Sociálna práca je dynamická a neustále sa rozvíjajúca oblasť, ktorá reaguje na aktuálne spoločenské potreby v sociálnej sfére. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení sociálnych problémov jednotlivcov, rodín a komunít. V súčasnosti neustále narastá podiel sociálnej práce na celkovej zamestnanosti v Európe. Realizované národné aj medzinárodné prieskumy preukázali vysokú mieru zamestnateľnosti absolventov sociálnej práce spojenú s nedostatkom reálne disponibilných pracovných možností.
Význam sociálnej práce v súvislosti so starnúcim a globalizujúcim svetom narastá. Postaveniu sociálnej práce by mohlo napomôcť koordinované konanie na národnej aj svetovej úrovni v spoločných profesijných organizáciách. Tento článok sa zameriava na možnosti uplatnenia sociálnych pracovníkov, požiadavky zamestnávateľov a dôležitosť sociálnej práce.
Význam a potenciál sociálnej práce
Sociálna práca patrí medzi žiaduce a rýchlo rastúce povolania. Mnohé krajiny riešia nedostatok sociálnych pracovníkov na úkor ostatných štátov, čo je z globálneho pohľadu krátkozraká politika. Napriek finančnej kríze a nárastu nezamestnanosti počet ľudí v tejto profesii v Európe neklesol. Sociálna práca nemôže byť zatláčaná do úzadia, pretože tento krátkozraký prístup ovplyvní nepripravenosť spoločnosti na meniaci sa život. Súčasné zmeny v európskej spoločnosti poukazujú na potreby posilnenia postavenia ľudských práv a na význam sociálneho investovania.
Sociálni pracovníci sa v úsilí o novú definíciu sociálnej práce usilujú byť v súlade s týmito trendmi. Ľudia mali a budú mať záujem byť platnými a užitočnými členmi celku (spoločnosti), chcú tvoriť, pomáhať a byť milovanými. Slovensku, podobne ako okolitému svetu, hrozí markantný úbytok obyvateľstva a zásadná kríza z dôvodu nedostatku ľudských zdrojov. Sociálna práca bude musieť reagovať na zmenenú situáciu a riešiť aj prekvapujúci problém skorého nedostatku jej odborníkov v súvislosti so starnutím a s tým prepojeným úbytkom obyvateľov miestne i globálne.
Práva sociálnych pracovníkov
Po rokoch usilovnej práce v celej Európe Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov v Európe (IFSW Europe) predložila chartu práv sociálnych pracovníkov. Sociálni pracovníci vykonávajú rad významných úloh menom spoločnosti, vrátane ochrany detí a ohrozených dospelých ľudí pred zneužívaním. Bojujú za práva jednotlivcov a skupín, ktorí sú na okraji a ktorí sú ohrozovaní nespravodlivosťou. Je potrebné si pripomenúť, že hoci sme rôzni, rozdielnosť neznamená absenciu solidarity.
Sociálni pracovníci majú právo na zdravé a bezpečné pracovisko, kde sa nevyskytuje zneužívanie a diskriminácia v akejkoľvek forme, vrátane diskriminácie z dôvodu veku, rodu a rasy. Majú napomáhať posilňovať práva svojich klientov, mať možnosť vyjadrovať sa k svojim problémom a podieľať sa na spoločných sociálnych akciách. Musia mať právo rozvíjať svoju profesionalitu a mať zabezpečený kariérny rast prostredníctvom celoživotného vzdelávania a supervízie.
Na sociálnych pracovníkov má byť naložené primerané množstvo práce, aby sa predišlo prepracovanosti a vyhoreniu. Majú mať podmienky na zodpovednú a účinnú prácu s uplatňovaním zhodnocovania a zlepšovania doterajších postupov. Musí im byť umožnené pomáhať klientom v ich právach. Všetci sociálni pracovníci majú právo na združovanie sa a na primeranú pomoc a ochranu prostredníctvom profesionálnej organizácie, ktorá reprezentuje ich záujmy a záujmy slušných postupov. V pracovných vzťahoch musia byť adekvátne pomery a primerané dôstojné odmeňovanie. Sociálni pracovníci musia mať právo vystupovať a radiť pri sociálnom rozvoji spoločnosti.
Štúdium sociálnej práce a jeho zameranie
Študijný program sociálnej práce je koncipovaný tak, aby študentom poskytol odborné vedomosti, praktické zručnosti a kompetencie potrebné pre výkon priamej sociálnej práce s klientom v inštitúciách verejnej správy a v organizáciách poskytujúcich sociálne služby. Štúdium sa realizuje prevažne prezenčnou formou, s postupným zavádzaním prvkov pružného vzdelávania.
