Didaktické pomôcky: Kľúč k efektívnemu vzdelávaniu

Vyučovací proces sa nezaobíde bez adekvátnych pomôcok, ktoré uľahčujú žiakom pochopenie učiva a učiteľom jeho efektívne sprostredkovanie. Učebné pomôcky zohrávajú kľúčovú úlohu v procese vzdelávania. Slúžia na zatraktívnenie a názornosť vyučovania, čím umožňujú žiakom efektívnejšie a komplexnejšie si osvojiť učivo. Tento článok sa zameriava na vymedzenie pojmu učebná pomôcka, jej klasifikáciu a funkcie, ako aj na význam didaktickej techniky v modernom vzdelávaní.

Vymedzenie pojmu učebná pomôcka a didaktická technika

Učebné pomôcky sú prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom názornou formou. Umožňujú tak dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si poznatkov (Petlák). Podľa Turka sú nositeľom učiva.

Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom. Preto sa siahne po takých prostriedkoch, ktoré „približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to, čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité.“

Didaktická technika plní tie isté úlohy a rozumieme ňou využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektor a pod. Využitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia je obzvlášť dôležité.

Klasifikácia učebných pomôcok

Učebné pomôcky možno rozdeliť do niekoľkých kategórií podľa rôznych kritérií. H. Janus a D. Hapala (in Petlák) klasifikujú učebné pomôcky na prístroje, zobrazenia, symbolické zobrazenia, pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov, zvukové pomôcky, dotykové pomôcky, literárne pomôcky a didaktickú techniku so spätnou väzbou.

Klasifikácia podľa Turka

• Reálie - pôvodné predmety a modely.
• Dvojrozmerné zobrazenia.
• Zvukové pomôcky.
• Textové pomôcky.
• Relácie a programy.
• Špeciálne pomôcky.

Klasifikácia podľa spôsobu práce

• Demonštračné - pomôcky, ktoré používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke - pomôcky, ktoré používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Klasifikácia podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová 1982)

• Reálie - pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) alebo upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií - modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy, ktoré zväčša neobsahujú všetky charakteristiky reálií, ale niektoré z nich zvýrazňujú.
• Schematické zobrazenia - schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia - vyjadrenia poznatkov o objektoch skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Klasifikácia materiálnych didaktických pomôcok (Kalhous, Obst)

1. Učebné pomôcky:
   1. Originálne predmety a reálne skutočnosti.
   2. Zobrazenia a znázornenia predmetov a skutočnosti.
   3. Textové pomôcky.
   4. Programy prezentované didaktickou technikou.
   5. Špeciálne pomôcky.
2. Technické vyučovacie pomôcky.
3. Organizačná a reprografická technika.
4. Vyučovacie priestory a ich vybavenie (makrointeriéry - školy, mikrointeriéry - učebne).
5. Vybavenie učiteľa a žiaka.

Typy učebných pomôcok

Špecifikované pomôcky

• Školská tabuľa: Možno ju využiť na písanie, kreslenie, náčrty, rysovanie. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu. Je správne, keď sa pri kreslení na tabuľu využívajú farebné kriedy. Okrem klasickej tabule sa používa aj magnetická, flanelová a plexisklová. Sú pri nich rôzne variabilné možnosti použitia.

Skutočné predmety, prírodniny a výrobky

• Žiaci získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, alebo ich možno demonštrovať v kútiku živej prírody (akváriá, teráriá). Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety. Napríklad, pri pracovnom vyučovaní sa dajú použiť rôzne druhy dreva, kovov, textílií, plastov alebo keramiky.

Prístroje

• Demonštračné prístroje, prístroje na meranie a počítanie, prístroje na pozorovanie, súpravy a zariadenia pre frontálne pokusy (žiacke súpravy, súpravy pomôcok na jednotlivé hodiny) - umožňujú žiakovi byť aktívnym, žiaci sa živo zaujímajú o rôzne prístroje. Na tejto skupine pomôcok je značný motivačný účinok. Od učiteľa je dôležité dodržiavať metodické usmerňovanie žiaka, prípadne vytvárať priestor pre ich experimentovanie. Súpravy na elektrotechniku, prácu s drevom, kovom, šijacie stroje či hrnčiarske kruhy sú príklady špeciálnych pomôcok.

