Komplexný sprievodca starostlivosťou o telo po smrti

Moment úmrtia blízkeho človeka môže byť nezvyčajne náročný a bolestivý. Je veľa vecí, ktoré musíte urobiť napriek smútku a bolesti zo straty. Starostlivosť o umierajúcich prináša so sebou aj etické dilemy, ako napríklad eutanázia a terapeutický optimizmus. Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, skúsenosťou, ktorá prináša smútok a množstvo starostí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupov a aspektov starostlivosti o telo po smrti, s cieľom pomôcť pozostalým zvládnuť túto ťažkú situáciu. Je prirodzené, že človek prežíva smútok, možno i hnev, niekto pociťuje pokoj, iný veľký stres a záťaž. Pocity nás sprevádzajú neustále a smrť je momentom, ktorý ich vyplaví mnoho naraz a mimoriadne silných. A tie nás môžu spomaliť, či zastaviť. Preto využite tento nasledujúci text ako pomôcku, keď vám emócie budú brzdiť premýšľanie.

Čo sa deje s telom po smrti?

Akonáhle prestane biť srdce, zvyšok tela začne postupne odumierať. Veda umožňuje preskúmať, ako sa ľudské telo správa po smrti. Ironické je napríklad to, že na to, aby mohlo telo hniť, potrebuje veľa živých organizmov.

Fázy po smrti

• Zmena farby tela: Pretože krv už nepreteká krvným obehom, telo začína nadobúdať dvojtónovú farbu. Krv sa usádza v najnižšej časti tela kvôli gravitácii, čo sa na tele prejavuje ako modriny.
• Rigor mortis (posmrtná stuhnutosť): Známejšia posmrtná fáza sa začne prejavovať až niekoľko hodín po smrti. Nastáva v dôsledku zníženia hladiny adenozínu trifosfátu (ATP), v dôsledku čoho začne celé telo tuhnúť. Napriek tomu, že krv sa zhromaždila v spodných miestach tela, mŕtve telo je stále schopné krútiť a ohýbať sa celé hodiny po smrti. Hoci rigor mortis spôsobí stuhnutie tela, telo nestuhne úplne. V skutočnosti sa niektoré časti, najmä zvierače, uvoľňujú, pretože ich už neriadi mozog, ako to bolo počas života.
• Zápach a rozklad: Mŕtve telá prirodzene zapáchajú. Spôsobujú to umŕtvené bunky, ktoré uvoľňujú enzýmy. Tieto enzýmy vábia baktérie a huby, ktoré dopomáhajú k rozkladu tela. Hneď po baktériách a hubách sa na telo usadia mäsiarky. Tie do tela nakladú vajíčka, z ktorých sa vyliahnu červy. Tieto červy začnú požierať mŕtvolu. Telo sa začne rozkladať už doslova okamžite po ukončení srdcovej činnosti. Súčasťou rozkladu sú však hnilobné procesy, ktoré spôsobujú mŕtvolný zápach.
• Plyny a zvuky: Zdá sa, že tento fakt ešte stále straší lekárov. Mŕtve telo totiž ešte stále vypúšťa plyny, vychádza z nich tichý piskot či dokonca môže stenať. Tiež známe ako skvapalnenie našich orgánov, k hnilobe dochádza, keď sa bunky v tele naďalej rozkladajú a zároveň sa stráca súdržnosť tkaniva kvôli rozkladajúcim sa proteínom. Na pohreboch hrá obvykle hudba dosť hlasno. Je to aj z dôvodu, že z truhly sa môžu šíriť rôznorodé zvuky. Od vzdychov až po zvuky pripomínajúce grganie.
• Mineralizácia: Ľudské telo je počas života nositeľom množstva minerálov a stopových prvkov. No a tie sa v prírode len tak nestratia. Horčík, zinok, selén, ale aj magnézium, železo a mnohé ďalšie prvky sa začnú meniť na kryštalickú formu. Takže po smrti každý prispeje k vyššej mineralizácii našej planéty.
• Vyhladenie vrások: Hlboké vrásky na tvári ostanú, no tie klasické, mimické, jemné, tie proti ktorým sa ženy obohacujú botoxom, po smrti vymiznú. Dôvodom je jednoduchá strata svalového napätia. Vaše vrásky sa vďaka tomu vyžehlia do hladka.
• Explózia (samovznietenie): Nestáva sa to často, ale nie je to ani nič nezvyčajné. Explózie mŕtveho tela, známe ako samovznietenie, boli známe v histórii a sú aj v súčasnosti. Ľudské telo po smrti začne produkovať vysoké množstvo plynov. A potom stačí už len škrtnúť zápalkou. Posledná cigareta po smrti nemusí byť dobrý nápad.
• Erekcia po smrti: Nie je to nič nezvyčajné. Posmrtná stuhnutosť sa často dotkne aj penisu. Preto sa môže penis doslova stoporiť a nie a nie zmäknúť. Dokonca sú aj prípady, kedy prišlo po smrti k ejakulácii. V prípade mŕtveho človeka to vyzerá dosť obskúrne.
• Zmena na mydlo: Ak tuk vo vašom tele po smrti interaguje s určitými baktériami, vaša mŕtvola sa môže zmeniť na voskovú múmiu. A to prakticky samovoľne, bez balzamovania.
• Čierne oči: Rohovka po smrti nakoniec vyschne a v očiach sa vytvoria čierne škvrny. Vyzerajú ako krvácanie v tvare trojuholníka, no ide o rozklad očných buniek.
• Viditeľný nárast nechtov: Nie je to celkom pravda, ale nárast nechtov bude viditeľný. Dôvodom je, že po smrti sa stiahne pokožka na rukách a nechty tak vyzerajú, akoby narástli. V skutočnosti sú však rovnakej dĺžky ako pri čase úmrtia.

