Komplexný sprievodca sociálnym zabezpečením zamestnancov počas PN

Práceneschopnosť (PN) je realitou, s ktorou sa stretáva takmer každý zamestnanec. Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom zabezpečení zamestnancov počas PN, s dôrazom na náhradu príjmu, nemocenské dávky, povinnosti zamestnávateľa a ďalšie dôležité aspekty.

Legislatívny rámec

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené samostatnými zákonmi:

• zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov,
• zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Zmeny v systéme vyplácania nemocenských dávok od 1. januára 2026

Systém vyplácania nemocenských dávok čaká od nového roka zmena. Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi po splnení zákonných podmienok vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa. Vyplýva to z konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament s účinnosťou od 1. januára 2026.

Kľúčová zmena od 1. januára 2026 je, že obdobie, počas ktorého náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ, sa od nového roka predlžuje z 10 na 14 dní trvania práceneschopnosti (ePN). Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi poskytovať 14 kalendárnych dní, namiesto doterajších desiatich.

Do 31. decembra 2025 (súčasný stav):

• Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN.
• Od 11. dňa práceneschopnosti vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa.

Od 1. januára 2026 (nový stav):

• Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN.
• Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa.

Prechodné ustanovenia

Pravidlá o prechode na dávku nemocenské po zániku pracovného pomeru zostávajú od 1. januára 2026 zachované, prispôsobujú sa však novému obdobiu náhrady.

• Pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.
• Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. januára 2026.

Náhrada príjmu pri PN

Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 (od 2026 prvých 14) dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Od 11. (od 2026 od 15.) dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Výška náhrady príjmu počas PN (do 31. decembra 2025)

Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:

• 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
• 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ, napr. zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výška náhrady príjmu počas PN (od 1. januára 2026)

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 14. deň (vrátane): 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Nemocenské dávky

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 (od 2026 14) dní, t. j. poskytuje sa od 11. (od 2026 od 15.) dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.

Podmienky nároku na nemocenské

Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

• Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody).
• Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky. V tomto prípade mu PN vyplatí Sociálna poisťovňa nemocenské, a to v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55 % DVZ.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie. Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). Ten sa počíta z rozhodujúceho obdobia, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.

Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:

DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.

DVZ pani Zuzany sa vypočíta:

DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €

Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:

• 1. - 3.2.2024 => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
• 4. - 10.2.2024 => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €

Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).

Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.

Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlene 141,00 €).

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Ak váš lekár neponúka možnosť ePN, v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Ako funguje elektronická PN (ePN)?

Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.

Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie, alebo prihlásením sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.

Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovni

• Nahlasovanie údajov: Zamestnávateľ je povinný nahlásiť údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“. Tieto údaje zahŕňajú číslo účtu zamestnanca, poskytnutie údaja o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, a obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní (od 2026 viac ako 14 dní).
• Kontrola ePN: Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Register zamestnávateľov a poistencov: Zamestnávateľ je povinný viesť register zamestnávateľov a register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
• Prerušenie poistenia: Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia.
• Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: Zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť.
• Predloženie výkazu: Ak zamestnávateľ zistí, že pri výpočte mesačnej mzdy vypočítal a vo výkaze vykázal poistné z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný prepočítať mzdu nanovo a podať opravný výkaz.
• Odvod poistného: Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.

Povinnosti voči Zdravotnej poisťovni

• Oznámenie zmeny platiteľa poistného: Zamestnávateľ má oznamovaciu povinnosť pri zmene platiteľa poistného z dôvodu, že platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát, alebo z dôvodu, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti.
• Oznamovacia povinnosť: Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
• Platenie poistného: Pri platbe preddavkov na poistné poštovou poukážkou sa platba označí rovnako ako pri platbe bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa.

Liečebný režim a kontrola počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmena miesta pobytu

Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vychádzky

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť (napr. návšteva lekára, lekárne a pod.). Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovanie spôsobilosti na prácu a liečebný proces posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #socialne #zabezpecenie #zamestnancov #v #pripade #straty