Vplyv socializačných činiteľov na prácu sociálnych pracovníkov a ich vzdelávanie

Sociálna práca ako pomáhajúca profesia sa neustále vyvíja a reaguje na nové výzvy v spoločnosti. Jednou z kľúčových oblastí, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť, je problematika civilizačných ochorení a s ňou súvisiaca potreba vzdelávania sociálnych pracovníkov. Nepretržitý nárast civilizačných ochorení a nutnosť ich komplexného riešenia si vyžaduje nevyhnutné vzdelávanie sociálnych pracovníkov v tejto oblasti (Belovičová, 2019).

Sociálna práca by mala reagovať na výzvy v oblasti vzdelávania, vzhľadom na hlavné národné zdravotné problémy, ktoré sú spôsobené starnutím populácie, chronickými stavmi, vznikajúcimi a znovu sa objavujúcimi hlbokými nerovnosťami v oblasti zdravia, ktoré sú dôsledkom sociálnej nespravodlivosti. V reakcii na tieto výzvy by mala sociálna práca rozširovať svoju prax natoľko, aby sa zamerala konkrétne na zlepšenie starostlivosti o klientov (Browne, Keefe, Ruth, 2017). Veľký dôraz sa kladie na potrebu ďalšieho vzdelávania v sociálnej práci v oblasti verejného zdravia, v prevencii a zdraví obyvateľstva (Ruth, 2015).

Sociálny pracovník pri komunikácii s klientom

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov v problematike civilizačných ochorení

V rámci výskumu, ktorého hlavným cieľom bolo zistiť, ako sociálni pracovníci vnímajú význam vzdelávania v problematike civilizačných ochorení, a o akú formu vzdelávania by mali záujem, boli oslovené rôzne inštitúcie na Slovensku, v Českej republike a na Ukrajine.

Výsledky prieskumu na Slovensku

Na Slovensku boli oslovené vzdelávacie inštitúcie ako Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov a Asociácia vzdelávateľov sociálnej práce. Zistilo sa, že Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej dobe neponúka akreditovaný kurz v oblasti problematiky civilizačných ochorení. Napriek tomu inštitúcia nevylúčila možnosť, že sa touto problematikou bude v budúcnosti zaoberať, vzhľadom na celosvetový rozmach civilizačných ochorení a potrebu vzdelávania sociálnych pracovníkov v tejto problematike.

Asociácia vzdelávateľov sociálnej práce nevedela poskytnúť relevantné informácie a nepozná inštitúcie, ktoré by sa touto problematikou zaoberali, s výnimkou VŠZaSP sv. Alžbety, ktorá v roku 2019 zorganizovala VI. Medzinárodnú vedeckú konferenciu „Zdravotno-sociálne a ošetrovateľské aspekty civilizačných ochorení“.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v Slovenskej republike, umožnila realizáciu dotazníkového prieskumu. Súbor pozostával zo 111 respondentov (93 žien a 18 mužov), z toho 42 asistentov sociálnej práce a 69 sociálnych pracovníkov. Demografické charakteristiky respondentov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Demografická kategória Počet respondentov Percentuálny podiel
Ženy 93 83,78%
Muži 18 16,22%
Vek 31-40 rokov 39 35,14%
Asistenti sociálnej práce 42 37,84%
Sociálni pracovníci 62 55,86%
Vysokoškolské vzdelanie III. stupňa 7 6,31%
Pracujúci v sociálnych službách 52 46,82%
Sociálni pracovníci (zaradenie) 52 46,85%
Asistenti sociálnej práce (zaradenie) 10 9,01%
Administratívni pracovníci 21 18,92%

Výsledky prieskumu ukázali, že 97 (87,39%) sociálnych pracovníkov pokladá vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení za významné. Väčšina respondentov, 66 (59,46%), ohodnotila svoju úroveň vedomostí ako priemernú. Až 104 (93,69%) respondentov nemá žiadne informácie o ďalšom vzdelávaní v tejto problematike. Napriek tomu, 96 (86,49%) respondentov prejavilo záujem o vzdelávanie v oblasti civilizačných ochorení.

Graf: Záujem sociálnych pracovníkov o vzdelávanie v problematike civilizačných ochorení

Situácia v Českej republike a na Ukrajine

V Českej republike boli oslovené vzdelávacie inštitúcie ako MOUSOU a občianske združenie Civilky. Ani tieto inštitúcie neponúkajú špecializované kurzy pre sociálnych pracovníkov v oblasti civilizačných ochorení. Napriek tomu, občianske združenie Civilky považuje takéto vzdelávanie za obzvlášť prínosné pre klientov postihnutých civilizačným ochorením.

Na Ukrajine doc. MUDr. Ivan Mironyuk, PhD. z Užhorodu, navrhol zavedenie novej špecializácie - sociálneho pracovníka v oblasti zdravotnej starostlivosti. Tento návrh ukrajinská vláda zatiaľ neprijala. Mironyuk sa prikláňa k názorom, že účasť sociálnych pracovníkov v systéme zdravotnej starostlivosti bude v budúcnosti naďalej rásť a rozširovať sa, a preto je potrebné zmeniť prístupy k príprave sociálnych pracovníkov.

Výzvy a možnosti pre sociálnych pracovníkov

Sociálne pole je prostredie, v ktorom pôsobí sociálny pracovník. Súčasťou tohto poľa sú rôznorodé sociálne problémy ako chudoba, nezamestnanosť, choroba, deviácie, imigrácia a sociálne konflikty. Tradične sú medzi polia sociálnej práce zaraďované chudoba, nezamestnanosť, choroba, deviácie, imigrácia, deklasovanie, sociálne a kultúrne konflikty. Chudoba sa v praxi spája aj so sociálnym vylúčením, ktoré je definované ako stav, kedy jednotlivec alebo rodina či skupina ľudí plne neparticipuje na ekonomickom a sociálnom živote v spoločnosti alebo ak im prístup k príjmu a ostatným zdrojom neumožňuje dosiahnuť životný štandard, ktorý je v spoločnosti. Na Slovensku je asi 30 % ľudí žijúcich v chudobe.