Zobrazenia

• Obrazy, nákresy na tabuľu, nákresy v zošitoch, fotografie, ilustrácie - slúžia vtedy, keď nie je možné využitie inej pomôcky a vtedy, keď prostredníctvom obrazu chceme demonštrovať. Dôležité je viesť žiakov k tomu, aby si aj sami robili náčrty, schémy a kresby.

Symbolické zobrazenia

• Nástenné tabule, nástenné mapy, príručné mapy, atlasy - slúžia na zobrazenie toho, čo nie je možné pozorovať reálne. Plagát, ako vizuálna pomôcka, patrí do kategórie zobrazení, avšak vďaka svojej špecifickej forme a funkcii si zaslúži osobitnú pozornosť. Plagát môže byť definovaný ako rozsiahlejšia informačná grafika, často kombinujúca text a obraz, s cieľom upútať pozornosť a odovzdať určité posolstvo. Detské výukové plagáty abeceda, slniečko a číslice sú skvelým spôsobom, ako vaše deti naučiť základy čítania a počítania.

Pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov

• Diafilmy a diapozitívy, dataprojektor, episkopické premietanie, nemý a zvukový film, TV, video, DVD - vhodne dopĺňajú pozorovanie reálnej skutočnosti, oproti nej majú rozličné prednosti.

Zvukové pomôcky

• Hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio - pomáhajú zreálňovať tie poznatky, ktoré sa už žiaci naučili a rozvíja ich senzomotorickú schopnosť.

Dotykové pomôcky

• Reliéfové obrazy, mapy, Braillovo písmo - umožňujú na základe hmatu porovnávať a poznávať predmety.

Literárne pomôcky

• Učebnice, školské knihy, slovníky - umožňujú žiakovi rozvíjať sa v čítaní. Je dôležité, aby učebnice boli prispôsobené veku žiaka a náročnosti na tento vek. Učebnica je najdôležitejším prostriedkom vyučovania. J. A. Komenský sa pokladá za zakladateľa učebnice, lebo vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus.

Učiace stroje

• Rôznorodá technika a výpočtová technika.

Didaktická technika - rozdelenie (Petrík, 1993)

Zobrazovacie plochy

• Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové), plochy pre premietaný záznam (reflexné, difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX).

Projekčná (premietacia) technika

• Zariadenie pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky), zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory), rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky).

Zvuková technika

• Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).

Televízna technika

• Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam, reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.

Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií

• Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky. Patrí sem aj výpočtová technika s výukovými programami, počítačom ako pracovným nástrojom a programami na získanie informácií z počítačových sietí.

Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov

• Kopírovacie stroje.

Masovokomunikačné prostriedky

• Verejná televízia, rozhlas.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní.

Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika plnia vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií:

• Motivačná: Zvyšujú záujem žiakov o učivo a motivujú ich k aktívnej účasti na vyučovaní.
• Informatívna: Poskytujú žiakom nové informácie a fakty. Učebné pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam (informujú ho o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu).
• Precvičovacia: Poskytujú žiakom možnosť precvičiť si a upevniť získané vedomosti a zručnosti.
• Aplikačná: Umožňujú žiakom aplikovať získané vedomosti a zručnosti v praktických situáciách.
• Kontrolná: Umožňujú učiteľovi overiť si, ako žiaci pochopili učivo. Plnia funkciu spätnej väzby, informujú žiaka o tom, ako chápe učivo.
• Výchovná: Prispievajú k rozvoju osobnosti žiaka a jeho hodnotového systému.
• Rozvíjajúca: Rozvíjajú myslenie, tvorivosť a kognitívne schopnosti žiakov. Rozvoj tvorivej činnosti žiaka, rozvoj zmyslových poznávacích procesov.
• Racionalizačná: Zefektívňujú vyučovací proces a šetria čas.
• Systematizujúca: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná: Pôsobia na zmysly. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť a tvorivosť.