Prvé kroky po úmrtí

Úmrtie blízkeho človeka je vždy náročné obdobie plné emócií. Dôležité je dopriať si čas na prežívanie vlastných emócií a postarať sa o seba a svojich blízkych. Nebuďte v tom sami. Prizvite k sebe človeka, o ktorého sa môžete oprieť. Doprajte si najmä po pohrebe čas pre seba a svoj smútok. Neponáhľajte do práce, či niekam preč. Je v poriadku ak potrebujete byť na chvíľu sami. Požiadajte o toleranciu vašich blízkych. Je taktiež v poriadku ak sami byť nechcete. Vyhľadajte niekoho blízkeho, s kým môžete stráviť čas. Ak máte pocit, že to sami neviete ustáť, môžete osloviť odborníka - kňaza, psychológa, či iného smútkového poradcu, ktorý vás v náročnom období bude sprevádzať.

Úmrtie doma

1. Kontaktovanie záchrannej služby: Následne zavolajte na číslo záchrannej zdravotnej služby - číslo 155. Oznámte im, že váš blízky zomrel. Povedzte, že bol v starostlivosti mobilného hospicu a jeho smrť bola očakávaná. Môžu sa vás pýtať na jeho diagnózy, je v poriadku ak v tej chvíli neviete. Operátor na vašu adresu pošle obhliadajúceho lekára.
2. Príprava dokumentov: Prichystajte si preto kartičku poistenca zosnulého, jeho občiansky preukaz, i ten váš, taktiež všetky správy od lekára, ktoré máte k dispozícii doma.
3. Čakanie na lekára: Príchod lekára môže trvať i niekoľko hodín. Počas čakania by ste s telom nemali hýbať, nič sa však nestane ak zomrelému zatvoríte viečka, či ústa. K zatvoreniu úst niekedy stačí, keď podložíte hlavu tak, aby brada smerovala viac k hrudi a nakloníte hlavu nabok. Nevyberajte žiadne ihly, či močový katéter.
4. Obhliadka lekárom: Obhliadajúci lekár telo zomrelého človeka prezrie a vystaví vám správu - ,,List o prehliadke mŕtveho“. Človek, ktorý práve zomrel, prestáva byť predmetom systému zdravotnej starostlivosti ako takej. O osude mŕtveho tela v našom legislatívnom poriadku nerozhodujú príbuzní a pozostalí, ale prehliadajúci lekár alebo orgán činný v trestnom konaní. Každého zomretého musí prehliadnuť lekár, pretože iba lekár je na základe svojej kvalifikácie a vzdelania oprávnený konštatovať smrť (3). Prehliadajúci lekár rozhodne o tom, či človek po smrti môže byť pochovaný alebo sa musí vykonať pitva. Jeho prístup má byť profesionálny z medicínskeho aj etického pohľadu.
5. Pitva: V prípade, že prehliadajúci lekár nariadi pitvu, táto sa môže vykonať najskôr za dve hodiny po stanovení času smrti. Pitva je neopakovateľný výkon, ktorý umožňuje zistiť skutočnú príčinu smrti a musí sa vykonať tak, aby sa mŕtve telo po pitve mohlo upraviť čo najbližšie k jeho pôvodnému stavu - znaky pitvy nesmú byť viditeľné najmä na tvári a odokrytých častiach tela. Ak lekár nevie zistiť príčinu smrti, má podozrenie na trestný čin, samovraždu, alebo je zosnulý cudzí štátny občan, napíše do kolónky "Pitva na súdno-lekárskom pracovisku ÚDZS". V tomto prípade privolá pohrebnú službu zazmluvnenú a platenú ÚDZS na transport zosnulého na patologické pracovisko. Po pitve je možné zosnulého transportovať do Domu smútku na základe Vami vybranej pohrebnej služby. Pri násilných trestných činoch je potrebný súhlas prokuratúry na pochovanie alebo spopolnenie.
6. Kontaktovanie pohrebnej služby: Následne môžete zavolať vami zvolenú pohrebnú službu. Tá k vám príde, telo zosnulého človeka prevezie a dohodnete si termín, kedy sa stretnete a vyriešite všetky administratívne povinnosti. Pohrebnej službe odovzdáte list o prehliadke mŕtveho.

Úmrtie v nemocnici

• Oznámenie úmrtia: Prvý krok je oznámiť úmrtie sestre alebo lekárovi. Lekár vykoná obhliadku mŕtveho tela a potvrdí úmrtie.
• Starostlivosť o telo: Posteľ mŕtveho oddelíme zástenou od ostatných pacientov. Očné mihalnice ľahko zatlačíme. Odstránime prádlo z pacienta, telo umyjeme, odstránime náplaste, kanyly, cievky, skrátime dreny, vyberieme protézu, odstránime šperky a pridáme ich k osobným veciam. Telo označíme štítkom (meno, Rč, dátum a čas úmrtia) zaviazaným na nohe, alebo zápästí. Telo zabalíme do prestieradla a necháme na oddelení 2 hodiny.
• Odovzdanie tela rodine: Telo odovzdáme rodine so súcitom a účasťou na ich smútku.
• Kontaktovanie rodiny: Personál nemocnice kontaktuje osobu uvedenú v zdravotnej dokumentácii pacienta a poskytne informácie o úmrtí a mieste prevozu zosnulého (patológia).
• Kontaktovanie pohrebnej služby: Oslovte Vami zvolenú pohrebnú službu a dohodnite prevoz mŕtveho do Domu smútku.
• Oblečenie pre zosnulého: Doneste oblečenie pre zosnulého a riaďte sa pokynmi nemocnice a pohrebnej služby.

