Nemocenské poistenie na Slovensku je kľúčovou súčasťou sociálneho zabezpečenia. Slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Pojem nemocenské poistenie na Slovensku (podobne ako v Česku) je špecifický. V minulosti zahŕňalo nielen to, čo dnes označujeme ako nemocenské poistenie (dávky ako nemocenské, materské atď.), ale aj to, čo dnes nazývame zdravotné poistenie. Toto pôvodné chápanie prevzalo Rakúsko-Uhorsko v 19. storočí z Nemecka a následne v roku 1918 aj Česko-Slovensko. Dnešné slovenské a české chápanie pojmu nemocenské poistenie vzniklo až 1. januára 1952, keď bolo v Česko-Slovensku zrušené zdravotné poistenie (zdravotná starostlivosť sa začala hradiť priamo zo štátneho rozpočtu, teda z daní), čím sa pojem nemocenské poistenie zúžil na jeho dnešný význam. V nemecky hovoriacich a mnohých ďalších štátoch však viac-menej naďalej funguje systém platný u nás do roku 1951, t.j. v týchto štátoch existuje poistenie označované názvom nemocenské poistenie (napr. v Nemecku Krankenversicherung, vo Francúzsku assurance maladie), ktoré zodpovedá dnešnému slovenskému zdravotnému a (sčasti alebo úplne) dnešnému slovenskému nemocenskému poisteniu.
Druhy sociálneho poistenia a postavenie nemocenského poistenia
Sociálne poistenie sa skladá z piatich základných druhov poistení, ktoré sa od seba odlišujú poistným krytím. Pod poistným krytím sa chápe súbor poistných rizík, ktoré sú príslušným typom poistenia chránené a kryté, a z ktorého sa v prípade konkrétnej udalosti stanovuje výška príslušných sociálnych dávok. Medzi tieto druhy patrí:
- Nemocenské poistenie: Slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
- Dôchodkové poistenie: Slúži na zabezpečenie príjmu v starobe, v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca alebo pre prípad úmrtia. Starobné poistenie je poistením, ktoré zabezpečuje poistencovi príjem v starobe a v prípade jeho úmrtia zaisťuje príjem pre pozostalých. Invalidné poistenie je poistením, ktoré poskytuje finančné zabezpečenie v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad jeho úmrtia.
- Úrazové poistenie: Je poistením pre prípad poškodenia zdravia alebo pre prípad úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu či chorôb z povolania.
- Garančné poistenie: Je poistením pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ nezaplatil do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
- Poistenie v nezamestnanosti: Je poistením pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z tohto druhu sociálneho poistenia sa poskytuje dávka v nezamestnanosti.
Povinné a dobrovoľné nemocenské poistenie
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a nie je možné ho platiť samostatne. Povinne nemocensky poistený je každý zamestnanec. Podnikatelia (SZČO) nemajú povinnosť platiť nemocenské poistenie, resp. im táto povinnosť vzniká až od dosiahnutia určitej hranice príjmu. Táto hranica je 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 211 eur, tak v roku 2023 vzniká povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.
Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia tak do určitej hranice príjmov nie je povinné. Môžete si ho však platiť dobrovoľne spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením (byť len dobrovoľne nemocensky poistený nie je možné) a mať tak istotu dávok z nemocenského poistenia. Dobrovoľne nemocensky poistené osoby sú osoby staršie ako 16 rokov s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenska. Z povinného nemocenského poistenia sú vyňaté osoby, ktorým bol priznaný starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 percent.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Nárok na nemocenské dávky
Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského z dobrovoľného poistenia, musíte byť v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec). Naopak, ak platíte sociálne poistenie povinne, nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď. Nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Príklad: Keby marketingový špecialista Peter, ktorý je SZČO a nemá povinné sociálne poistenie, začal dobrovoľné nemocenské poistenie platiť v apríli 2023, na nemocenské bude mať nárok v januári 2024. Pokiaľ by sa rozhodol s partnerkou (tiež SZČO bez povinného sociálneho poistenia) založiť rodinu, mala by sa k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu prihlásiť čo najskôr. Keby začala dobrovoľné poistenie platiť tiež v apríli 2023, nárok na finančnú podporu od štátu by mala najskôr v januári 2024, ak v posledných dvoch rokoch pred tým nebola zamestnaná.
