Sociálny aspekt daní a verejného obstarávania na Slovensku: Nástroj sociálnej politiky a podpora spravodlivosti

Dane sú neoddeliteľnou súčasťou fungovania moderného štátu a slúžia ako hlavný zdroj príjmov štátneho rozpočtu, z ktorého sa financujú verejné služby a projekty. Okrem svojej fiškálnej funkcie však dane zohrávajú aj dôležitú úlohu v sociálnej oblasti. Sociálny aspekt daní sa týka ich vplyvu na rôzne skupiny obyvateľstva a na celkovú sociálnu spravodlivosť v spoločnosti.

Predmetom článku je sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní ako nástroj sociálnej politiky, ktorým štát umožňuje prístup k zamestnaniu ohrozeným skupinám obyvateľstva. V tomto článku sa zameriame na analýzu sociálneho aspektu daní a verejného obstarávania na Slovensku, pričom zohľadníme historický kontext, súčasné trendy a rôzne pohľady na túto problematiku.

Úvod do problematiky daní a ich aspektov

Daň predstavuje povinnú, zákonom určenú platbu, ktorú fyzické a právnické osoby odvádzajú štátu v stanovenej výške a lehote. Dane sú kľúčovým príjmom štátneho rozpočtu a plnia predovšetkým fiškálnu úlohu. Okrem toho však majú aj národohospodársky a sociálny aspekt.

• Fiškálna úloha: Dane ovplyvňujú výšku a štruktúru rozpočtových príjmov a výdavkov.
• Národohospodárska úloha: Dane chránia domácu produkciu a obmedzujú spotrebu neželaných výrobkov (napríklad prostredníctvom spotrebných daní).
• Sociálna úloha: Dane ovplyvňujú primeranú daňovú zaťaženosť jednotlivých skupín obyvateľstva.

Sociálny aspekt daní: Primeraná zaťaženosť a vplyv na obyvateľstvo

Sociálny aspekt daní spočíva v primeranej daňovej zaťaženosti jednotlivých skupín obyvateľstva. Nadmerné daňové zaťaženie fyzických osôb (FO) a právnických osôb (PO) môže viesť k zníženiu kúpnej sily obyvateľstva. Na druhej strane, nízka spotreba tovarov môže obmedziť produkciu v jednotlivých odvetviach, spôsobiť pokles poskytovaných služieb a nárast nezamestnanosti, čo má negatívne dôsledky pre celé národné hospodárstvo.

Daňová politika a jej ciele

Daňová politika je súčasťou rozpočtovej politiky štátu a nástrojom hospodárskej politiky. Predstavuje súbor opatrení štátu, ktorými sa riadi daňová sústava. Daňová politika má ekonomické, politické a sociálne ciele a využíva dane ako nástroj na ich dosiahnutie. Daňová politika by mala byť predovšetkým stimulačná, teda taká, ktorá podporuje rozvoj hospodárstva a podnikateľskú aktivitu. Pri jej uplatňovaní je však nevyhnutné zohľadňovať špecifiká daného štátu, pretože nie je možné jednoducho prenášať daňové politiky z jednej krajiny do druhej. Každá krajina má svoje vlastné ekonomické, geografické a sociálne podmienky.

Daňová sústava Slovenskej republiky

Daňovú sústavu vo všeobecnosti chápeme ako súhrn všetkých daní, ktoré platia na určitom území v určitom období, legislatívne podložených a v reálnej praxi používaných. Slovenská daňová sústava vznikla 1. januára 1993 a je prispôsobená podmienkam trhového hospodárstva.

Efektívna daňová sústava by mala skĺbiť potreby štátu, štátneho rozpočtu a záujmy podnikateľskej sféry. Úlohou štátu je zabezpečiť optimálnu daňovú sústavu, ktorá na jednej strane zabezpečí dostatočný príjem finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu a na druhej strane primerane zaťaží podnikateľskú sféru a občanov.

Vplyv daňovej zaťaženosti na ekonomiku

Vysoká daňová zaťaženosť právnických osôb môže viesť k znižovaniu podnikateľskej aktivity a daňovým únikom. U fyzických osôb môže viesť k zníženiu kúpnej sily obyvateľstva, čoho dôsledkom je ich orientácia na lacnejšie tovary a zníženie spotreby. Pri vysokej daňovej zaťaženosti právnických osôb dochádza k znižovaniu podnikateľskej aktivity a k daňovým únikom. U fyzických osôb vzniká tzv. substitučný efekt, čo znamená, že v dôsledku vysokých daní sa znižuje kúpna sila obyvateľstva, čo vedie k orientácii na lacnejšie tovary a k znižovaniu spotreby. Občania substituujú, čo má za následok pokles výroby a rast nezamestnanosti.