Starostlivosť o telo zosnulého

Ak si to prajete, môžete telo milovaného človeka umyť a tak sa s ním naposledy rozlúčiť. Tento úkon je možné vnímať skôr ako obrad, než ako dôkladnú hygienu, a tak vykonávame túto očistu pokojne a jemne. Nie je nevyhnutné špeciálne obliekať zosnulého kvôli pohrebu, ale môžeme to urobiť, ak si to želáme. Volíme také oblečenie, ktoré zosnulý rád nosil a ktoré mu je dobré, alebo to, ktoré by si on sám rád obliekol.

Manipulácia s telom

Niektorí ľudia majú strach hýbať s mŕtvym telom. Netreba sa ničoho báť, zosnulému už nemôžme ublížiť. V prvej hodine, ešte pred stuhnutím, je ľahšie mŕtve telo narovnať. Ak sú ústa neprirodzene vpadnuté, treba opatrne nasadiť zubnú protézu do úst.

Rozlúčka

Zapálime sviečky. Na mŕtve telo môžeme položiť čerstvé kvety. Dožičíme si čas na rozlúčku. Posadíme sa vedľa lôžka a skúsime sa vnútri ukľudniť. Keď budeme pozorovať tvár zosnulého, môžeme sledovať, ako všetko napätie postupne mizne a tvár vyžaruje pokoj. Ak chceme, rozprávame sa s ním, sprevádzame ho svojimi myšlienkami na jeho ceste, ktorá je pre nás neviditeľná. Spomíname na spoločné chvíle a stretnutia. Zosnulého môžeme ešte chvíľu nechať v byte, aby sme mali čas na rozlúčku, prípadne aby sa mohli prísť rozlúčiť jeho priatelia. Pre tých blízkych, ktorí bývajú ďaleko a nemôžu sa prísť rozlúčiť osobne, sa omnoho ťažšie prijíma, že milovaný človek zomrel. Zdá sa im to neskutočné. Ak cítime, že to pomôže, môžeme v takomto prípade zosnulého odfotiť. Môžme chvíľu zostať len tak, nechať na seba pôsobiť ticho a výnimočnosť situácie. Nechať svoje pocity, aby prichádzali a prejavili sa. Môžme urobiť to, čo sa nám v tej chvíli zdá vhodné. Niektorí by sa možno radi pomodlili. Poďakovali Bohu za stretnutie s týmto človekom a za to, že milovaný človek už je slobodný, zbavený utrpenia. Ak so zosnulým zostal sprevádzajúci človek len sám, môže sa stať, že mu je nepríjemné byť samému s mŕtvym telom. Netreba sa hanbiť niekomu zavolať a požiadať o pomoc - niekomu z priateľov, alebo niekomu, kto sa už s umieraním a smrťou stretol. Netreba váhať ani ak je to v noci, určite sa stretneme s pochopením.

Pohrebná služba a pohrebné záležitosti

Výber pohrebnej služby

Udalosť oznámime pohrebnej službe. Môžeme si ju vybrať a zavolať sami, dá sa tak urobiť už aj nejaký čas pred smrťou. Je dobré sa oboznámiť s ponukou a kvalitou služieb. Ak náš blízky zomrel v nemocnici, ktorá má zmluvne zabezpečenú inú pohrebnú službu, než ktorú si želáme, máme právo si pohreb objednať tam, kde chceme. S pracovníkom pohrebnej služby sa na dohodnutom stretnutí porozprávate o vašej predstave a možnostiach zabezpečenia pohrebu. Pohrebná služba ponúka zabezpečenie rôznych záležitostí a produktov súvisiacich s pohrebom, ako napr. rakvu, drevený kríž, kyticu na rakvu, vence, sviece na rakvu, parte a pod. Pohrebnú službu môžete splnomocniť aj na vybavenie úmrtného listu a dokladov s ním súvisiacich.

