Sociálny dialóg je predpokladom dôstojnej práce a spravodlivých miezd a je kľúčovou zásadou európskeho piliera sociálnych práv. V súvislosti s vykonávaním akčného plánu piliera EOK zdôrazňuje, že efektívny sociálny dialóg vyžaduje, aby sociálni partneri mali dostatok zdrojov a odborných znalostí na rokovania a vykonávanie dohôd. Podpora budovania kapacít je kľúčová a zotavenie sa z bezprecedentnej krízy COVID-19 si bude vyžadovať silné organizácie sociálnych partnerov.
Sociálny dialóg hrá ústrednú úlohu pri posilňovaní sociálnych práv a pri podpore udržateľného a inkluzívneho rastu. Pri presadzovaní a implementácii európskeho piliera sociálnych práv majú v súlade so svojou autonómiou a výsadnými právomocami úlohu európski sociálni partneri. Okrem toho je nevyhnutné, aby akčný plán podporoval európsky sociálny dialóg a jeho výsledky. Európski sociálni partneri môžu prispieť k ustanoveniu minimálnych práv a posilneniu sociálneho rozmeru jednotného trhu prostredníctvom pozícií na úrovni EÚ, spoločnej analýzy a podľa potreby podpisom autonómnych dohôd zameraných tiež na stanovenie zavedenia a fungovania inovatívnych nástrojov a právnych predpisov EÚ.
Sociálny dialóg „pomenúva rokovania, ktoré vedú sociálni partneri (t. j. organizácie zamestnávateľov a pracovníkov) s cieľom chrániť záujmy svojich členov. Na základe článku 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa sociálny dialóg uznáva za cieľ EÚ. Sociálny dialóg prispieva k rozvoju európskej sociálnej politiky. Sociálni partneri sa zapájajú do diskusií, konzultácií, rokovaní a jednotných akcií vedených nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ. Pred prijatím opatrenia v sociálnej oblasti je Európska komisia povinná konzultovať so sociálnymi partnermi (článok 154 ZFEÚ). Partneri majú potom možnosť rokovať o uzavretí dohôd, ktoré sa môžu vykonať nezávisle v súlade s ich vnútroštátnymi praktikami, alebo rozhodnutím Rady na základe žiadosti (článok 155 ZFEÚ). Európsky sociálny dialóg môže byť: dvojstranný: len sociálni partneri - organizácie zamestnávateľov a pracovníkov (odborové zväzy) alebo trojstranný: sociálni partneri a inštitúcie EÚ. Príkladom dohôd vyplývajúcich zo sociálneho dialógu sú dohody týkajúce aktívneho starnutia a medzigeneračného prístupu (2017) a digitalizácie (2020).
Vymedzenie sociálneho dialógu v kontexte územnej samosprávy je zložité, pretože územná samospráva je heterogénny a dynamický systém, ktorý musí byť pripravený reagovať na sociálno-politické a ekonomické zmeny. Miestne samosprávy na Slovensku poskytujú komplexné služby svojim obyvateľom vo všetkých oblastiach svojej pôsobnosti. Miestne samosprávy vykonávajú úlohy, ktoré zákon definuje ako ich originálne kompetencie, a tiež úlohy prenesené v rámci delegovanej štátnej správy. Navrhujú a prijímajú opatrenia, ktoré majú priamy hospodársky, sociálny, environmentálny a politický vplyv na ich územia.
Pri rozhodovaní sú samosprávy obmedzené legislatívnymi pravidlami, národnými strategickými dokumentmi, ktoré nemusia zodpovedať miestnym potrebám, a ďalšími právnymi predpismi a regionálnymi strategickými dokumentmi. Obecná samospráva nefunguje v administratívno-politickom vákuu a mala by byť relevantným aktérom tvorby verejných politík na všetkých úrovniach. Sociálny dialóg je kľúčový pre efektívne fungovanie samosprávy a zabezpečenie kvalitných služieb pre občanov.
Sociálny dialóg umožňuje samosprávam lepšie porozumieť potrebám a očakávaniam občanov, zapojiť ich do rozhodovacích procesov a budovať dôveru a partnerstvo.
Význam sociálneho dialógu v praxi
Vytvorením vyšších územných samosprávnych celkov a prenosom kompetencií do regiónov sa v rámci KOZ SR, v spolupráci s členskými odborovými zväzmi, konštituovali regionálne rady so sídlom v jednotlivých krajských mestách. Spolupráca medzi vyššími územnými celkami a regionálnymi radami konfederácie je dôležitá najmä z hľadiska zamestnanosti v regióne, či už v oblasti školstva, zdravotníctva, dopravy, cestovného ruchu, kultúry a športu. Nie všetky problémy totiž vznikajú v Bratislave a sociálny dialóg sa nevedie len na najvyššej úrovni. Stretnutia s čelnými predstaviteľmi samosprávnych krajov sa doteraz uskutočnili v Nitre s predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislavom Becíkom, v Košiciach s podpredsedami košického vyššieho územného celku Ladislavom Lörincom a Dušanom Tomaškom a s predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským v Prešove.