Oblasti štúdia
Študijný program je rozdelený do troch hlavných oblastí:
- Rozvoj teoretického poznania: Táto oblasť zahŕňa predmety, ktoré rozvíjajú teoretické poznanie, teoreticko-analytické schopnosti a systematickú orientáciu v aktuálnych teoretických východiskách sociálnej práce. Medzi kľúčové predmety patrí Úvod do sociálnej práce, Základy psychológie, Právo v sociálnej práci, Teórie a metódy sociálnej práce, Sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy pre sociálnu prácu a Sociálna patológia. Tieto predmety dopĺňajú povinne voliteľné predmety ako Rodové štúdiá, Základy ekonómie pre sociálnu prácu a Právo v sociálnej práci III. V treťom ročníku štúdia sa k nim pridáva Psychológia osobnosti a patopsychológia osobnosti. Dôležitou súčasťou je aj metodológia výskumu v sociálnych vedách, ktorá sa rozvíja priebežne počas celého štúdia, od Proseminára k ročníkovej práci v prvom roku, cez Výskum v sociálnej práci a Ročníkovú prácu v druhom roku, až po Základy štatistiky v treťom roku.
- Rozvoj profesijných kompetencií: Táto oblasť sa zameriava na rozvoj profesijných kompetencií, osobnostný rast a rozvoj reflexivity, aby študenti boli pripravení na dynamické zmeny v oblasti praktického výkonu sociálnej práce. V treťom roku štúdia je táto oblasť posilnená o povinné predmety ako Sociálne poradenstvo a supervízia, a povinne voliteľné predmety ako Service-learning, Preventívna sociálna práca a Terénna sociálna práca. Dôraz sa kladie aj na rozvoj osobnosti a praktické zručnosti študentov, preto sú zaradené povinné predmety ako Empatická a asertívna komunikácia a sociálno-psychologický výcvik, ako aj povinná odborná prax v každom semestri štúdia a povinne voliteľná dobrovoľnícka prax.
- Schopnosť špecializácie: Sociálna práca ponúka široké spektrum variabilnej praxe v rôznych kontextoch, cieľových skupinách a typoch inštitúcií. Táto oblasť štúdia reaguje na túto potrebu a ponúka študentom možnosť výberu svojej budúcej špecializácie na základe základných informácií o jednotlivých oblastiach sociálnej práce. Špecializačná oblasť predpokladá zvládnutie základného penza teoretického poznania a je rozvíjaná prostredníctvom predmetov zaradených od druhého roku štúdia.
Kvalifikácia absolventa
Absolventi sociálnej práce majú rozsiahle vedomosti z teórií sociálnej práce, metód a foriem sociálnej práce, sociálnej politiky a charakteristických znakov jednotlivých klientskych skupín. Ovládajú metodológiu a štatistiku výskumu a disponujú odbornými teoretickými vedomosťami z oblasti supervízie, manažmentu a projektovania v sociálnej práci, doplnenými praktickými zručnosťami získanými odbornou praxou. Sú schopní vykonávať sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, krízovú intervenciu, sociálnu posudkovú činnosť, sociálnu prácu s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou. Sú pripravení zastupovať a presadzovať záujmy zraniteľných skupín a byť agensom zmien.
Možnosti špecializácie
Študent si vyberá špecializáciu prostredníctvom výberu predmetov a môže štúdium skončiť ako:
- Absolvent študijného odboru Sociálna práca, študijného programu Sociálna práca so špecializáciou na riadenie a organizácie sociálnych služieb a výberom predmetov sa orientuje na získanie kompetencií sociálneho pracovníka v oblasti manažmentu starostlivosti, plánovania a projektovania, fundraisingu a marketingu, krízového manažmentu. Absolvent má uplatnenie všade tam, kde sa vyžaduje ukončené štúdium sociálnej práce a jeho pôsobenie je najmä v riadiacej alebo koncepčnej práci na úrovni zariadení sociálnych služieb, v organizáciách miestnej samosprávy alebo verejnej správy.
- Absolvent študijného odboru Sociálna práca, študijného programu Sociálna práca so špecializáciou na štúdium rodiny a výberom predmetov získava absolvent kompetencie v oblasti využitia metód, techník a postupov rodinného poradenstva a terapie, preventívnych a krízových programov práce s rodinou.
