Mexiko, krajina plná histórie a prekypujúca živou kultúrou, ponúka cestovateľom množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Jeho bohaté tradície a starobylé civilizácie zanechali nezmazateľnú stopu na sociálnom charaktere vidieckych oblastí. Pre pochopenie tohto fenoménu sa ponoríme do príbehu slovenskej novinárky Magdalény Rojo, ktorá sa usadila v mexickom štáte Oaxaca a zdieľa svoje skúsenosti so životom v multikultúrnom prostredí mexickej dediny.
Cesta do Mexika a objavovanie Oaxacy
Magdaléna Rojo odišla zo Slovenska ako 18-ročná. Po rokoch cestovania a pôsobenia v rôznych krajinách sveta, vrátane juhovýchodnej Ázie a Afriky, ju túžba po cestovaní zaviedla do Latinskej Ameriky. V thajskom meste Chiang Mai stretla svojho budúceho manžela, Mexičana Noela. Spoločne cestovali po Latinskej Amerike a v roku 2016 sa prvýkrát dostali do Mexika. Pôvodne plánovali stráviť v krajine len tri týždne, no Oaxaca ich natoľko očarila, že sa tam opakovane vracali a napokon sa rozhodli usadiť.
Oaxaca: Domov v globálnom Juhu
Oaxaca, jeden z najchudobnejších štátov Mexika, sa stal pre Magdalénu a Noela domovom. Magdaléna zdôrazňuje, že v Oaxace je veľmi pokojný životný rytmus a niektoré veci sú tu jednoduchšie ako na Slovensku. Ako novinárka a fotograf tu nachádzajú množstvo zaujímavých tém, ktoré sa týkajú životného prostredia, ľudských práv a globálnych výziev.
Komunitný život a pôvodní obyvatelia
Špecifikom štátu Oaxaca je, že 80 percent pozemkov spravujú pôvodní obyvatelia alebo afromexické komunity. Tieto komunity majú autonómiu a rozhodujú o tom, čo sa na ich území bude diať. Mnohé z nich sa rozhodli pre udržateľné lesníctvo, pri ktorom rúbu stromy, ale zároveň vysádzajú nové. Iné komunity zase bojujú proti baníckym aktivitám, ktoré ničia životné prostredie. Magdaléna hovorí, že v Oaxace ľudia vnímajú prírodu ako súčasť seba samých. Sú presvedčení, že ak nebude zdravé životné prostredie, nebudú zdraví ani oni. Preto sa snažia chrániť prírodu a žiť s ňou v súlade.
Výzvy života v Oaxace
Život v Oaxace však nie je len idylka. Magdaléna spomína, že v meste sú veľké suchá a od januára si musia vodu objednávať v cisternách. Mexiko je v médiách často spájané s násilím a drogovými kartelmi. Magdaléna priznáva, že táto téma je v krajine prítomná, no Oaxaca patrí k štátom, ktoré sú týmto problémom zasiahnuté menej.
Sociálna diferenciácia a koloniálne dedičstvo
Koloniálna spoločnosť v Mexiku bola charakterizovaná rasovo založeným a segregačným rozdelením spoločnosti na republiku Španielov a republiku indiánov. Obe tieto skupiny boli ďalej vnútorne diferencované a platili v nich rozdielne zákony. Historické korene sociálnej diferenciácie siahajú až do doby conquisty. Polofeudálny systém encomiendy bol nahradený repartiementom a konečne haciendou, orientovanou na produkciu koloniálneho tovaru. Magdaléna Rojo hovorí, že jedným z dôvodov, prečo sa rozhodli žiť v Mexiku, bolo aj to, že sa jej zdalo veľmi inkluzívne v porovnaní s inými krajinami, v ktorých bola. Kultúrne je to úplne iné ako Slovensko, aj preto, že veľká časť obyvateľstva Oaxacy je pôvodné obyvateľstvo. Po presťahovaní sa do Mexika sa Magdaléna začala zamýšľať nad svojou identitou a nad tým, do akej spoločenskej triedy patrí.
Michal Tučný-Všichni jsou už v Mexiku
Projekt "Ženy, ktoré zostali"
Magdaléna Rojo sa v Oaxace venuje aj projektu "Ženy, ktoré zostali". Ide o ženy, ktorých muži odišli za prácou do USA. Dôvody migrácie sú rôzne, často súvisia s klimatickou krízou a stratou úrody. Magdaléna hovorí, že príbehy týchto žien sú rôzne. Niektorým mužom sa nepodarí prekročiť hranice, iní neposielajú ženám žiadne peniaze. Niektoré ženy s mužmi stratili kontakt. Projekt "Ženy, ktoré zostali" sa snaží poukázať na ženský pohľad na migráciu a na emócie žien, ktoré zostávajú vo svojich komunitách s neistým osudom. Magdaléna zdôrazňuje, že tieto ženy sú veľmi silné a že migrácia mužov má vplyv na ich zapojenie do politického života a na zakladanie ženských združení.
Súčasná demografia Mexika
Mexiko je krajina s bohatou etnickou mozaikou. Najviac je Mesticov (miešancov indiánov a belochov) - asi 60 %. Indiánov je 30 % a belochov, ktorým sa hovorí kreoli a sú to potomkovia kolonizátorov, je asi 9 %.
| Etnická skupina | Približný podiel obyvateľstva |
|---|---|
| Mesticovia (miešanci indiánov a belochov) | 60 % |
| Indiáni | 30 % |
| Belosi (kreoli) | 9 % |
Mexický zázrak a sociálna ochrana
V rokoch 1940 - 1970 prebiehal tzv. Mexický zázrak. Vláda prijala v rámci týchto stratégií aj rad rozhodnutí, ktoré mali ochranársky charakter pre miestnu produkciu, zaručovala, aby zisky zostávali doma a neodchádzali do zahraničia a konečne zaručovala sociálnu ochranu pracujúcich. Životná úroveň je v Mexiku vyššia ako v latinskoamerických krajinách vďaka rope v Mexickom zálive. Mexiko má tretiu najväčšiu ekonomiku na americkom kontinente, pred ním sú USA a Brazília.