Úmrtný list

Pred samotným pohrebom je ešte potrebné vybaviť úmrtný list na matrike príslušnej obce. I toto vie vyriešiť pohrebná služba za vás. Ak ste nepožiadali pohrebnú službu o vybavenie dokladov, je potrebné osobne vybaviť úmrtný list na matričnom úrade, v ktorého obvode došlo k úmrtiu. Na vybavenie budete potrebovať:

• Najmenej 3 x List o prehliadke mŕtveho
• Občiansky preukaz zosnulého
• Občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb
• Matrika v prípade nezrovnalostí môže požadovať aj rodný list, alebo sobášny list zosnulej osoby, ak bol zosnulý (á) ženatý/vydatá.

Prvý originál úmrtného listu sa vydáva bez poplatku. Každý ďalší originál (okrem zdokladovania na sociálne a dôchodkové účely) je vydaný za správny poplatok 5,- €.

Hrobové miesto

V prípade pochovania na miestnom cintoríne, sú pozostalí povinní dostaviť sa na Obecný úrad, kde bude uzatvorená nájomná zmluva, či už ide o nové hrobové miesto alebo zosnulý bude pochovaný už do existujúceho hrobu. Nájomná zmluva sa uzatvára na 10 rokov a zároveň sa uhrádza poplatok za hrobové miesto.

Cirkevný pohreb

O vykonanie cirkevného obradu je potrebné požiadať osobne Farský úrad. Deň a čas pohrebu je potrebné po dohovore s pánom farárom oznámiť na Obecnom úrade, kde tento oznam bude zverejnený občanom miestnym rozhlasom alebo rozposlaním sms.

Príspevok na pohreb

Matričný úrad, ktorý vydal úmrtný list, potvrdí pozostalým aj Žiadosť o príspevok na pohreb. Pochovanie zomrelej osoby Vám na tomto doklade potvrdí pohrebná služba. Tlačivo si po pohrebe vyplňte ako žiadateľ, priložte kópiu úmrtného listu, kópiu potvrdenky o zaplatení rakvy a spolu so svojim občianskym preukazom zdokladujte Úradu práce, soc. Matričný úrad, ktorý vydal úmrtný list, potvrdí pozostalým aj Žiadosť o príspevok na pohreb a odoberie pozostalým občiansky preukaz zomrelej osoby, ktorý zašle príslušnému Riaditeľstvu policajného zboru - evidencia obyvateľstva.

Ďalšie administratívne úkony

Doklady z pohrebu si uschovajte, budete ich potrebovať na ďalšie administratívne úkony (napr. dedičské konanie). V rámci oznamovacej povinnosti zašle oznámenie o úmrtí aj týmto inštitúciám:

• Okresnému súdu - dedičské konania.
• Ohlasovni trvalého pobytu.
• Registru obyvateľov Banská Bystrica.
• Sociálna poisťovňa Ústredie Bratislava - ak zomrelá osoba bola poberateľom dôchodku.
• Daňový úrad.
• Registru trestov GP SR Bratislava.
• Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Banská Bystrica.
• Obvodnému úradu v sídle kraja, odbor CO Banská Bystrica - ak zomrelá osoba bola vojakom v zálohe.

Nezabudnite na:

• Životné poistenie: Ak zomrelá osoba mala uzatvorené životné poistenie, je potrebné zrušiť zmluvu a požiadať o vyplatenie poistnej sumy pozostalým.
• Vdovský/vdovecký dôchodok: Ak bol zomrelý/á ženatý/vydatá, pozostalý manžel/manželka čo najskôr požiada príslušnú pobočku poisťovne o priznanie a vyplácanie vdovského/vdoveckého dôchodku.
• Sirotský dôchodok: Ak bola zomrelá osoba rodičom nezaopatreného dieťaťa, resp. detí, je potrebné čo najskôr požiadať soc. poisťovňu o priznanie sirotského, resp. sirotských dôchodkov.
• Zamestnávateľ: Ak bola zomrelá osoba zamestnaná, je potrebné úmrtie zdokladovať neodkladne zamestnávateľovi.
• Živnostník: Ak bola zomrelá osoba živnostníkom, je potrebné úmrtie neodkladne oznámiť príslušnému obvodnému úradu, odbor živnostenského podnikania.
• Kartička zdravotného poistenia: Kartičku zdravotného poistenia zomrelej osoby vráťte príslušnej zdravotnej poisťovni.
• Vodičský preukaz/cestovný pas: Ak bola zomrelá osoba majiteľom vodičského oprávnenia, alebo cestovného pasu odovzdajte neodkladne tieto doklady na príslušnom riaditeľstve PZ.
• ÚPSVaR: Ak bola zomrelá osoba opatrovaná na základe rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny, alebo jej boli poskytnuté nejaké kompenzácie, resp. bola držiteľom ZŤP preukazu - je nutné neodkladne úmrtie zdokladovať aj ÚPSVaR.
• Iné záležitosti: Nezabudnite aj na iné záležitosti - napr. účet v bankách, druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, inkasné lístky, zmluvy u mobilných operátorov, zmluvy o napojení na káblovú televíziu, zmluvy o dodávke plynu, elektrickej energie, vody, odpis motorového vozidla z evidencie vozidiel a pod.

Nadštandardná starostlivosť o telo zosnulého

Organizácia MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy ponúka nadštandardnú starostlivosť o telo zosnulého a je držiteľom Osvedčenia na vykonávanie živnosti balzamovania a konzervácie.

Thanatopraktická príprava

Thanatopraktická príprava je proces úpravy zosnulých, ktorý sa zameriava na ich estetické úpravy pred pohrebom. Tento proces zahŕňa umývanie a prípravu tela tak, aby vyzeralo dôstojne a pokojne. Thanatopraktici používajú rôzne techniky a materiály na zachovanie tela a zabezpečenie, aby vyzeralo čo najprirodzenejšie.

Konzervácia zosnulých

Konzervácia zosnulých je jedinečný postup úpravy tela zosnulého, ktorý spomaľuje rozvoj posmrtných zmien. Konzervácia sa aplikuje v prípadoch, kedy je pohreb plánovaný na neskôr, aj niekoľko týždňov po smrti alebo pri prevoze zosnulého do zahraničia.

Balzamácia zosnulého

Balzamácia zosnulého je proces, ktorého cieľom je príprava tela, aby sa zamedzil proces rozvoj posmrtných zmien a zabezpečila sa jeho estetická úprava pred pohrebom. Tento proces zahŕňa odstránenie telesných tekutín a ich nahradenie špeciálnymi balzamovacími roztokmi. Balzamácia sa často používa na ochranu tela pri dlhších obradoch alebo ak sa telo musí prepraviť na vzdialenejšie miesto.