Ponuka participácie zo strany verejných inštitúcií smerom k verejnosti je významným faktorom, ktorý prispieva ku kvalitnejším verejným politikám. Zistenia poukázali na fakt, že proces podpory budovania kapacít v prostredí verejnej správy sa nemôžu opierať len o skúsenosti a poznanie prameniace z občianskej participácie, teda participácie iniciovanej "zdola", ale na riadenej participácii, ktorú iniciujú a majú vo vlastníctve subjekty verejnej správy (ministerstvá, obce, mestá, či samosprávne kraje). Projekt cielene podporuje zavádzanie nových pracovných miest koordinátorov participácie do prostredia úradov samosprávnych krajov, ktorí za odbornej a metodickej podpory úradu budú nastavovať a optimalizovať interné postupy riadenia participatívnych procesov.
Úrad sa inšpiroval programom Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy (IPR) s názvom Koordinátori participatívneho plánovania, ktorého cieľom bolo zakotviť participáciu ako štandardný prístup v rámci procesov plánovania naprieč mestskými časťami hl. mesta Praha. Podaktivita je reakciou na novú objednávku spojenú so zapojením verejnosti do tvorby a implementácie verejných politík, ale hlavne do procesu prípravy a realizácie Integrovaných územných stratégií (IÚS).
Sociálni partneri a legislatívny proces
Na plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR dnes sociálni partneri rokovali o viacerých vládnych a poslaneckých návrhoch zákonov. Sociálni partneri ocenili možnosť komunikovať svoje pripomienky k návrhom zákonov, pretože tak majú možnosť vyjadrovať sa k vplyvom návrhov zákonov na zamestnávateľov a zamestnancov. Sociálni partneri našli zhodu v 8-mich bodoch. Zásadné pripomienky mali najmä k návrhom zákonov z dielne ministerstva životného prostredia.
Reforma stavebnej legislatívy je mimoriadne dôležitá téma pre územný rozvoj miest a obcí. Združenie miest a obcí Slovenska preto ocenilo intenzívnu a transparentnú komunikáciu s podpredsedom vlády Štefanom Holým a možnosti vyjadriť sa k predkladaným návrhom v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Naďalej budú pokračovať rokovania predkladateľov so sociálnymi partnermi, ktorí majú záujem participovať na tvorbe stavebnej legislatívy.
Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predniesli sociálni partneri svoje pripomienky aj k návrhom zákonov z dielne rezortu zdravotníctva. Zástupcovia odborových organizácií vzniesli pripomienku ponechať vnútorný predpis k ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Minister práce inicioval vytvorenie priestoru pre dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva a zástupcami odborových organizácií. Keďže návrh zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je už predložený na rokovaní v NR SR, sociálni partneri sa dohodli, že spolu s ministerstvom zdravotníctva napíšu spoločný list predsedovi zdravotníckeho výboru. Zámerom listu je, aby poslanci zvážili pripomienky zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov v záujme čo najširšieho konsenzusu na znení návrhu zákona.
Viacerí členovia tripartity komunikovali nesúhlasné stanoviská a zásadné pripomienky najmä pri návrhu zákona o zmene klímy a návrhu zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Neodporúčajú ich na ďalšie legislatívne konanie. Sociálni partneri požadujú od ministerstva životného prostredia vyčíslenie dopadov na podnikateľské prostredie.
Výzvy a nedostatky participatívnych procesov
Index účasti odborových zväzov EOK na semestri EÚ ukazuje, že úsilie zamerané na zabezpečenie práva na zapojenie sociálnych partnerov do semestra EÚ neprináša výsledky. Týka sa to najmä národného rozmeru európskeho semestra. Zapojenie zamestnancov do rozhodovacích procesov spoločnosti je ohrozené z dôvodu podnikovej mobility na jednotnom trhu. Dôkazy ukazujú, že podnikové rozhodnutia sa často prijímajú s cieľom zabrániť zapojeniu zamestnancov. Napríklad nedostatky vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa transponujú smernice EÚ, a najmä prepracovaná smernica o EZR, bránia právu na informácie a konzultácie. Sankcie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch sú zriedka primerané, účinné a odradzujúce. Práva na informácie a konzultácie neumožňujú zapojenie a ochranu pracovníkov.
Stručný opis: Aké sú najčastejšie nedostatky participatívnych procesov na Slovensku? Výsledky mapovania najčastejších nedostatkov na úrovni samosprávy na základe analýzy 32 prípadových štúdií z prostredia verejnej správy na Slovensku.
