky. Časť vypláca životná poisťovňa, ktorá vyplácala doživotný dôchodok a časť dôchodková spoločnosť zo zostatku na osobnom dôchodkovom účte zomretého.
- Ak už žiadna osoba nemá nárok na pozostalostný dôchodok po zomretom, zvyšok na jeho osobnom dôchodkovom účte v dôchodkovej spoločnosti sa vyplatí určeným osobám (osobe určenej v zmluve, ak nie je, tak manželovi, deťom, rodičom alebo spolužijúcim osobám zomretého).
- Ak takých osôb niet, disponibilný prebytok sa dedí podľa Občianskeho zákonníka.
- Zomrie dôchodca, ktorý už dostáva doživotný dôchodok
- Nie je čo dediť, životná poisťovňa vypláca pozostalostné dôchodky manželke, deťom...
Postup pri získavaní úspor po sporiteľovi
Po smrti sporiteľa prevedie dôchodková správcovská spoločnosť aktuálnu hodnotu jeho osobného dôchodkového účtu do konzervatívneho fondu. Tá zodpovedá hodnote zistenej ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu. Urobí tak v deň, kedy sa o jeho smrti dozvedela. Túto skutočnosť oznámi Sociálnej poisťovni. Tá má 90 dní na to, aby oznámila dôchodkovej spoločnosti, či eviduje nejaké príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré boli postúpené Sociálnou poisťovňou bez právneho dôvodu. Po vyjadrení Sociálnej poisťovne sa zasiela poberateľovi majetku, respektíve pozostalým, príslušné tlačivo. Na základe vyplneného tlačiva a podpisu overeného notárom sú úspory pozostalým vyplatené v zákonnej lehote.
Sporiteľ má právo určiť si oprávnenú osobu už v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Môže to byť aj viacero osôb, pričom sporiteľ uvedie, aká časť výplaty pozostalosti im pripadne. Ak je určenou osobou maloleté dieťa, musí jeho zákonný zástupca, opatrovník alebo poručník priložiť originál alebo úradne osvedčenú kópiu rodného listu dieťaťa, prípadne aj doklad preukazujúci oprávnenie konať za maloleté dieťa. Odporúča sa, aby sa notár písomne informoval vo všetkých DSS, či zomrelý bol sporiteľom, a začal konanie aj s touto vedomosťou.