Darovanie tela na vedecké účely a darcovstvo orgánov

Darovanie tela na vedecké účely

Samotné „darovanie“ tela na vedecko-výskumné účely nie je v slovenskom právnom poriadku výslovne upravené. Na posúdenie však môžeme použiť úpravu darovania orgánov od mŕtvych darcov za účelom ich transplantácie, či na vedecko-výskumné účely, obsiahnutú v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto zákona sa darcovstvom rozumie darovanie ľudských orgánov, tkanív alebo buniek, určených na použitie u ľudského príjemcu, alebo mimotelové použitie. Zároveň zákon vo svojom § 37 ods. 2 stanovuje, že: „Odobrať orgány, tkanivá alebo bunky z tiel mŕtvych darcov možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí, alebo vyhlásenie, že nesúhlasí s vykonaním pitvy podľa osobitného predpisu. Z toho možno dedukovať, že na Slovensku sa vychádza z predpokladu, že pokiaľ osoba za svojho života výslovne neprehlásila, že si darovanie nepraje, tak s ním súhlasí. Ak sa rozhodnete darovať svoje telo na vedecké účely, najjednoduchšou možnosťou je spísať prehlásenie, že si želáte, aby vaše telo bolo použité na výskumné účely, a toto si nechať osvedčiť u notára. Samotná forma prehlásenia stanovená nie je. Tiež je vhodné takéto rozhodnutie podrobnejšie konzultovať s jedným z Ústavov anatómie príslušnej Lekárskej fakulty, ktoré sú pravidelnými príjemcami tiel, darovaných na výskumné účely. Úradne overený Písomný súhlas k poskytnutiu tela zomrelého je potrebné doručiť (zaslať poštou alebo osobne) na Ústav anatómie UPJŠ LF, Šrobárova 2, 041 80 Košice po overení notárom. Darovanie vlastného tela je možné len v prípade, že nebola prehliadajúcim lekárom nariadená pitva podľa § 48 Zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do 48 hodín od úmrtia musí byť telo darcu doručené na Ústav anatómie. Pohrebná služba PAX zabezpečí prevoz nebohého a potom preberá starostlivosť o telo darcu Lekárska fakulta UPJŠ. Zároveň je potrebné dodať na Ústav anatómie 1x kópiu Listu o prehliadke mŕtveho (vypisuje obhliadajúci lekár) a 1x kópiu Úmrtného listu. Po použití tela na výučbové a vedecko-výskumné účely budú telesné pozostatky s úctou pochované v Urnovom háji tunajšieho krematória.

Darcovstvo orgánov