Medzi dávky z nemocenského poistenia patria: nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské. Z dobrovoľného nemocenského poistenia sú poskytované dávky od prvého dňa, v ktorom vznikol dôvod na ich poskytovanie. Rozhodujúce obdobie na zisťovanie doby poistenia je vždy obdobie dvoch rokov, ktoré predchádzajú vzniku poistnej udalosti.
Prihlásenie na dobrovoľné nemocenské poistenie
Ak sa rozhodnete prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie, stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
Výpočet výšky mesačného poistného
Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si určíte sami - sami si určujete vymeriavací základ, z ktorého sa vám poistenie počíta. Musíte však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur.
Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne a táto suma sa počíta ako 4,40 % nemocenské poistenie, 18 % starobné dôchodkové poistenie, 6 % invalidné dôchodkové poistenie a 4,75 % poistenie do rezervného fondu solidarity z minimálneho vymeriavacieho základu. Splatnosť je vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si poistenie platíte.
Ak by SZČO dosiahla za rok 2022 príjmy vyššie ako 7 266 eur, vzniklo by jej v roku 2023 povinné sociálne poistenie a jej vymeriavací základ by sa musel vypočítať. Naďalej by však bol v medziach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.
Výpočet vymeriavacieho základu pre povinné sociálne poistenie:
Základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní, ku ktorému pripočítate zaplatené povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Napokon tento výsledok ešte vydelíte 12, aby ste dostali mesačný vymeriavací základ. Z neho potom 4,40 % + 18 % + 6 % + 4,75 % tvorí suma, ktorú budete odvádzať na povinné sociálne poistenie.
Pri súbehu povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia platí obmedzenie na horný limit vymeriavacieho základu aj na súčet vymeriavacích základov z viacerých nemocenských poistení. Prednostne sa platí poistné z povinného nemocenského poistenia a maximálny vymeriavací základ na dobrovoľné nemocenské poistenie je rozdiel medzi 1 116,75 eura a vymeriavacím základom na povinné nemocenské poistenie.
Poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie platí a odvádza dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Zamestnanec ani zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné na povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom je poistenec uznaný za dočasne práceneschopného. Toto neplatí pre dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľne nemocensky poistená osoba neplatí poistné len vtedy, ak sa jej poskytuje nemocenské.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Minimálny mesačný vymeriavací základ | 605,50 eura |
| Maximálny mesačný vymeriavací základ | 8 477 eur |
| Minimálna výška poistného (mesačne) | 200,72 eura |
| Podiel nemocenského poistenia z VZ | 4,40 % |
| Podiel starobného dôchodkového poistenia z VZ | 18 % |
| Podiel invalidného dôchodkového poistenia z VZ | 6 % |
| Podiel poistenia do rezervného fondu solidarity z VZ | 4,75 % |
Nemocenské dávky v prípade pracovnej neschopnosti
Najčastejšie poskytovanou nemocenskou dávkou je nemocenské. Účelom nemocenského je zabezpečiť poistencovi príjem, ktorý stratil v dôsledku choroby alebo úrazu. Ak ochorie zamestnanec a dlhšiu dobu nemôže chodiť do práce, stále má istotu aspoň nejakého príjmu - dostáva nemocenskú, a to vďaka tomu, že za neho zamestnávateľ pravidelne odvádza nemocenské poistenie.
Keď vám lekár vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „PN-ka“), vznikne vám nárok na nemocenské. Od 1. júna 2022 sa papierové potvrdenia PN postupne nahradili elektronickým systémom (ePN). Ak vám lekár vystaví ePN, nemusíte Sociálnu poisťovňu o nič žiadať. Ak vám vystaví papierovú PN-ku, musíte Sociálnej poisťovni predložiť II. diel tohto potvrdenia, ktorý slúži ako žiadosť o nemocenské. Peniaze by ste dostali najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste boli chorí.
Výpočet výšky nemocenského
Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete. Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Pri minimálnom mesačnom poistnom 200,72 eura platenom z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 605,50 eura v roku 2023 bude teoretická výška nemocenského 4,976725 eura za deň počas prvých troch dní a 10,948795 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Maximálna výška nemocenského v roku 2023 je 19,90685 eura za deň počas prvých troch dní a 43,79507 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov a nemajú príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonávajú činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne vo výške 55% denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
Premlčanie nároku na dávku
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Zánik nároku na nemocenské nastáva uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
Ak vás počas kontroly nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Nemocenské poistenie v medzinárodnom kontexte
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.
Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
tags: #ako #funguje #nemocenske #poistenie