Dôležitosť zmyslového vnímania

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia. Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský, ktorý sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľov: "Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné." Komenský vychádzal zo senzualizmu - filozofického smeru, ktorý hlásal, že nič nie je v hlave, pokiaľ to predtým nebolo v zmysloch. Zmysel tvorby pomôcok je dôležitý, zhotovovanie pomôcok nemá byť dané príkazom, ale tak, aby si žiak uvedomil, prečo to robí a na čo mu to bude.

Požiadavky na učebné pomôcky a didaktickú techniku

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva a rešpektovať didaktické zásady. Mali by pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy a umožňovať zapájanie čo najväčšieho počtu zmyslových orgánov do poznávacieho procesu.

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľov a žiakov.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť a spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika by mali mať čo najväčší pedagogický a technický efekt a čo najnižšie náklady na výrobu a prevádzku.

Učebnica ako základná učebná pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, v ktorom je učivo najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský, ktorý vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (Svet v obrazoch) a sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice má byť jasné, presné a prehľadné).

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiakov a pre každý vyučovací predmet má byť jedna učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus. Rozsah učiva nemá byť príliš veľký. Podľa Zujeva (1986) má učebnica spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovaciu a sebakontrolnú, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Má vychádzať z vyučovacích cieľov a rešpektovať didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu plniť aj obrázky.

Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %.

Štrukturálne zložky učebnice

• Text:
  • Základný (fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá).
  • Dopĺňajúci (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky), slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu.
  • Vysvetľujúci (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky), používa sa najmä pri samostatnom štúdiu žiakov.
• Mimotextové zložky:
  • Aparát organizácie osvojovania (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - napr. označenie, druh písma), ktorého úlohou je stimulovať a usmerňovať poznávaciu činnosť žiakov.
  • Ilustračný materiál (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod.), ktorý má zintenzívniť poznávací, estetický a emocionálny vplyv na žiakov.
  • Orientačný aparát (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy, motivačný úvod na začiatku každej kapitoly).

Zhrnutie učiva by malo nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr. farbou).

Hodnotenie učebníc

Existujú rôzne metódy hodnotenia učebníc:

• Experimentálne metódy: Pomocou pedagogického experimentu (experimentálna trieda).
• Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť a zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov. Používa sa škála +2, +1, 0, -1, -2. Do dotazníka je vhodné zaradiť otvorené otázky (napr. Čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
• Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu na 1 vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Technológia vzdelávania

Technológia vzdelávania sa v najužšom chápaní považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní je to veda zaoberajúca sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú alebo interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú vedu (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).

Vyučovanie pomocou počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, riadenie vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné riadiť plánovanie vyučovacieho procesu.

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.
• Počítač na žiaka nekričí, keď nevie a nerobí protekciu. Počítač sa ku žiakovi správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac.
• Počítače umožňujú učiteľovi znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania.
• Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach vyučovacieho procesu (motivácia žiakov, aktualizácia prv osvojeného učiva, pri osvojovaní nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie (diagnostické testy), hodnotenie žiakov, pri ich domácej príprave, spätnej väzbe), rôzne diagnostikovanie žiakov (postojové škály, testy osobnosti).
• Didaktická technika sa neklasifikuje.
• Umožnenie tvorivosti žiakov (napr. výtvarná, hudobná oblasť).

Nevýhody

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie

Programové vyučovanie (B. F. Skinner) rozkladá učivo na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza. V každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita (písanie a pod.). Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie. Programy boli najprv použité v učebniciach - tzv. programové učebnice boli rozsiahlejšie ako klasické, žiaci ich mali na jednorázové použitie.

Zásady programového vyučovania

• Zásada malých krokov.
• Zásada aktívneho reagovania - žiak sa lepšie učí, ak je aktívny.
• Zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly.
• Zásada individualizácie - rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najmä jeho schopností, nadania, rýchlosti.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu - program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy a pod.).

Tri hlavné druhy vyučovacích programov

• Lineárny (B. R. Skinner).
• Vetvený (N. A. Crowder).
• Zmiešaný (kombinácia lineárneho a vetveného programu, napr. Sheffieldsky program).

tags: #nacrt #ako #didakticka #pomocka