Informácie o civilných dôchodkoch popri výsluhových dávkach

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, ktoré bolo založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrované bolo Ministerstvom vnútra SR dňa 6. marca 2006. APVV združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku.

APVV pôsobí na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií. Jej hlavným cieľom je združovať bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia. Snaží sa vytvárať spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi, ktorí sú v aktívnej službe.

Medzi hlavné ciele činnosti APVV patrí:

  • Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobných stretnutí.
  • Zvyšovanie prestíže Policajného zboru a zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom, podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
  • Zjednocovanie a obhajovanie záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb.
  • Spolupráca a združovanie občianskych združení v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Logo Asociácie policajtov vo výslužbe

Legislatívne zmeny a pripomienky

APVV aktívne spolupracuje pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.

Dňa 10. novembra 2025 Ministerstvo vnútra SR predložilo návrh zákona č. 328/2002 Z. z. do pripomienkového konania. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

  • Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
  • Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
  • Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Hromadná pripomienka bola uverejnená 14. novembra.

Infografika: Prehľad zmien v zákone o výsluhových dôchodkoch

Zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia - zdanenie/odvody

V médiách a na sociálnych sieťach boli od 1. júla 2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravujú aj zmeny vo výsluhových dôchodkoch formou ich zdanenia alebo odvodov.

Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z., uviedlo, že mu nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy z predmetnej problematiky zo strany Ministerstva financií SR. Zároveň dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra pociťuje značné znepokojenie zo šírenia týchto informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia aj aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. Ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. ministerstvo v súčasnosti nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom kontexte.

Viete, kde vám môžu zhabať auto za pdopravný priestupok?

Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predložilo dňa 25. februára 2025 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Únia výsluhových dôchodcov s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

  • Bol návrh doplnený aj ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
  • Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Na rokovanie so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke, keďže bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb. Rozporové konanie viedol štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Dňa 19. februára 2025 skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Tento návrh bol zaradený do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 25. marca 2025.

Vzhľadom na to, že išlo o poslanecký návrh a verejnosť nemala možnosť ho v legislatívnom procese pripomienkovať, APVV zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko. V stanovisku sa uvádza, že:

  • Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou, ako sú napríklad Európska sociálna charta a dohovory Medzinárodnej organizácie práce.
  • Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach zakotvuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom, ktoré jednotlivec dosahoval pred dovŕšením dôchodkového veku, s podmienkou získania minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia.
  • Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v ústavnom zákone vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty a vážne obavy z ohrozenia ich práv a sociálnych istôt.

APVV navrhla, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovalo 137 poslancov, z toho 39 bolo za, 98 sa zdržalo a 0 bolo proti.

Ďalšie dôležité témy

13. dôchodok

Národná rada SR schválila dňa 18. apríla 2024 novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely akceptoval zásadnú hromadnú pripomienku APVV v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a preto nárok na 13. dôchodok bol upravený.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ:

  • starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok.
  • výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Sociálna poisťovňa mala podľa zákona rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

Schéma: Proces priznania rodičovského dôchodku

Zrušenie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov komunistického režimu

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 4, článkom 20 ods. 4 a článkom 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky.

Nález Ústavného súdu SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 6. marca zverejnený. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Článkom 1 Dodatkového protokolu. Pritom Národná rada SR bola viazaná právnym názorom vysloveným v tomto náleze.

Dňa 6. septembra 2024 uplynula šesťmesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR. Keďže nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, ústavný nesúlad sa mohol odstrániť buď celkovým zrušením napadnutého právneho predpisu, alebo zmenou.

tags: #civilne #dochodky #popri #vysluhovych