Druhy daní

Dane poznáme priame a nepriame. Delia sa na:

• Priame dane: Vyrubujú sa priamo z dôchodku alebo majetku daňovníka. Platenie týchto daní sa nepresúva na iný subjekt a daňovník ich znáša priamo. Patria sem napríklad daň z príjmu fyzických osôb a daň z príjmu právnických osôb, daň z nehnuteľností.
• Nepriame dane: Vyrubujú sa pri kúpe alebo predaji výrobkov a pri poskytovaní služieb. Nemajú bezprostredný vzťah k majetku alebo dôchodku a sú obsiahnuté v predajnej cene. Ich dopad sa presúva z výrobcu (alebo dovozcu) na spotrebiteľa. Patria sem napríklad daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane.

Zásady zdaňovania

Vyrubovanie a vyberanie daní podlieha určitému systému a má svoje zásady. Daňovými zásadami rozumieme pravidlá postupu používané pri aplikovaní zámerov daňovej politiky. Medzi základné daňové zásady patria:

• Zásada všeobecnosti zdanenia: Vyžaduje zdaniť každého, kto poberá príjem. Nikto by nemal mať neodôvodnené privilégiá, oslobodenia a ani iné nezaslúžené daňové zvýhodnenia.
• Zásada rovnosti zdanenia: Všetci daňovníci by mali byť zdaňovaní rovnako bez ohľadu na ich sociálne postavenie, rasu, náboženstvo a pod.
• Zásada spravodlivosti zdanenia: Zdaňovanie by malo byť spravodlivé a malo by zohľadňovať ekonomické možnosti daňovníkov.
• Zásada hospodárnosti zdanenia: Náklady na správu daní by mali byť čo najnižšie.
• Zásada jednoznačnosti a zrozumiteľnosti zdanenia: Daňové zákony by mali byť jednoznačné a zrozumiteľné pre všetkých daňovníkov.
• Zásada primeranej daňovej zaťaženosti (únosnosti): Každý daňovník by mal vedieť, z čoho a v akej výške má platiť daň.

Jednotlivé daňové zásady nepôsobia izolovane, navzájom sa dopĺňajú a vyvíjajú s rozvojom hospodárstva.

Subjekt, predmet a základ dane

• Daňový subjekt: Je ním fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná platiť daň.
• Predmet dane: Je ním všetko to, z čoho sa daň platí (dôchodok, majetok, spotreba).
• Základ dane: Označuje sa tiež ako vyrubovací základ dane alebo základ na vyrubenie dane. Rozumieme pod ním číselné vyjadrenie predmetu dane. Daň sa vypočíta zo základu, ktorý je pre každú daň iný - špecifický. Napríklad pri dani z príjmov fyzických osôb je to príjem v eurách, pri dani z príjmov právnických osôb je to zisk v eurách, pri dani z motorových vozidiel to je zdvihový objem motora.

Daňové sadzby

Daňová sadzba určuje, aké percento zo základu dane sa platí ako daň. Daňové sadzby môžu byť:

• Pevné: Sú typické pre spotrebné dane, vyjadrujú sa pevnou sumou na jednotku množstva (napr. euro/liter).
• Pohyblivé: Sú vyjadrené v percentuálnom pomere k daňovému základu. Môžu byť:
  • Lineárne: Výška sadzby z daňového základu je vždy rovnaká.
  • Progresívne: Daňová sadzba sa mení so zmenou daňového základu. S rastom daňového základu rastie aj sadzba.
  • Degresívne: So zvyšovaním daňového základu daňová sadzba klesá.

Sociálnosť a solidárnosť v daňovom systéme

Pojmy sociálnosť a solidárnosť sú často spájané s daňovými systémami. Sociálnosť daňového systému sa zvyčajne vyjadruje prostredníctvom sociálnych aspektov, ako sú nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby najnižšie príjmové skupiny boli zaťažené najnižšími daňami.

Rovná daň a jej sociálny dopad

Slovenská republika zaviedla v roku 2004 rovnú daň, ktorá nahradila predtým používaný progresívny daňový systém. Zavedenie rovnej dane vyvolalo diskusie o jej sociálnom dopade, pričom niektorí kritici tvrdili, že znižuje solidaritu v daňovom systéme. Zástancovia rovnej dane však argumentujú, že vďaka sociálnym aspektom, ako je nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa, je rovná daň sociálnejšia ako predošlý systém.

Štruktúra miezd za rok 2006 poukázala na zaujímavý fakt. Kým v starom, progresívnom systéme sa 50 % zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo 13 % na všetkých daňových výnosoch, pri rovnej dani sa táto skupina podieľa len 4 %. Znamená to, že rovná daň menej zaťažuje chudobnejšiu polovicu zamestnancov, a preto je sociálnejšia.

