V období pred druhou svetovou vojnou a počas nej sa mnohé európske krajiny ocitli v hlbokej hospodárskej kríze, ktorá sa stala živnou pôdou pre radikálne zmeny. Sociálni demokrati vo Švédsku sa rozhodli vybudovať takzvaný domov ľudu - folkhem. Cestovnú mapu pre Švédsko načrtla dvojica sociológov - Gunnar Myrdal s manželkou Alvou. Tvrdili, že problémy spôsobené štátom čiastočným zasahovaním do rodinných väzieb by mali vyriešiť totálne štátne zásahy.
Švédsko, ktoré si vybralo cestu socializmu, počas dvoch generácií obrátilo mentalitu národa. Jednotlivcov hrdých na to, že nie sú pre nikoho príťaž, nahradila generácia totálne závislá od štátu. Všetko ekonomické bremeno vzal na seba štát: seniori boli oslobodení od potenciálnej závislosti od potomstva, deti od rodičov a dospelí od ekonomických záväzkov voči svojim blízkym.
Nemecký model a sociálne inžinierstvo
Podobné tendencie k silnému štátu boli viditeľné aj v Nemecku. Nacistický režim premenil štát na vražedný stroj, aby vyriešil chronickú finančnú krízu, pričom si zaväzoval Nemcov novými sociálnymi výhodami a daňovými úľavami. Historik Rainer Zitelmann tvrdí, že Hitler bol prívržencom modernej priemyselnej spoločnosti a socialistické alebo antikapitalistické prvky hrali v jeho svetonázore veľkú rolu. Štát mal hospodárstvu veliť a priemyselníci mali robiť to, čo im štát prikáže.
Prehľad vývoja sociálnych výdavkov v 20. storočí
| Obdobie | Krajina | Hlavný trend |
|---|---|---|
| 1932 - 1950 | Švédsko | Nárast verejných výdavkov na 20 % HDP |
| 1933 - 1945 | Nemecko | Sociálne úplatky výmenou za politickú lojalitu |
| 1975 | Švédsko | Verejné výdavky presiahli 50 % HDP |
Spravodajské hry a realita vojnového konfliktu
Zatiaľ čo sociálni inžinieri projektovali ideálnu spoločnosť, svet sa rúcal do najväčšieho konfliktu v dejinách. Druhá svetová vojna si vyžiadala najmenej 50 až 80 miliónov obetí. V zákulisí tohto chaosu prebiehala intenzívna spolupráca spravodajských služieb. Spolupráca medzi britskou SOE (Special Operations Executive) a československými spravodajcami, ako bol plukovník František Moravec, bola často spojenectvom z núdze.
Význam operácií, ako bol atentát na Reinharda Heydricha, dlhodobo zatieňuje ďalšie výsadky, ako boli Silver A, Silver B či Zinc. Tieto skupiny spoluorganizovali s Britmi nielen odboj, ale aj záchranu spojeneckých letcov či prípravy na povstania. Paradoxom zostáva, že aj napriek totálnym snahám o spoločenské inžinierstvo na oboch stranách barikád, dejiny nakoniec formovali primárne vojenské a politické zlyhania, nie plány sociálnych architektov.