Možnosti uplatnenia absolventov sociálnej práce
Absolventi sociálnej práce majú široké možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Môžu pracovať ako sociálni pracovníci so spôsobilosťou na pôsobenie v sociálnej oblasti v rámci štátnej správy, samosprávy ako aj tretieho sektora. Absolventi bakalárskeho študijného programu Sociálna práca nachádzajú široké uplatnenie v štátnych, verejných aj neštátnych inštitúciách pôsobiacich v oblasti sociálnej ochrany a pomoci. Absolvent je pripravený pôsobiť ako asistent sociálneho pracovníka, terénny pracovník alebo poradenský pracovník, poskytujúci základné sociálne poradenstvo jednotlivcom, rodinám, skupinám aj komunitám. Študijný program je koncipovaný v súlade so Zákonom č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, pričom absolventi sú pripravení vykonávať odbornú činnosť asistenta sociálnej práce podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákona č. 305/2005 Z. z.
Konkrétne sa môžu uplatniť v:
- Zariadeniach pre seniorov
- Domovoch sociálnych služieb
- Špecializovaných zariadeniach pre ľudí so zdravotným postihnutím
- Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny
- Neziskových organizáciách zameraných na pomoc ľuďom v núdzi
- Školách a výchovných zariadeniach
- Nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach
- Probácii a mediácii
- Inštitúciách a organizáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, na ÚPSVaRe, v pôsobnosti rezortu Ministerstva vnútra, Ministerstva spravodlivosti, v probačnej a mediačnej oblasti, v oblasti verejnej správy, ale aj v oblasti neštátnych subjektov.
Obsahovo je program orientovaný najmä na sociálno-právne poradenstvo prvého kontaktu, sociálnu diagnostiku a tvorbu prognóz, sociálnu prevenciu, sociálno-právnu ochranu, depistáže a iné formy sociálnej pomoci, akými je napríklad krízová intervencia, terénna sociálna práca, resocializácia či koordinovanie a organizovanie sociálnych služieb.
Uplatnenie absolventov v praxi
V rámci poznávania uplatnenia absolventov sociálnej práce bol na Slovensku vykonaný prieskum na troch významných univerzitách. Väčšina absolventov denného magisterského štúdia sa zamestnala do 2 mesiacov od ukončenia štúdia, rovnako najväčší podiel respondentov absolvoval iba do 5 pohovorov pred získaním prvej práce. Boli však aj absolventi, ktorí museli absolvovať viac ako 21 pohovorov, kým si našli svoje prvé zamestnanie a to niekedy až po jednom roku. Najčastejšie uplatnenie našli sociálni pracovníci v práci s nezamestnanými. Nedávne odporúčanie Európskej rady sa týkalo aj paradoxného neúplného zamestnania na úradoch práce. Existuje výrazný potenciál v súvislosti s nedostatočnou prácou v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti. Napr. otázka získania informácie o voľnom pracovnom mieste nie je riešená prioritne pomocou verejnej služby zamestnanosti, ale neformálne a závisí predovšetkým od aktivity nezamestnaného.
Absolventi, ktorí v súčasnej dobe nepracujú v sociálnej oblasti ako hlavný dôvod uvádzajú nedostatok pracovných ponúk a nedostatočné finančné ohodnotenie. Ľudské potreby najmä v sociálnej sfére sú takmer bez limitov. Keďže Slovenská republika má v rámci EÚ postavenie krajiny s najnižším sociálnym investovaním (merané cez podiel na HDP), nevytvára potrebné pracovné miesta, i keď reálna spoločenská potreba tu je. Ďalší prieskum (v rámci PROGRESS projektu), ktorý autor vykonal spolu s kolektívom riešiacim zamestnanosť absolventov sociálnej práce v piatich členských krajinách EÚ v roku 2013 zistil, ako jeden z najdôležitejších problémov nedostatočnú znalosť cudzieho jazyka. Neznalosť cudzieho jazyka v malej krajine ako Slovensko je hendikep ale zdá sa že absolventi sociálnej práce vidia najlepšie uplatnenie mimo Slovenska.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Úrad zároveň vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu. Okrem toho podľa § 3 písm.g) zákona č. 453/2003Z.z v znení neskorších predpisov prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu a poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo štatistických zisťovania administratívnych zdrojov.(§ 5 zákona č.453/2003Z.z).