DPH a sociálna politika

Robiť sociálnu politiku prostredníctvom nižšej sadzby DPH je podľa odborníkov drahá záležitosť. Položky zaťažené nízkou sadzbou si totiž môže kúpiť bohatý rovnako ako chudobný. Bohatí si ich však kupujú viac a vo vyššej kvalite, a preto v konečnom dôsledku ťažia z nižšej sadzby viac ako chudobní. Z tohto dôvodu sa nižšia sadzba DPH nepovažuje za efektívny sociálny aspekt.

Horizontálne a vertikálne nastavenie dane

Každá daň je výsledkom jej horizontálneho a vertikálneho nastavenia. Horizontálne nastavenie určuje predmet dane, resp. voľbu daňovej základne, zatiaľ čo vertikálne nastavenie predstavuje sadzba dane ovplyvňujúca jej výšku. Cieľom spravodlivého zdanenia je také nastavenie na oboch líniách, ktoré pozitívne motivuje každého daňovníka. Dane ovplyvňujú správanie daňovníkov, a preto prostredníctvom daňovej sadzby môžu byť daňové subjekty nielen pozitívne motivované, ale aj demotivované. Demotivovať v dosahovaní príjmov môže konštrukcia sadzby dane, ktorá vedie k vyrovnávaniu príjmových nerovností. Každý z hlavných typov daňovej sadzby (progresívna, proporcionálna, regresívna, ale aj pevná sadzba dane) vedie k určitej obeti.

Proporcionálna vs. progresívna daňová sadzba

V reálnej praxi sa v oblasti dane z príjmov uvažuje iba o proporcionálnej a progresívne kĺzavej daňovej sadzbe. Otázka, ktorá daňová sadzba je spravodlivejšia (proporcionálna alebo progresívna), závisí od toho, či a do akej miery sa v zdaňovaní uvažuje o sociálnom prístupe, resp. či sociálnosť v zdaňovaní nie je považovaná dokonca za synonymum spravodlivosti.

Zástancovia sociálneho prístupu v zdaňovaní argumentujú, že progresívna sadzba dane je spravodlivejšia, pretože zohľadňuje nerovnaké životné podmienky a schopnosti rôznych subjektov. Naopak, odporcovia sociálnosti v daňovom systéme vidia vplyv progresívnej sadzby dane v znižovaní relatívnej chudoby a v ponechaní nedotknutého daňového výnosu pre štát.

Tvorcovia slovenskej dane z príjmov uprednostnili proporcionálnu daňovú sadzbu, pričom za spravodlivé považujú zabezpečenie daňovej spravodlivosti pri jej použití. Horizontálne je spravodlivá tým, že všetky daňové subjekty majú rovnakú sadzbu dane zo všetkých druhov príjmov. Vertikálne je spravodlivá preto, že rovnakú výšku príjmu zdaňuje rovnako, ale vyšší príjem zdaňuje viac. V súčasnom slovenskom daňovom systéme je úlohou nezdaniteľnej časti základu dane jednak znižovanie daňovej povinnosti pre najnižšie príjmové skupiny a tiež dosiahnutie toho, aby najvyššie príjmové skupiny boli daňou zaťažované viac. To sa dosiahlo tým, že sa vniesla progresia do samotnej nezdaniteľnej časti základu dane, čím sa zrušilo nezdaniteľné minimum pre najvyššie príjmové skupiny.

Rastúce zdaňovanie práce na Slovensku

Zdaňovanie práce na Slovensku dlhodobo rastie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že v rokoch 2024 až 2026 sa prevažná väčšina konsolidácie verejných financií realizuje cez zvyšovanie daňových príjmov. Implicitná sadzba, ktorá porovnáva dane a odvody platené zamestnancami s celkovými hrubými príjmami zamestnancov, na Slovensku dlhodobo rastie, z 35,1 % v roku 2004 na 38,1 % v roku 2023 a podľa odhadov RRZ by mala do roku 2026 dosiahnuť rekordných 39,8 %. To predstavuje najvyššiu hodnotu v rámci krajín V4 a jednu z najvyšších v celej EÚ.

Tento trend je podľa RRZ okrem nižšieho podielu miezd na HDP výsledkom nastavenia daňovo-odvodového systému, ktorý dlhodobo zvyšuje záťaž práce, a to prostredníctvom parametrov systému aj v dôsledku konsolidačných opatrení.

Prepojenie sociálnej a daňovej sféry

Prepojenie sociálnej a daňovej sféry je veľmi tesné. V prvom rade nemožno spochybniť, že čím sú vyššie daňové príjmy štátneho rozpočtu, tým viac prostriedkov možno použiť v sociálnej oblasti. V druhom rade platí, že účinné opatrenia v sociálnej sfére, najmä v oblasti podpory zamestnanosti, majú pozitívny vplyv na ekonomický rast, a teda i výnos daní.