Sociálny dialóg je nástrojom rodovej rovnosti, hovorí Sally Roeverová
Právne rámce a princípy sociálneho dialógu
Podľa zásady 8 by sa malo konať v prípade právo pracovníkov (nezávisle od povahy ich pracovnej zmluvy) kolektívne vyjednávať. Právo na kolektívne vyjednávanie je základným právom a ako také ho uznáva EÚ. Spoločenské výhody vyplývajúce z kolektívnych zmlúv spočívajú v spravodlivosti, rovnakých podmienkach a sociálnom pokroku, ako sú dohody týkajúce sa neštandardných pracovníkov a pracovníkov v platformových spoločnostiach (vrátane samostatne zárobkovo činných osôb), by sa malo považovať za úplne nespadajúce do rozsahu pôsobnosti článku 101 ZFEÚ a vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže.
Ďalej musia byť zachované výsady sociálneho dialógu pre obidve priemyselné strany, čo znamená, že Komisia musí uprednostniť konzultácie so sociálnymi partnermi pred verejnými a musí zaručiť, aby boli ako zástupcovia pracovnej sily zastúpené odbory. Rovnako sa nesmie zamieňať dialóg s občianskou spoločnosťou so sociálnym dialógom, musí sa podporovať dialóg s občianskou spoločnosťou, ale nie spôsobom, ktorý podkopáva odbory alebo dvojstranný sociálny dialóg.
Kľúčové aktivity a iniciatívy
Posilnenie úlohy sociálneho dialógu na pôde všetkých členských štátov EÚ. Zvýšenie úrovne expertných kapacít sociálnych partnerov za účelom zvýšenia kvality sociálneho dialógu na najvyššej úrovni - medzi zástupcami zamestnancov, zamestnávateľov a štátom, ktorý bude založený na kvalitných odborných podkladoch a vysoko kvalifikovaných predstaviteľoch kolektívneho vyjednávania. Prostredníctvom aktivít národného projektu budú sociálni partneri riešiť rozvoj sociálneho dialógu formou skvalitňovania procesu prijímania politík, kontinuálne budovanie expertných a analytických kapacít a v neposlednom rade klásť dôraz na propagovanie výsledkov ako aj samotnej činnosti sociálnych partnerov.
Účastníkmi Stálej konferencie sú predovšetkým zástupcovia významných združení, zástupcovia občanov zoskupení v reprezentatívnych občianskych združeniach, združeniach samosprávnych orgánov krajov, miest a obcí, verejnoprávne organizácie, zástupcovia cirkví, predstavitelia vlády Slovenskej republiky.
Príklady spolupráce a deklarácie
Deklarácia vychádza z doterajších skúseností z úspešnej celospoločenskej spolupráce v Rade solidarity a rozvoja v nadväznosti na Európsky sociálny dialóg a jeho realizácie v podmienkach slovenskej spoločnosti. Signatári sa zaväzujú, že budú aktívne spolupracovať v hľadaní optimálnych a efektívnych riešení pre rast kvality života občanov Slovenskej republiky uplatňovaním celospoločenského dialógu na báze odborných tímov a komisií. Uvedené záväzky preberajú účastníci deklarácie dobrovoľne, v záujme spoločensko-hospodárskeho rozvoja Slovenska a jeho občanov. Signatári prijímajú deklaráciu ako otvorený dokument, ku ktorému sa môže pripojiť každý spoločensky dôležitý subjekt.
Bratislava, 22. Za vládu Slovenskej republiky: Robert Fico predseda vlády SR Vladmír Faič splnomocnenec vlády SR pre sociálny dialóg Za Konfederáciu odborových zväzov: Monika Uhlerová prezidentka KOZ SR Za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR: Tomáš Malatinský prezident AZZZ SR Za Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy: Alexej Beljajev prezident APZD Za Republikovú úniu zamestnávateľov: Miroslav Kiraľvarga prezident RÚZ Za Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru: Peter Mihók predseda SOPK Za Klub 500: Vladimír Soták predseda Klub 500 Za Združenie miest a obcí Slovenska: Jozef Božik predseda ZMOS Za Samosprávne kraje Slovenska: Jozef Viskupič predseda SK8 Za Slovenskú akadémiu vied: Pavol Šajgalík predseda SAV Za Slovenskú rektorskú konferenciu: Vladimír Hiadlovský prezident SRK Za Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru: Andrej Gajdoš predseda SPPK Za Slovenskú lekársku komoru: Jaroslav Šimko prezident SLK Za Jednotu dôchodcov Slovenska: Michal Kotian predseda JDS Za Konferenciu biskupov Slovenska: Bernard Bober arcibiskup, predseda KBS Za Ekumenickú radu cirkví v Slovenskej republike: Ivan Eľko generálny biskup, predseda ERCSR
tags: #socialny #dialog #v #uzemnej #samosprave