Darcovstvo orgánov v SR zastrešuje Slovenské centrum orgánových transplantácií (niekedy aj národné centrum orgánových transplantácií) - www.ncot.sk. Toto centrum funguje 24 hodín denne a vedie Národný transplantačný register, čakacie listiny pre jednotlivé orgány, register dobrovoľných darcov a takisto register osôb, ktoré po smrti odmietli darovanie orgánov, tkanív a buniek. Pracoviská, ktoré sú do procesu transplantácií a darcovstva zapojené sú transplantačné a odberové centra a tkanivové banky (napríklad očná banka). Darovať „orgány“, resp. tkanivá, môže živý aj mŕtvy darca. V obidvoch prípadoch musia byť splnené veľmi prísne kritériá, aby takýto odber mohol vôbec prebehnúť. Živí darcovia sa môžu najjednoduchšie zapojiť do tejto dobrovoľnej činnosti pravidelným darovaním krvi, avšak majú takisto možnosť sa prihlásiť napríklad do Národného registra darcov kostnej drene, z ktorého by ich v prípade potreby kontaktovali a až následne prebehne samotný odber, ktorý pomôže konkrétnemu pacientovi. Existuje verejný register darcov pupočníkovej krvi, do ktorého je možnosť darovať pupočníkovú krv dieťaťa po pôrode, táto sa zmrazí a čaká na svoju „príležitosť“ pomôcť inému pacientovi. Živý darca môže darovať ale aj napríklad jednu obličku, alebo časť iného orgánu, avšak to sú už špecifické prípady. Väčšina registrov funguje na báze medzinárodnej spolupráce, bližšie by Vám to vedeli špecifikovať najskôr klinickí pracovníci, resp. pracovníci jednotlivých registrov. Európska, resp. medzinárodná spolupráca tu však určite je, vrátane transplantácie detských orgánov. Medicínske a etické kritériá sú náročné a musia byť splnené nielen pri odbere orgánov a tkanív, ale aj pri hľadaní ich príjemcu. V prípade náhleho, ale aj očakávaného úmrtia môžu byť z tela mŕtveho darcu odobraté orgány a tkanivá, avšak rovnako tu musia byť splnené náročné kritériá, ktoré sa líšia aj pre jednotlivé orgány. Napríklad zdravotný stav darcu a konkrétneho orgánu, vek darcu, čas od smrti a podobne. Aj po pitve je možnosť odobrať niektoré tkanivá (napr. koža, očné rohovky), odber väčšiny vnútorných orgánov však prebieha priamo v nemocnici, kde hneď po konštatovaní smrti je telo darcu udržiavané ďalej „na prístrojoch“ a následne je vykonaný odber. Stav v SR je taký, že v prípade úmrtia sa predpokladá súhlas nebohého na darcovstvo. Pokiaľ sa teda konkrétna osoba sama za seba a dobrovoľne neprihlási do registra „nedarcov“, príbuzní už toto dodatočne zmeniť nemôžu. Avšak sú zdravotnícke zariadenia, kde sa v prípade náhleho úmrtia, resp. v prípade blížiaceho sa úmrtia rodina s týmto oboznámi a vypýta sa od príbuzných súhlas na darcovstvo, čas však hrá dôležitú úlohu. Prevažná väčšina príbuzných (aj rodičov) s darcovstvom ale súhlasí, predsalen aj tu platí „motto“ z úvodnej stránky Slovenského centra orgánových transplantácií, ktoré hovorí „Neodnášajte si svoje organy do neba...Nebo vie, že my ich potrebujeme tu dolu“.