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je obsiahnutých veľa odkazov na „sociálne zákony“ (návrhy ktorých pripravuje najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR), a to najmä v prípade fyzických osôb. Je dôležité skúmať, ktoré plnenia poskytované podľa „sociálnych zákonov“ sú od dane oslobodené, ktoré podliehajú zdaneniu, aký majú ďalej vplyv na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a nepriamo i daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, čo možno zahrnúť do daňových výdavkov a pod. Na druhej strane pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie rôznych plnení sociálneho charakteru, pri určení výšky poistného na sociálne poistenie a pod. sa vychádza aj z ustanovení ZDP.

Sociálna politika EÚ a Európsky pilier sociálnych práv

Sociálna politika patrí k tzv. koordinovaným politikám EÚ. Za Slovenskú republiku bola Európska sociálna charta podpísaná 18. novembra 1999. Národná rada Slovenskej republiky s touto chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili v roku 2017 na samite v Göteborgu Európsky pilier sociálnych práv. Vyjadruje zásady a práva, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. Medzi inštitúcie EÚ patrí aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý aktívne pôsobí o. i. v oblasti sociálnych vecí. Stanoviská EHSV síce nemajú právne záväzný charakter, ale sú dôležitým podkladom pre Európsku komisiu pri príprave legislatívnych textov.

Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní

Sociálne zodpovedné verejné obstarávanie je o dosahovaní pozitívnych sociálnych výsledkov vo verejných zákazkách. Rozumným nákupom môžu verejní obstarávatelia podporovať pracovné príležitosti, dôstojnú prácu, sociálne začlenenie znevýhodnených osôb, prístupnosť pre všetkých, a tým dosiahnuť širší súlad so sociálnymi normami.

Podľa Európskej komisie verejní obstarávatelia sú hlavnými investormi v Európe a vytvárajú 14 % hrubého domáceho produktu EÚ. Svoju kúpnu silu môžu využiť na to, aby prinášali pozitívne sociálne výsledky pri obstarávaní tovarov, služieb a stavebných prác. Podpora zdravotne hendikepovaných, či sociálne slabších. Aj o tom je verejné obstarávanie so sociálnym aspektom. Jeho kontext je však podstatne širší a úrad je aktívny aj pri rozvíjaní tejto agendy. Povzbudzuje tiež vyhlasovateľov súťaží, aby mysleli na sociálny aspekt, keď budú prerozdeľovať verejné zdroje. V tejto téme sa inšpirujeme dobrou praxou z Českej republiky a spolu s tamojším a našim Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny sme podpísali memorandum.

Aplikácia sociálneho aspektu

V smerniciach o verejnom obstarávaní z roku 2014 sa uvádza, že sociálne aspekty možno aplikovať počas celého cyklu verejného obstarávania - pri trhových konzultáciách, pri vyhradených zákazkách, pri uplatňovaní kritéria na vyhodnotenie ponúk a pri osobitných podmienkach plnenia zmluvy. Verejní obstarávatelia v celej Európe začínajú využívať tieto príležitosti a preukazovať skutočný sociálny vplyv pri ich nákupe.

Aktuálna právna úprava SR ukladá povinnosť verejným obstarávateľom/obstarávateľom aplikovať sociálny aspekt aspoň u 6 % všetkých zákaziek v prípade, ak zadávateľ vyhlási viac ako 10 vestníkových zákaziek (vzťahuje sa na podlimitné a nadlimitné zákazky). Od 31.3.2022 verejný obstarávateľ v postavení § 7 ods. 1 písm. a/ (štát) má povinnosť realizovať 6% z vyhlásených obstarávaní podlimitných a nadlimitných zákaziek so sociálnym hľadiskom a 6% s environmentálnym hľadiskom.

Legislatívne vymedzenie

Ustanovenie § 42 ods. (1) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. hovorí, že súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3.

Ustanovenie § 42 ods. (9) uvádza, že ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje konkrétnu značku, musí prijať aj inú značku, ktorej podmienky na udelenie sú rovnocenné podmienkam na udelenie vyžadovanej značky. Ustanovenie § 42 ods. (12) dodáva, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch.

Ustanovenie § 102 ods. (11) koncesie sa udeľujú na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti a ktorými sa zaistí, že sa ponuky posudzujú v podmienkach hospodárskej súťaže, čo verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi umožní určiť celkovú hospodársku výhodu. Kritériá na vyhodnotenie ponúk sú spojené s predmetom koncesie a nedávajú verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi neobmedzenú voľnosť výberu. Kritériá na vyhodnotenie ponúk môžu zahŕňať environmentálne a sociálne požiadavky a požiadavky súvisiace s inováciou. Kritériá na vyhodnotenie ponúk sú sprevádzané požiadavkami, ktoré umožňujú účinné overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli.

tags: #socialny #aspekt #dane