Sociálna ekonomika a uplatnenie sociálnych pracovníkov
Európsky sociálny model je tradične formovaný činnosťou mnohých organizácií, ktoré sú odlišné od súkromných korporácií a verejných inštitúcií. Sú to organizácie, ktoré majú iný cieľ než zisk pre svojich majiteľov a akcionárov. Ich zámerom je poskytovanie tovaru a služieb svojim členom, komunite alebo spoločnosti vo všeobecnosti. Takéto organizácie pôsobia v Európe viac ako dve storočia. Organizácie zamerané na zabezpečovanie potrieb všeobecného významu bývajú spoločne zahrnuté pod termín sociálna ekonomika. Tieto organizácie kladú osobitnú pozornosť na sociálny vplyv ich činnosti a mávajú často participatívnu a demokratickú formu správy. Sociálna ekonomika je prítomná v mnohých európskych krajinách, na Slovensku prakticky neexistuje. V Európe zamestnáva viac ako 14,5 milióna platených zamestnancov, čo je asi 6,5 % zo všetkej pracujúcej populácie. V pôvodných 15 štátoch Európskej únie je to 7,4 %. Medzi zamestnancami tu predstavujú výrazné zastúpenie sociálni pracovníci. Platí to aj pre manažérov. Títo často pracujú s ľudskými sociálnymi potrebami a so zamestnancami, ktorí sú v ziskovom sektore ťažko zamestnateľnými.
Úloha asistenta sociálnej práce
Asistent sociálnej práce poskytuje informačné a poradenské služby na úrovni základného sociálneho poradenstva a vykonáva odborné činnosti, ktoré mu umožňuje príslušná legislatíva v oblasti nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti. Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu. Asistent sociálnej práce pod gesciou sociálneho pracovníka vyhľadáva, oslovuje a motivuje na spoluprácu klienta s ohľadom na špecifiká a potreby príslušnej skupiny klientov. Disponuje znalosťami z oblasti špecifík a charakteristík cieľovej skupiny, s ktorou pracuje a pozná mechanizmy jej správania, a tak sa efektívne podieľa na zbere informácií pre posúdenie životnej situácie klienta, pre plánovanie a implementáciu efektívnych intervenčných metodík konkrétnej sociálnej cieľovej skupiny. Disponuje odbornými teoretickými vedomosťami z oblasti špecifík a charakteristík cieľovej skupiny.
Legislatívny rámec pre asistentov sociálnej práce
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 244/2019 Z. z.
Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Odborná prax sa pre toto zamestnanie nevyžaduje.
Osobnostné požiadavky na sociálneho pracovníka
Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť.
Kľúčové vlastnosti
- Iniciatíva a dynamičnosť: V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
- Morálny kredit a sociálne cítenie: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Sociálne cítenie však nie v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Musí odrážať optimálnu mieru pomoci.
- Zásadovosť a morálna integrita: Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
- Zmysel pre humor a životný optimizmus: Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
- Zrozumiteľný jazyk: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
- Schopnosť práce v tíme: Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
- Schopnosť inštrumentalizácie: Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
- Kognitívna sebadištancia: Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.
- Iniciovanie klienta k spolupráci a podpora samostatnosti: Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
- Komunikácia a kooperácia: Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
Metódy práce
Oldřich Matoušek, vedúci katedry sociálnej práce Filozofickej fakulty UK, charakterizoval metódy sociálnej práce ako špecifické postupy sociálnych pracovníkov definované cieľom alebo cieľovou skupinou. Cieľom môže byť úradný úkon, poskytnutie materiálnej pomoci, poskytnutie poradenstva, vytvorenie plánu postupu, poskytnutie komplexnej pomoci, výskum, formulácia politiky atď. Cieľovou skupinou môže byť jednotlivec, rodina, skupina, miestna komunita, veková skupina, prípadne aj verejnosť. Z tohto hľadiska sú základnými metódami sociálnej práce prípadová práca čiže práca s jednotlivcom, práca so skupinou, práca s rodinou a komunitná práca.
Odlišovanie metód sociálnej práce podľa cieľových skupín je možné taktiež na obecnejšej úrovni v kategóriách mikropraxe (práca s jednotlivcom), mezopraxe (práca s rodinou a malou skupinou) a makropraxe (práca s komunitou, systémové analýzy a návrhy systémových zmien). (Matoušek, 2003, s. 42)
Ako už bolo spomenuté, základnými - klasickými metódami sociálnej práce sú sociálna práca individuálna, soc. práca skupinová a soc. práca komunitná, prostredníctvom ktorých môže sociálny pracovník pomôcť klientovi sociálny problém správne uchopiť a primerane ho riešiť. Prednostne používané sú v sociálnej práci logické metódy, za pomoci ktorých sa uvažovaním o skúmaných javoch dochádza k záverom. Pomocnou metódou pre logickú metódu je experimentálna metóda zaoberajúca sa pozorovaním javov, ich presným meraním a stanovením podmienok, za akých sa sociálne javy vyskytujú. Metodickú mnohotvárnosť možno usporiadať, deliť do šiestich okruhov: poradenstvo, opatrovanie, vyjednávanie, intervencia, zastúpenie, zaopatrenie. Tento metodický princíp vyrástol z konkrétnej praxe sociálnej práce.
Individuálna a skupinová práca
Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
tags: #socialni #pracovnici #uplatnenie