Hospicová a paliatívna starostlivosť

Hospicová starostlivosť je ucelený systém pomoci umierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v súčasnom systéme medicíny. Je to celková liečba a starostlivosť o chorých, ktorí už nereagujú na kuratívnu liečbu. Hospic sa snaží ponúknuť pomoc a bezpečné a povzbudzujúce zázemie. Paliatívna starostlivosť je forma hospicovej starostlivosti, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačno-ošetrovateľských činností, poskytovaných terminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby. Jej cieľom je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorého a jeho príbuzných.

Formy hospicovej starostlivosti

• Domáca hospicová starostlivosť
• Stacionáre - denné pobyty
• Lôžková hospicová starostlivosť
• Detský hospic (zameraný na "odľahčovaciu" starostlivosť)

Potreby chorého v paliatívnej starostlivosti

• Biologické potreby: Potrava, vylučovanie, prísun kyslíka, spánok, ožarovanie, chemoterapia, hormonálna liečba.
• Psychologické potreby: Rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, jedinečnosti.
• Sociálne potreby: Udržiavanie sociálneho statusu, rodiny, práce, záujmov.
• Duchovné potreby: Vysporiadanie sa s otázkou zmyslu života.

Fázy umierania

• Pre finem: Stav "prímeria" s chorobou.
• Umieranie (terminálny stav): Postupné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov.
• Post finem: Starostlivosť o mŕtve telo a príbuzných zomrelého.

Zmeny telesných funkcií v terminálnom stave

V terminálnom stave dochádza k rôznym zmenám telesných funkcií:

• Telesná teplota: Ruky a nohy môžu byť chladnejšie.
• Dych: Môže byť rýchlejší, povrchný, pomalší, nepravidelný, s chrčaním.
• Pokožka: Je veľmi dôležité venovať maximálnu pozornosť pokožke umierajúceho a zabezpečiť vhodné polohovanie.

Úloha dobrovoľníkov

V hospicoch je dobrovoľník neoddeliteľnou súčasťou hospicového tímu a venuje svoju energiu a voľný čas činnosti prospešnej človeku a celej spoločnosti.

Syndróm vyhorenia u ošetrujúcich

Starostlivosť o umierajúcich je psychicky náročná a môže viesť k syndrómu vyhorenia. Dôležitá je respite starostlivosť (starostlivosť o starajúcich sa).

Predchádzajúce prianie pacienta a odmietnutie liečby

Inštrukcie pacienta, pre prípad budúceho výkonu zdravotnej starostlivosti, súvisia s tzv. inštitútom predchádzajúceho priania. V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje v súčasnosti právny predpis, ktorý by konkrétne upravoval náležitosti predchádzajúceho priania. Zdravotnícki pracovníci majú pritom povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť.

tags: #starostlivost #o #telo #po #smrti