Termín sociálno-patologické javy sa používa na označenie takých javov v spoločnosti ako je kriminalita, delikvencia, závislosti, suicidálne správanie, prostitúcia. Z pohľadu sociálnej práce nás zaujíma najmä možnosť zmeny nežiadúceho správania, jeho odstránenia, alebo aspoň minimalizácia a nahradenie novým spoločnosťou akceptovaným spôsobom správania.

Medzi klientov sociálnych pracovníkov patria občania prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby, občania, ktorým bol trest podmienečne odložený, jedinci prepustení zo zariadení, ktoré sa orientujú na liečbu závislostí, bezdomovci, jedinci prepustení z resocializačných zariadení, mládež po ukončení uloženej ochrannej výchovy. Rodina je už stáročia pokladaná za základnú jednotku spoločnosti, s biologicko-reprodukčnou, ekonomickou, výchovnou, emocionálnou, psychohygienickou, ochrannou a socializačnou funkciou.

Sociálny pracovník v komunitnom centre

Profesionalizácia a vzdelávanie sociálnych pracovníkov

Podmienkou profesionalizácie je zdokonalenie systému vzdelávania, pričom tendencie vo svete smerujú k úplnému vysokoškolskému vzdelaniu. Súčasná tendencia akceptuje stredoškolské a univerzitné školstvo. Reálny obraz súčasného sociálneho vzdelávania prebieha ako:

  1. príprava sociálnych pracovníkov v školskom systéme
  2. príprava v systéme ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov
  3. pripravované rezortné vzdelávanie.

Na Slovensku pripravuje sociálnych pracovníkov pre uplatnenie v sociálnej sfére 18 stredných a 12 vysokých škôl. Univerzitné vzdelávanie rozlišuje bakalársky a magisterský stupeň, pričom bakalárske štúdium pripravuje sociálnych pracovníkov zameraných na terénnu sociálnu prácu, poradenstvo, krízovú intervenciu, debistáž a pod. Magisterské štúdium má náplňou tímovú prácu, tvorbu sociálnych programov a prípravu učiteľov sociálnej práce.

Dôležité je tiež odborné vedenie sociálnych pracovníkov, tzv. supervízia, ktorá učí sociálnych pracovníkov aplikovať vedecké poznatky v praxi, zvládať emocionálnu účasť na živote klienta a zvyšovať ich sebakontrolu pri jednaní s klientom. Upozorňuje na chyby a nedostatky a pomáha pri prekonávaní frustrácie z nesprávnych riešení.

Spolupráca a multidisciplinárne tímy

V sociálnej práci existujú dva prevládajúce princípy:

  1. polyvalentný prístup na teritoriálnom úseku, kde sociálny pracovník pracuje so všetkými sociálnymi skupinami žijúcimi v danom obvode bez ohľadu na rôznorodosť ich sociálnych problémov.
  2. špecializovaný prístup, kde sa sociálny pracovník zameriava na konkrétnu problematiku.

Kvalita spolupráce sociálneho pracovníka s inými odborníkmi a orgánmi závisí od jeho osobnostných vlastností, odborných znalostí a šírky prehľadu o problematike. Spoluprácu môžeme charakterizovať ako priamu (osobný kontakt s odborníkom) alebo nepriamu (administratívna forma s orgánmi a organizáciami).

V multidisciplinárnych tímoch by mal byť sociálny pracovník rovnocenným členom. Tímy najčastejšie bývajú zložené z lekára, psychológa, pedagóga, ale aj právnika, sociológa alebo vedúceho niektorého odboru sociálnej pomoci, podľa toho aká problematika sa rieši. Tam, kde sú partnermi vysokoškolsky vzdelaní špecialisti, je nižšie vzdelanie pre sociálneho pracovníka veľkým hendikepom, čo brzdí vytvorenie vzájomnej spolupráce. Sociálny pracovník by mal pre potreby svojej agendy vytvoriť aktív dobrovoľných spolupracovníkov z radov občanov, s ktorými sa dostáva pri terénnej práci do styku, a ktorí majú snahu a predpoklady svojimi osobnostnými vlastnosťami klientovi pomáhať.

Schéma: Multidisciplinárny tím v sociálnej práci

Sociálna práca v školskom prostredí

Napriek tomu, že deti a mládež tvoria významnú cieľovú skupinu sociálnych pracovníkov, pôsobenie sociálneho pracovníka v školskom prostredí na Slovensku nie je rozšírené. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Dlhoročné skúsenosti v zahraničí a vedecké štúdie potvrdzujú účinnosť sociálnej práce v školskom prostredí (Alvarez et al., 2013; Newsome, et al., 2008; Rumberger 2011; Tan et al 2015).

Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov. V slovenskej legislatíve (Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch) sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje.

Odborných zamestnancov škôl je možné v zmysle spomínaného Zákona č. 317/2009 Z. z. rozdeliť do piatich základných kategórií, pričom sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva (Bakošová 2012).

Úplnosť multidisciplinarity školských odborných tímov si vyžaduje ako primárnu sociálnu prevenciu a intervenciu na úrovni základného sociálneho poradenstva, tak aj prácu s rizikovými rodinami, rómskymi rodinami, so žiakmi so zdravotným znevýhodnením, so žiakmi s problémovým správaním, s deťmi ohrozenými CAN syndrómom a podobne.

tags: #socialni #pracovnici #viac #posilnovali #vplyv #klucovych